Červenanie = Socialna fobia

Andrea29, no uplne ta chapem v tom, ze sa nevies odhodlat do prace. Ja by som tiez najradsej bola doma. U vas to nikomu nevadi, ze nechodis do prace? Mas pochopenie od rodiny?
Lieky neberiem, aj ked asi by sa mi zislo, lebo sa mi zda, ze padam hlbsie do depresie. Aby som sa potom tazko z toho nedostavala. Pred asi 4mi rokmi som brala lieky. Ale mne nepomahali. Mozno som potrebovala ine. Mne sa zda, ze psychiatricka nie velmi rozmyslala, co by mi pasovalo, ze to brala zosiroka. Neviem. No a popri tom som chodila aj ku psychologicke.
Snazim sa to v praci vydrzat z poslednych sil. Preco musi nieco taketo ako SF existovat? Aky to ma zmysel?

Prečo...ja som momentálne nezamestnaná,nemám odvahu ísť niekam do roboty,bojím sa,že by to zas na mňa prišlo a tak to len odkladám,ale už beriem lieky tak dúfam,že mi aspoň trochu pomôžu. Ale ty máš celkom dobrú prácu v kancelárii,nemusíš sa naháňať niekde za pásom a ani robiť na smeny. Ja by som zas takú prácu brala,ako máš ty,skús vydržať a možno to ozaj časom prejde,alebo sa to aspoň zlepší,keď si zvykneš. A ty berieš nejaké lieky?

andrea29, tazko povedat aku mam pracu, robim v rodinnej firme sukromnej, a robim rozne veci, od prace na pocitaci, cez dovoz tovaru, objednavky, aj predaj, proste som na zaciatku a zaucam sa naraz vo vsetkom, nerobim, co som vystudovala, to je dalsi problem, vsetko je pre mna nove. A nie je nas v praci vela. Ale vela ludi chodi k nam do kancelarie, a vtedy neviem co mam robit, len sa snazim pocuvat, aby som sa priucila a hlavne teraz nic nerobim sama od seba, iba plnim rozkazy. Inak este neviem. Rozmyslam, ci tam mam ostat, lebo sa na to necitim, ze by som to zvladla, ale stale mi hovoria, ze to je len zaciatok, ze sa to zmeni, ale ja pochybujem. mne sa vsak tazko pri malych detoch hlada praca. Aj ja som v predchadzajucej praci dala vypoved. takze uz si myslim, ze nie som s nicim spokojna. Ty si teraz v praci spokojna?

Prečo...a do akej práce chodíš?nie si tam stredobodom pozornosti?ja som kôli SF dala výpoveď v predchádzajúcej práci,pokiaľ som si robila sama,bolo dobre,ale akonáhle pri mne niekto bol,už to aj prišlo,ruky sa mi roztriasli,aj kolená a nedokázala som vydať zo seba ani slovo. a potom sa len čudovali,že čo to so mnou je,prečo sa trasiem,ja som ale nikomu nepovedala,že mám SF. vtedy som to vlastne ani nevedela,čo to je,sama som sa čudovala,čo sa to so mnou deje a nemohla som prísť na rozumnú odpoved. až keď som sa pred 2 rokmi dočítala o tejto chorobe,tak som sa v nej našla....no v tej práci to bolo veľmi ponižujúce pre mňa,nakoľko som tie stavy nevedela ovládať.

K psychiatrovi nepotrebuje výmenný lístok,len svoju zdravotnú kartu...k psychológovi ale potrebuje aj lístok,aj kartu.

no ja ma 15 a nechcem,aby o tom vedela moja mamina aj ked som jej uz povedala, ze ma to velmi trapi. ona na to, ze to casom prejde a z toho vyrastiem...ale ja sa bojim ze sa to nikdy nezlepsi

no najprv musis ist k svojmu obvodnemu lekarovi a ten ta posle k psychiatrovi na odborn vysetrenie.Psychiater ta vysetri a urci tvoju diagnozu.Predpise ti lieky.Na zaklade toho sa pojdes objednat k psychologovi a samozrejme mas moznost si ho zmenit kedykolvek chces,pretoze musis mat pocit,ze sa ti s tym psychologom pracuje dobre,aby to malo efekt.

Andrea29, moje deti myslim to po mne zdedili. A chcela by som im uz teraz postupne pomahat to nenapadne prekonavat, aby v dospelosti netrpeli tak velmi. NEviem ako. robim ztial to, ze sa snzim ich prihlasit na nejake kruzky, co ich bavia, hoci oni by radsej sedeli doma. Musim ich do toho trochu tlacit. Ale boli aj take kruzky, kde vyslovene odmietli chodit, tak to ich zas nenutim Neviem, kde je ta spravna miera, kde ich este posuvam dalej a pomaham, a kde uz musim povolit, aby im to neublizilo. Velmi by som chcela, aby sa mali lepsie ako ja.

no ja viem,mas pravdu ja som z okolia Krupiny

Paťa to záleží,odkiaľ si,tam si musíš hľadať aj psychologičku...inak ja osobne dochádzam tiež do vedľajšieho mesta,ale mám to blízko