Dobrý deň,
Cítim sa trochu trápne že zakladam túto diskusiu, ale začína ma prepadať panika a chcela by som počuť nejaké pozitívne príbehy.
Mám 25 rokov, študujem medicínu v poslednom ročníku v Bratislave. V škole sa mi myslím dari, mám super priateľov, výzorovo podľa okolia vyzeram dobre, mam kopu koníčkov, veľa som cestovala aj vramci školy aj mimo.
Vždy, asi od svojich 15 som túžila po priateľovi, ktorý by mi bol parťákom a mali by sme pekny vztah, ale akosi sa mi nedarí ho stretnúť. Na strednej som zažila veľké sklamanie, potom som sa prvé dva roky z neho spamätávala a nikoho som nehľadala, no ale potom, ako som si povedala, že je ten čas, tak je to iba sklamanie za sklamaním. Boli tam nejaké pokusy o vzťah, ale bohužiaľ nestretla som za ten čas nikoho,s kym by to vyšlo. Naozaj tomu nerozumiem, prehnane nároky nemam, chodila som aj na dating apps, pýtala som sa kamošiek nech ma s niekym zoznámia. Nepoznám nikoho, kto by bol v podobnej situácii ako ja, väčšina mojich kamosiek si nemá problém nájsť priateľa. Už začínam byt z toho fakt depresívna, začínam mat dokonca pocit, že to, že som nemala vážny vztah v mojom veku je bráne ako red flag (bolo mi to povedané na jednom rande cez dating apps), no a že nikdy nikoho nestretnem. Veľmi by som si priala mat šťastie v laske, je to pre mna fakt dôležité ale mam strach, že je to nejaký môj osud byť sama a pozerať sa na šťastné páry. Cítim sa fakt menejcenne kvôli tomu voči iným dievčatám a občas si želám byť viac ako ony, že možno je to mnou, nejaká chyba vo mne. Obecne počúvam od okolia, že niekto ako ja sa nemôže mat problém zoznámiť.
Nemôžem uz ani chodiť na sociálne siete a pozerat sa na všetky tie páriky, taka som z toho nešťastná.
Bola som aj u psychologicky a tá mi povedala, že sa nemam na to tak sústrediť, že ono to určite príde same. Ale ja neviem, skôr mam pocit, ze som nejaká zakliata a je to môj osud.
Problém nájsť si partnera
už viac x som to tu písala... skúsila si zozn.stranku
partneri.sk ? urob kuk
eeve131
Zoznamka je o šťastí, to áno. Ostávajú spoločné záujmy. Na internete nájdeš rôzne skupiny, už podľa toho, čo ťa baví. Aj naživo sa dá zapojiť, minimálne v meste, to ale neviem, či nebývaš mimo. Chápem, že atraktívne ženy majú výhodu, len keď sa s nejakým mužom najprv skamarátiš časom sa to môže obrátiť, ale to nehovorím o dvoch, troch stretnutiach. Poznám aj nie typicky pekné ženy, čo sú už vydaté alebo zadané, aj pri sebe, aj chudé, aj nie typicky pekná tvár. Spoločné majú to, že každá má aj ten svoj svet, záujmy, smerovanie, predstavu o živote.
mozebyt
Veď práveže ja nehovorím, že stále čakám, tak to aj píšem - že čakanie je zbytočné, a osobne si myslím, že tými všeobecnými výrokmi, ako "neboj sa ten pravý raz príde", "počkaj a príde to samo" a podobne, sa robí viac škody ako úžitku, lebo človeka nabádajú k tomu "čakaciemu" módu, že pre to nemusí robiť nič a samo to príde - no samo nepríde :) Takže práveže ja hovorím o opaku, len popisujem svoj názor.
"muzi po 30tke su bud zadani,zenati alebo este ostavaju ti,co sa venuju naplno praci a neriesia zenu alebo su hanblivi, maju za sebou nepodarene vztahy atd a radi by boli aby ich oslovila aj zena."
S týmto súhlasím, tak väčšinou vyzerajú aj moje pozorovania :) a nie len pri mužoch, ale aj pri ženách. Lenže ja si neviem predstaviť osloviť niekoho neznámeho niekde v kaviarni či na ulici, preto hľadám nejakú tú normálnu zoznamku, ako som písala.
"Nemyslim,ze v tomto veku az tak zavazi vzhlad, skor to ako sa s tebou muz citi."
Avšak s týmto veľmi nesúhlasím :D Ako som písala, samozrejme nie všetkým mužom ide v prvom rade o vzhľad (a keď sme už pri tom to platí pre obe pohlavia), ale poväčšine vídam nároky mužov na ženský vzhľad (a to dosť poriadne) snáď až kým nemajú 65 a podobne :D Ale to je vidieť temer všade, že skôr uvidíš normálne vyzerajúcu, sympatickú ženu pri nie príliš atraktívnom mužovi, ako naopak...ale, ako som povedala, sú výnimky.
eeve131
Tak po 30tke si myslim,ze pasivne cakat je nezmysel ci si introvert a ci nie. Introvert vie rozpravat predsa pokial ma o com a ked je silno motivovany aj sa prihovorit. Len to nejde v dave a pri viac neznamych, ale skor jeden na jedneho, treba aj temu, co oboch zaujme.
Mam skor kamaratov a to co pozorujem je,ze muzi po 30tke su bud zadani,zenati alebo este ostavaju ti,co sa venuju naplno praci a neriesia zenu alebo su hanblivi, maju za sebou nepodarene vztahy atd a radi by boli aby ich oslovila aj zena. Tak ked naozaj nechces ostat sama, bud aj ty iniciativna. Nemyslim,ze v tomto veku az tak zavazi vzhlad, skor to ako sa s tebou muz citi.
Ja som na tom veľmi podobne, až na to že už mám po 30tke :) čím nechcem nikoho strašiť, práve naopak, ide mi o to povedať že je tam ešte dosť času. Ja som to mala trochu inak, špecifická a zložitá situácia doma, ale to tu budem zbytočne rozoberať.
Takisto som introvert, čo to nadväzovanie akýchkoľvek vzťahov tiež komplikuje, ďalšia komplikácia je že nie som tak prvoplánovo pekná a sympatická ako valná väčšina dievčat/žien. Samozrejme každý reaguje s tým, ale veď každá žena je pekná - veď aj je, ale tak i keď sa na to snažím pozrieť čo najobjektívnejším spôsobom, bohužiaľ v tomto smere mi nebolo shůry dáno :) Tým nechcem ponižovať nejak mužov že im ide len o to a nič iné, ale ak budeme všetci úprimní, tie prvotné sympatie sú často o vzhľade, až potom sa rieši ostatné. Nikdy ma nikto neoslovil, či nezačal baliť, všetky tie skúsenosti čo mám, ešte z mladšieho veku, sa vyvinuli z kamarátstiev, dlhodobých. A to je potom ešte ťažšie, ak tých kamarátov človek nemá veľa, atď atď :)
Ono ja si aj myslím, že je nás s takýmito problémami aj celkom dosť, len málokto sa snaží verejne poradiť, väčšinou sú to introverti, a ako sa naša "sorta" na seba nakontaktuje :D Ani som zatiaľ nenašla nejakú normálnu zoznamovaciu appku/stránku, to je furt samá sexzoznamka aj tam kde sa to tvári inak, alebo sa tam zameriava len na vzhľad, poprípade až také tie extra seriózne kde si zaplatíte za osobnostné profily a bla bla..nič normálne, tak ak niekto o niečom takom viete, dajte vedieť :) Lebo mám pocit, že inakším spôsobom sa asi s nikým nezoznámim, aj keby som si tam našla priateľov, i to by bolo super.
Čiže som furt v móde hľadania :) Ono sa hovorí že čakaj, ten pravý príde, ale to nie je 100%. Čakať môžeš aj celý život, a keď roky pribúdajú, tak si začneš uvedomovať že čakanie ti to často nevyrieši. Nehovorím brať všetko bez ohľadu na vlastnú cenu či hrdosť, ale vyskúšať sa môže všetko, nikdy nevieš, aj ak by ti na prvý pohľad nemusel byť sympatický. Nesúď knihu podľa obalu :)
It was also a great post that I really appreciate learning. It's not every day that people get the chance to explore something. templerun3.co
No popravde niekedy je skutočne lepšie byť sám :)
Ak si mala nejakú zlú skúsenosť je možné, že ťa to stále brzdí. K tomu ten tlak, že máš už nejaký vek a žiadne vážny vzťah k tomu tiež nepridá. Ale každý máme svoje tempo, a svoju štartovaciu čiaru. Porovnávať sa z druhými nie je najšťastnejšie riešenie, hoci je pochopiteľné, že sa človek porovnáva.
Skús si položiť zopár otázok, môžeš si ich klásť opakovane, pravidelne:
- Čo by sa muselo stať, aby som si niekoho našla? Čo by mi pomohlo?
- Sú niekedy okamihy, kedy sa ti darí lepšie, kedy máš pocit, že si vzťahu viac otvorená, kedy sa na to všetko okolo dívaš optimistickejšie?
- Ak áno, čo je vtedy inak? Čo ty vtedy robíš inak? A čo by sa muselo stať, aby k takýmto okamihom dochádzalo u teba častejšie?
- Čo ti zatiaľ v tomto smere najviac pomáha či pomohlo?
Na záver ti dávam link na môj web, možno si tam nájdeš zopár typov, ako si pomôcť: nedobrovolny-samotari.mozellosite.com
to je fakt, a takisto deti vsetko sklomplikuju zakazdym :) preto su aj rozchody/rozvody ovela tazsie, ked su v tom deti.
no jasne ved to uz ked ma clovek dieta uz inak rozmysla ze koho si k sebe pusti, predsa len tam nejde len o tu zenu, nikto neviem co sa moze vyklut z toho partnera, nejaka temna stranka jeho.
