Dobrý deň,
Cítim sa trochu trápne že zakladam túto diskusiu, ale začína ma prepadať panika a chcela by som počuť nejaké pozitívne príbehy.
Mám 25 rokov, študujem medicínu v poslednom ročníku v Bratislave. V škole sa mi myslím dari, mám super priateľov, výzorovo podľa okolia vyzeram dobre, mam kopu koníčkov, veľa som cestovala aj vramci školy aj mimo.
Vždy, asi od svojich 15 som túžila po priateľovi, ktorý by mi bol parťákom a mali by sme pekny vztah, ale akosi sa mi nedarí ho stretnúť. Na strednej som zažila veľké sklamanie, potom som sa prvé dva roky z neho spamätávala a nikoho som nehľadala, no ale potom, ako som si povedala, že je ten čas, tak je to iba sklamanie za sklamaním. Boli tam nejaké pokusy o vzťah, ale bohužiaľ nestretla som za ten čas nikoho,s kym by to vyšlo. Naozaj tomu nerozumiem, prehnane nároky nemam, chodila som aj na dating apps, pýtala som sa kamošiek nech ma s niekym zoznámia. Nepoznám nikoho, kto by bol v podobnej situácii ako ja, väčšina mojich kamosiek si nemá problém nájsť priateľa. Už začínam byt z toho fakt depresívna, začínam mat dokonca pocit, že to, že som nemala vážny vztah v mojom veku je bráne ako red flag (bolo mi to povedané na jednom rande cez dating apps), no a že nikdy nikoho nestretnem. Veľmi by som si priala mat šťastie v laske, je to pre mna fakt dôležité ale mam strach, že je to nejaký môj osud byť sama a pozerať sa na šťastné páry. Cítim sa fakt menejcenne kvôli tomu voči iným dievčatám a občas si želám byť viac ako ony, že možno je to mnou, nejaká chyba vo mne. Obecne počúvam od okolia, že niekto ako ja sa nemôže mat problém zoznámiť.
Nemôžem uz ani chodiť na sociálne siete a pozerat sa na všetky tie páriky, taka som z toho nešťastná.
Bola som aj u psychologicky a tá mi povedala, že sa nemam na to tak sústrediť, že ono to určite príde same. Ale ja neviem, skôr mam pocit, ze som nejaká zakliata a je to môj osud.
Problém nájsť si partnera
Akých 1400? Ti prepína? :D To ani v hrubom nieje.... :D Mna netrapia robosi, čo majú 10 jobov..... idem podlľa priemeru a toho, čo sa tu reálne deje, čo je zjavné že tebe nič nehovorí...ty cievka :D .... Bývanie nieje dostupné, povedz mi aké sú úroky a ako sa hýbu hypotekárne úvery medziročne.... hmm?
O koľko isli dole? Medziročne ? Nič oné nepotrebujem, si len tárajko, čo nemá ani páru, ani páru a áno, strácam s tebou čas.... ale to len preto, lebo mám nudný večer a ty si len ďaľší ...mimoŇ, čo nemá ani elementárne znalosti...... vlastne ničoho.... :D A to som ešte popil....ale dne stíham všetko, aj teba :D
Nemozem ti odpovedať, lebo ma zablokovali
fonte, vidím že ti vyskočila žilka, áno nemusíš ma chytať za slovíčka, kúpili si to za hypotéku.
Hypotéka je úplne legitímny nástroj ako aj pôžičky, kým si to neberieš na nezmysly ako dovolenka alebo televízor tak sú to správne použité prostriedky.
Keď máš niečo v hlave tak to nie je o modlení či tu hypotéku splatíš lebo vieš že s príjmami pôjdeš len hore takže to zvládneš aj ľavou zadnou platiť aj 2 hypotéky.
Priemerná mzda je 1400 euro takže zavádzaš.
Okrem toho u nás chalani majú jednu robotu a popri tom cez víkend fušky a to je presne o tom o čom vravím že niekomu sa chce a niekomu sa nechce.
A keď sa chceš baviť o mne ja som mal prvú hypotéku splatenú ako 27 ročný, momentálne mám druhú ktorú mi z veľkej časti platia nájomcovia ktorí bývajú v prvom byte.
A keď ťa tak zaujímam tak neviem zbaliť ženu lebo neviem komunikovať, som zakríknutý, preto využívam online aplikácie.
Ivan, nevymýšlaj si a netrep. Ja nepotrebujem tvoje blbosti aby som zistil, aká je situácia na trhu a tak všeobecne.
A tí tvoji technici si určite nekúpili nič, lebo kúpiť si niečo znamená, že dám peniaze na drevo. To urobili, hej?
V 22? A kde na to zobrali, povedz mi presne postup ako zarobili v čistom 150 litrov. Ako trepeš. To že si zobrali hypo na 30 rokov neznamená, že to je ich :D Rovnako ako "tí, čo stavajú domy" ....
Iste, stavajú ich a budú sa modliť, aby ich splatili, kým budú mať 60?
A to je koľko percent zo všetkých? Hmmm, to ti vypočítať určite nevydalo... :D Ja vychádzam zo všeobecnej reality, ty z nejakej bubliny , kde ktosi čosi si zobral hypo a bude sa modliť aby to splatil...
Ty si presne ten príklad, čo sa spomína v tej analýze :D
Nie, to, že si sa dobre učil ti hovno pomôže keď priemerná mzda je 900 trebárs..... rozumieš? A socialistický byt stojí 80-120, prípadne ako kde.....a dom 200.... a keď si taký múdry prečo nevieš zbaliť nejakú sukňu? Veď to dnes dokáže akýkoľvek nímand
fonte, to že je bývanie nedostupné za 1. nie je pravda a za 2. nemá to nič spoločné s dobou ale so šikovnosťou a prístupom k životu a áno aj tým ako sa kto učil.
Ja pracujem vo firme kde sme relatívne mladý kolektív a pracovné pozície od najnižších ako skladníci, cez technikov až po predajcov a manažérov a každá úroveň presne kopíruje aj majetkové pomery.
Skladníci tak tí si len požičiavajú peniaze, každý deň smrdia od alkoholu a bývajú v podnájmoch.
Technici tam už väčšina vlastní vlastnú nehnuteľnosť dokonca máme dvoch 22 ročných chalanov ktorí minulý rok kupovali vlastné byty.
Predajcovia a manažéri tak tí sú už za vodou a stavajú domy.
A teraz mi povedz o čom to je keď nie o tom ako sa kto učil?
A to sa nebavím už o nejakom podnikaní atď, tam sú ešte viac šikovní ľudia.
Ja by som napísal toľko, že napriek tomu, že som muž, cítim sa rovnako.
Som pomerne introvert, takže ťažko sa mi len tak oslovujú ženy, keď dopredu neviem, že aj oni majú záujem (čo je pomerne jasné, že to dopredu neviete skoro nikdy).
Študoval som teoretickú matematiku a ešte si robím PhD. Napriek tomu som podľa okolia a blízkych sympatický, zábavný, etc. Napriek tomu som vlastne permanentne nešťastný. Navyše ani nie som úplne spokojný s mojím vzdelaním (aj keď okolia vyzerá celkom užasnuto, keď poviem čomu sa venujem).
Kým som chodil na strednú školu neprikladal som vzťahu dôležitosť, myslel som si, že šťastným ma urobí byť (nadštandardne) vzdelaním úspešný. Na vysokej škole som bol rád, že sa stíham učiť a nejako málo spoločensky žiť. Nakoniec som zistil, že vzdelanie mi vôbec neprinieslo radosť a podstata spokojnosti je niekde inde. Ale už som bol v takom veku a prostredí, že málo nezadaných žien sa okolo mňa pohybovalo.
Impulzy od pár žien mi trvalo tak dlho vyhodnotiť, že tie ženy si samozrejme nakoniec našli niekoho iného, resp. si mysleli, že nemám záujem, keďže som nie úplne promptne reagoval. Takže vlastne doteraz som nemal nikdy žiadny vzťah, a to mám 27 rokov. Nikdy som si so ženou nezačal preto, lebo presne ako píšeš, snažil som si nájsť partnerku do života, do radosti ale aj starosti s podobnými záujmami. Zároveň, ale trochu akčnejšiu ako ja lebo ja som dosť nerozhodný a občas spomalený. Navyše nechcel som si nikdy so žiadnou ženou začať s myšlienkou, že už dopredu viem, že to nebude na dlho (na celý život). Chcel som začať aspoň s tým ,,snom'', že ona je tá pravá. Teraz to spätne vnímam ako chybu.
Keď vidím rôzne páry, tiež som občas z toho zronený. Ale je pravdou, že mužov bez vzťahu v mojom veku je na mraky.
Vždy som mal pocit, že na medicíne a po medicíne je ľahšie si niekoho nájsť ako na iných školách. Predsa ten kolektív je podľa mňa viac vyrovnaný čo sa týka mužov a žien. A celkovo sa viac pracuje v kolektíve ako napríklad pri teoretickej matematike.
Chcel som len povedať, že určite je kopu mužov, ktorí by o Teba, resp. o Tvoju prítomnosť stáli. Veľa z nich je možno príliš hanblivých a nedokážu, ženu len tak osloviť, aj keď evolučne je jasné, že to je ich úloha. Môžeš sa snažiť prevziať iniciatívu do svojich rúk a snažiť sa osloviť nejakých mužov. V rámci zoznamovacích aplikácií to asi pre ženy nie je úplne ľahké. Čo viem majú úplne plné schránky a vybrať si toho potenciálne dobrého je asi dosť ťažké. Ja som so zo známkami nemal dobrú skúsenosť, ale teda to som muž a tých zhôd so zaujímavými ženami bolo minimum,
Ja zas ako chlap nepochopím, že príspevok je dlhý a nieje v ňom jeden poriadny údaj, za ktorý by ho bolo môcť chytiť.
Prečo jej to nevyšlo, čo jej vadilo, kde na čom to skončilo, alebo nezačalo, presne také otázky, aké dáva psychológ, namiesto toho je zakliata a podobne. :D
Ivan, ženy to je dokola to isté, všetky chcú horných 20 percent a chlapi zas nechcú vzťahy, lebo dnes je bývanie prakticky nedostupné o deťoch ani nehovoriac....
Tieto ekonomické aspekty doby ale ženy neberú do úvahy, lebo na Slovensku je zaužívané, že kto je chudobný tak sa mal lepšie učiť a chlap má rodinu zabezpečiť a keď nie, tak je neschopný a podobné nezmysly, ktoré už dávno neplatia....na to som čítal jednu perfektnú analýzu včera, že Slováci svoju finančnú situáciu vnímajú ako stabilnú a dobrú ale akonáhle sa vyskytne nečakaný vyšší výdavok, trebars len 1000 eur, tak je problém. :D Lebo sme chudoba chudobná, ale média nás presvedčili že žijeme v blahobyte :D
To je pravda.
moze byt, ja som to myslel nadnesene, viem, že psychológ nieje doktor....
Každý si nesieme z predošlého vzťahu niečo, aj mne to dalo veľa, aj keď v zlom....
A druhá strana je, že keď srdco rozbité, ťažko sa pohýna ďalej, hoc hlava môže byť ok a na ňu môže ten psychológ pomôcť.
Srdcu ale nerozkážeš ako sa vraví a môže byť v hlave upratané, aj uzavreté.
Psychológ nie je doktor ak narážaš na to. Doktor je až psychiater. Psychológ sa rozhovorom snaží pomôcť. My ženy potrebujeme niekedy hlavne rozhovor, neviem ako to máte vy muži, nie som muž, vám možno stači si raz povedať ako píšeš a máte pokoj a verím, že sú aj ženy, ktoré sú na to podobne.
Ja ale z pozorovania žien vidím, že keď nemá dotyčná predošlý vzťah uzavretý a nemusí byť len prvý tak v ďalšom sú problémy - buď si ho nevie nájsť, alebo si nájde a sú v ňom problémy, ktoré si nesie z predošlého vzťahu a o tom ma presvedčili už aj nejakí muži, ktorí s takými ženami chodili.
