Dobrý deň,
Cítim sa trochu trápne že zakladam túto diskusiu, ale začína ma prepadať panika a chcela by som počuť nejaké pozitívne príbehy.
Mám 25 rokov, študujem medicínu v poslednom ročníku v Bratislave. V škole sa mi myslím dari, mám super priateľov, výzorovo podľa okolia vyzeram dobre, mam kopu koníčkov, veľa som cestovala aj vramci školy aj mimo.
Vždy, asi od svojich 15 som túžila po priateľovi, ktorý by mi bol parťákom a mali by sme pekny vztah, ale akosi sa mi nedarí ho stretnúť. Na strednej som zažila veľké sklamanie, potom som sa prvé dva roky z neho spamätávala a nikoho som nehľadala, no ale potom, ako som si povedala, že je ten čas, tak je to iba sklamanie za sklamaním. Boli tam nejaké pokusy o vzťah, ale bohužiaľ nestretla som za ten čas nikoho,s kym by to vyšlo. Naozaj tomu nerozumiem, prehnane nároky nemam, chodila som aj na dating apps, pýtala som sa kamošiek nech ma s niekym zoznámia. Nepoznám nikoho, kto by bol v podobnej situácii ako ja, väčšina mojich kamosiek si nemá problém nájsť priateľa. Už začínam byt z toho fakt depresívna, začínam mat dokonca pocit, že to, že som nemala vážny vztah v mojom veku je bráne ako red flag (bolo mi to povedané na jednom rande cez dating apps), no a že nikdy nikoho nestretnem. Veľmi by som si priala mat šťastie v laske, je to pre mna fakt dôležité ale mam strach, že je to nejaký môj osud byť sama a pozerať sa na šťastné páry. Cítim sa fakt menejcenne kvôli tomu voči iným dievčatám a občas si želám byť viac ako ony, že možno je to mnou, nejaká chyba vo mne. Obecne počúvam od okolia, že niekto ako ja sa nemôže mat problém zoznámiť.
Nemôžem uz ani chodiť na sociálne siete a pozerat sa na všetky tie páriky, taka som z toho nešťastná.
Bola som aj u psychologicky a tá mi povedala, že sa nemam na to tak sústrediť, že ono to určite príde same. Ale ja neviem, skôr mam pocit, ze som nejaká zakliata a je to môj osud.
Problém nájsť si partnera
mozebyt, aj ja som mal skúsenosť s prvou láskou.... a bol som beznádejne zamilovaný, srdce na prach.... a potom som dospel a zistil, že sme mali spoločné .... no ničotné nič...ona malá štetka doslova tlačená
aj mamičkou ktorej stroskotalo manželstvo a mala ju v mladom veku do života štetky a ja romantik až smiešny... :D dnes sa na tom bavím veď roky :D a keď som ju stretol a prehovoril s ňou 2 vety a pozrel náhodou po x rokoch jej profil, to nikdy viac, hnus....
A netrebalo ani dochtora.... :D
Ja ako chlap čo sa pohybuje s nejakými prestávkami cca 10 rokov na týchto dating apps viem že vy ženy máte taký plný inbox že ty môžeš v podstate chodiť na rande nonstop.
Zároveň ale viem že tam je veľa žien ktoré tam majú profily roky takže to zjavne nefunguje a nikoho si nenašli.
Ono ja vidím problém v tom že ty hľadáš ako píšeš niekoho kto ti bude parťákom a lásku na celý život a to chlapov v dnešnej dobe bohužiaľ odradzuje.
Kamarátky možno hľadajú niekoho len na sex a ono z toho potom vznikne ten vzťah lebo tak to býva.
Ten čo ti povedal že keď si nemala vážny vzťah v tvojom veku je brané ako red flag tak to je úplná hlúposť podľa mňa a takéto veci sa na rande nevravia, to bol hlupák čo sa nevie správať ku žene.
Veľa spraví aj postoj, chôdza, neverbálna komunikácia, oblečenie samozrejme atď.
Ja mám presne taký istý osud ako ty, asi 90% z toho čo si napísala sedí dokonale aj na mňa ale ja som chlap a viem že takých ako ja sú mraky...
Je možné,že ťa podvedome stále brzdí veľké sklamanie zo strednej. Bavili ste sa o ňom s psychologičkou? Tie prvé vzťahy nie sú vždy sranda. Niekto sa z toho otrepe rýchlo, niekto nie a keď si to riešila dva roky je možné,že máš v sebe ešte zranenie.
