Červenanie = Socialna fobia

no ja neviem, ale ja to nemam zdedene po nikom..
inac je to strasne, ze nam to z mnohych stranok obmedzuje zivot a aj studium. ja osobne tiez nestudujem to co by ma bavilo, aj by som to chcela zmenit, ale SF mi nedovoli..po doterajsich skusenostiach mam uz hrozu z denneho studia :(

Fobicka: vtedy to ešte nevedel ani môj prieteľ. A jeho brat bol opitý, tak som mu nemohla povedať pravdu, tvárila som sa, že nevie o čom hovorí. Nakoniec aj jeho brat je taký prípad, že sa vôbec nerozpráva s ľuďmi, len keď má vypité. Nemá strach s ľudí, len je taká povaha, alebo možno aj trochu nemelý. Možno tým aj on trpí, preto sa ma to pýtal:))

SF je určite dedičná, myslím, že veľkú úlohu na tom zohráva prostredie a rodina. Ale je to dedičné. Ja to mám po otcovi, aj starká mala SF. Preto si myslím, že niekde v nás to je celý život. Ja som tiež strašne ukecaná, pokiaľ nepríde nejaká "moja" obľúbená situácia.
Ja som si istá, že u mňa najväčšiu úlohu zohrala moja mama. Ona mi to všetko nechtiac ešte zhoršila.

Alexis,neboj sa ist k lekarke,je to len dobre,ze sa ti bude triast hlava,aspon to uvidi,ako hovoris,co sa s tebou deje. Mne sa netriasla,lebo som vedela,ze je to clovek,ktory to chape a asi preto som z nej nemala strach.Ale ona zle pochopila moj problem a nakoniec ma obvinovala,ze za vsetko moze moja nepravidelna strava.Takze nakoniec som to vzdala a som rozhodnuta vyhladat pomoc psychologa.Snad to bude lepsie,kvoli tejto chorobe som musela odist z farmacie,nezvladala som pisat pisomky,strasne sa mi triasli ruky a ustne odpovede,to ani nekomentujem...Teraz pracujem v lekarni ako laborantka a je mi luto,ze som musela odist,ale inak to neslo

george: mmôže to byť kludne dedičné.Lebo mama vravela, že sa tiež často červenala, ked mala na verejnosti vystupovať. A otec istý cas prednášal na škole pre dospelých a vždy mal z toho stresy. Aj dodnes sa z ničoho nič červená a najradsej je na chate, kde ho nik nevidí.No a ja zistujem, že tiež som najradšej sama.

ahojte,s tou SF je to fakt hrozne, nici nam to zivot, nemozeme robit to co nas bavi, niekedy sa bojim vyjst na ulicu.najhorsie je ze chalani aj maju o mna zaujem, ale ja sa bojim s niekym chodit. teraz som stretla jedneho chalana, ktory sa mi paci aj ja sa pacim jemu, ale mam strach si s nim nieco zacat,keby som mu mohla povedat o tom probleme ale mam strach, neviem ci by to pochopil.inak vobec nie som nejaka hanbliva, rada kecam aj sa zoznamujem s novymi ludmi, len to cervenanie ma stve, uz neviem co mam robit.

Ja som nikdy nemala s rodicmi dobry vztah,mozno je to tym.Inak s kamaratkami a s priatelom sa rozpravam normalne a netrasie ma. Neviem cim to je,s niektorymi ludmi sa mozem rozpravat normalne a s inymi vobec. K psychiatricke som chodila,ale vobec mi nepomohla. Teda napisala mi neurol,ktory mi pomaha,ale mam pocit,ze uz si nan vytvaram navyk,tak sa ho snazim pomaly vysadzat. Inak ked idem do spolocnosti a dam si neurol,som uplne v pohode,uplne normalny clovek,mozem jest,pit,rozpravat,vsetko je ok. Ale ked si ho nedam,vsetko je zase spät :-(( a mam pocit,ze este horsie. Preto chcem radsej psychologa,lekarom neverim,pracujem v lekarni a viem,ako to chodi,predpisuju len to,za co dostanu uplatok od dilera

ahoj george. ja si tiez myslim, ze je to skor ovplvynene tym co sme prezili niekedy v minulosti, hlavne v detstve. A mozno si ani nepamatame tu pricinu, ale zanechalo to v nas stopy. ja osobne som bola vzdy tichsia, malo sebavedoma a strasne si vsimam ludi a potom si myslim,ze aj oni si vsimaju mna. ale to uz nezmenim co bolo, treba hladat sposob ako sa toho zbavit.

precital som si vase prispevky.boli tam obavy ze ci SF nie je dedicne.no hadam tomu tak nebude,pevne v to dufam.podla mna velku rolu zohravaju situacie ktore sme prezili v detstve.myslim ze aj u mna to bolo tak

este par minut budem hore,keby niekto chcel popisat,budem rad

Prajem Vam prijemny neskory vecer!
slavka:cital som a ospravedlnenie prijmam.