Ahojte, riešim v sebe už dlhšie takú neľahkú dilemu, ani neviem ako začať. Je to vážna životná otázka a neviem či sa to hodí písať na fórum, ale občas som tu našla zaujímavé zamyslenia a vcelku rozumné pohľady na vec, preto som si povedala, že skúsim aj túto formu. Tesne po vš som sa kvôli rodinným problémom (doma nebola veľmi priaznivá situácia) presťahovala z východu do BA. Mala som taký náročný vzťah s mamou a viac ľudí mi prízvukovalo, že jediné riešenie , sa odsťahovať z domu. Inak som mala veľmi rada prostredie, kde som bývala, mala som tu v tom čase kamošov a až na tie problémy doma mi tu bolo fajn. Ponúkli mi vtedy prácu v BA a keďže som v hlavnom meste už mala známych, nejako som tam šla a až tak nepremýšľala nad tým všetkým. Žijem tu už 6 rok. Odišla som z domu prakticky tak naraz ešte ako 24 ročná. Keďže to bola veľká diaľka chodila som domov tak raz za 1,5 mesiaca, niekedy dva. Prvý rok v BA som prežívala celkom eufóriu, páčilo sa mi zrazu samostatne hospodáriť s peniazmi, učila som sa variť, veľa investovala do hľadania kamošov. Mala som v tom čase aj vzťah na diaľku, ktorý ale neskôr nevyšiel. Postupne, po tom roku aj rozpade vzťahu sa začali vynárať problémy. Musela som vplyvom nepriaznivých okolností viackrát meniť nájom (majiteľka tyranka, potom nájom kde nefungovalo kúrenie a boli tam nevyžiadané živočíchy až po bývanie na byte, kde to bola trošku sodoma gomora s prespávaním rôznych osôb, fajčením a pod.) Do toho prišli choroby, často som bola chorá, intolerancie, astma, bolesti kĺbov. Zdravotný stav šiel dolu vodou, menila som do toho aj zamestnania a napokon som odišla z posledného a už 5. mesiac som na podpore. Skončila som ako keby vysilená, psychicky na tom zle. Z toho mála podpory som si napriek tomu začala platiť poctivé týždenné terapie, ale ani 5. mesiac nevidím akési zlepšenie stavu. V BA som si za tie roky našla kamošov a partie, ale mnohé kamošky sa aj tu povydávali a na východe takmer už všetky a rozpadli sa mi tie moje štruktúry. Skúšala som tu chodiť medzi ľudí, do partií, ale tým, že som bola často chorá a potom aj pohybové problémy, v mnohom ma to obmedzovalo a trochu "desocializovalo" Napr. problém s kĺbmi, nemohla som s kamošmi na túru, splavy, cyklo a pod. Večne chorá, tak žiadne chaty, korčuľovanie a pod. Týmto sa nechcem ľutovať, lebo viem, že postoj obete je nesprávny. Chcem tým len povedať, že som postupne rokmi a nahromadenými problémami, vyčerpaniami z práce, bývania asi viacerými neúspešnými pokusmi o dlhodobý vzťah, tiež zdrav. ťažkosťami upadla do akejsi beznádeje a strachu. Premýšľala som či sa nepresťahovať späť na východ. Moji známi ma od toho odrádzajú, že prečo sa chcem vracať domov a úprimne aj ja sa bojím bývať opäť doma. Na druhej strane, hoci to bolo doma aké bolo, strašne mi chýbajú rodičia, mať nejaké miesto, zázemie, kam patrím. Niekam pustiť korene a mať pocit akéhosi tepla, že tu patrím, toto som. Trvalé bydlisko mám asi 2 hodiny spojmi/1,5 autom od KE a preto ma napadlo či neskúsiť ísť tam, avšak problém je, že tam nikoho nepoznám. Mám 31 a v BA mám akési "sociálne" zázemie v zmysle ísť s kým na kávu, pokecať, pridať sa sem tam ku kamošom na výlet, no posledné dva roky (ako došiel aj covid, homeofficy, samota na podnájme - rozumej takmer žiadne vzťahy s ľuďmi na byte tam) to na mňa všetko doľahlo. Snažím sa vzchopiť, chodiť na terapie, ale cítim, že neviem prekonať depresiu, ktorá na mňa doľahla. Cítim totálny chaos, beznádej a pocit, že keď ostanem v BA, budem nešťastná a už nenaberiem odvahu sa vrátiť a keď sa odsťahujem, môže to byť v novom meste bez sociálneho zázemia ešte horšie. Na druhej strane, neviem logicky vysvetliť prečo ma to ťahá na východ, prečo si myslím, žeby to tu mohlo byť lepšie. Viac ľudí mi vravelo, že to mám len v hlave nejakú ilúziu o lepšom živote v inom meste. Že je lepšie radšej si tu kúpiť o pár rokov byt a tak prísť ako keby do môjho okresu (lebo v BA na hypotéku sama úprimne nemám) avšak v malom meste tu mi príde, žeby som bola veľmi osamelá. Väčšie mesto ako napr. KE či PO sa mi spája s tým, že je tam šanca chodiť do nejakého kresťanského spoločenstva, nájsť si nejaké aktivity a pod. Už 5. mesiac odkedy som na podpore premýšľam nad touto dilemou, trápim sa, nevládzem aktívne hľadať prácu a akosi celkovo duševne upadám. Hanbím sa, že sa z toho neviem vymaniť a že to na mňa tak dolieha. Doma som nikdy o ničom nemohla rozhodovať a musela plniť príkazy preto mi v dospelosti robí problém robiť rozhodnutia a hlavne sa trasiem z týchto veľkých životných. Keď som šla do BA predstavovala som si že si tam nájdem chalana (v mojich ružových predstavách najlepšie východniara alebo niekoho ochotného sa vrátiť) a že sa to nejako vyrieši, no nestalo sa tak. Veľmi by som chcela počuť nejakú múdru radu aj keď viem, že toto mám v rukách len a len ja, no skutočne nevidím cestu, po ktorej by som sa nebála vykročiť. Vopred vďaka za vás pohľad na túto vec.
Sťahovať sa sama po 30tke do iného mesta
Ahojte všetci @Zaran @Mrkvovydzus @Pupavka18 v podstate máte pravdu...teraz už musím zobrať asi akúkoľvek prácu (takú serióznejšiu) skôr sa to rysuje na BA čo mi je ľúto...ale ako ste písali skúsim popri tom hľadať predsa len jedným očkom východ..nechcem to úplne vzdať...
čo sa týka Upece v BA poznám, ale prišlo mi že to je viac pre študentov po škole som tam už moc nechodila a teraz v 31tke už asi ťažko :D tie kresťanské aktivity sú väčšinou pre mladých do 30r.
A hej s ľuďmi je to pravda, mne chýbajú hlavne také pevnejšie väzby..stále mám pocit, že lietam kdesi v medzipriestore a neviem kde sa usídliť..čaká ma aj hľadanie nového podnájmu, lebo tam kde som teraz to znova nie je optimálne (5 ľudí na byte a pod.). Ale skúsim si od každého z vás niečo zobrať a krok po kroku hľadať tú cestu..na východe sa mi až tak neotvorila práca..ale je pravda, že som málo hľadala, bola som akási vyhorená, prázdna, šlo to ťažkopádne veľmi, nerobila som to aktívne, čo si aj vyčítam..akosi som ten čas preflákala, no už to nevrátim. Ešte raz vďaka všetkým.
Tak teraz v tejto chvíli, už končí podpora, ,,musíš" zobrať nejakú prácu v BA,
zároveň snáď za pol roka sa tvoje zdravie dalo ako tak do poriadku, lebo to je základ, zdravie a mať z čoho žiť
Budeš pracovať v BA a môžeš ďalej pozerať pracovné ponuky v BA aj v KE napr. Lebo asi v kútiku duše túžiš sa vrátiť domov, no nie preto, že v BA si ,,neuspela"
Tak ja som bola ,,vonku" na 2x + práca v Prahe s ubytkom..a keď som prišla domov: prečo by som odchádzala, keď tu som doma a prišla nesmierna úľava, že som neodišla navždy
Myslím, že terapie ti ani moc nepomôžu, sa len vyrozprávaš...všetko musíš v sebe vybojovať sama, začať treba - zdravie dať do poriadku, nabrať sebavedomie ísť ďalej, silu
Toto už sa tu s tebou rozoberalo
Tak moja voľba by bola Praha, Wieden, alebo domov... KE sa rozrastajú, pracovné príležitosti sú dobré, krásne nové bytíky, centrum OK, kresťanské spoločenstvo tiež aké chceš...
však to,že sa presťahuješ, nikto ani doma nemusí vedieť. Píšeš pekne a rozumne, vieš odhadnúť načo máš, bývaš v podnájme, si mladá - beriem 4 švestky a presťahujem sa .. vyradiť nepotrebné z bytu, umyjem vlasy, odovzdám kľúče a idem.
Vystúpim na krásnej stanici v KE, nadýchnem sa a proste si žijem svoj život.
Aj tu na zdraví je téma, že hľadám kamošku v KE, tak odpovieš a už nie si sama
morningcoffe:
Čo sa týka tých priateľov, určite sa v Bratislave nájde človek, s ktorým by ste mali skutočné priateľstvo. Otázkou je, ako sa k tomu človeku dopracovať, prípadne, ako sa ním nechať nájsť :)
V BA funguje UPeCe, možno vieš. Ak nie, kukni, či ťa to niečím zaujme.
A inak, čo ťa baví? Čomu sa rada venuješ? Z toho, čo si písala, to vyzerá na prechádzky v prírode a turistiku. Je ešte niečo?
Ty len čakáš na chlapa, ktorý určí smer v tvojom živote, lebo ty nevieš.... to nieje dobre...
Trošku uchop viac svoj život do svojich rúk, to je celé, inak to dnes nejde....
Tak tu naznačuješ, že to tak nechceš, ale nieje to z teba cítiť, aj keď tá váhavosť je normálna na tie podmienky na život, aké kde tu sú....
Hypo to absolútne NIE teraz len blázon by bral tie šialené úroky, tie hypo išli dole o 40 percent za rok na kvantitu a to bude oveľa horšie, to je úplne smiešna debata o tom teraz....
Aha , tak to potom pardon . No ak si sa teda uz rozhodla ostať na SVK ( čo ako chápem ) , vzhladom na konciacu podporu je ti momentalne asi najvyhodnejsie čím skôr chytiť sa prvej aspon trosku serióznej roboty , ktora sa ti vo vašom regióne naskytne . Tak sa na chvíľu vrátiš k rodičom, no tak sa nezruti svet , okrem toho nie je nikde napísané , ze si o mesiac ,dva nenajdes vlastný podnájom ( alebo mozno rovno hypo a blizko rodičov)teda hlavne musis posúdiť, či sa dá ( aj kratší čas) u rodičov vydržať. To je zakladna otazka . V BA by si musela hladat prácu tak či tak . A co sa vzťahov ( ci kamaratskych , ci partnerských) týka, prosím ťa, vôbec sa nefixuj na známych z minulosti ale na to , čo maju / nemajú tvoje rovesnicky , lebo , ako som ti písala nižšie , mohlo by ťa to zbytočne frustrovat , pritom realne je to " len" nastavenie v hlave. Boli , odišli, prídu noví. Každý ma svoj zivot a svoju cestu , každého niekde to jeho čaká, tomu sa nevyhne.
Zahranicie jej vyborne hned na zaciatku poradil martinisko, ja som sa len pridala. Skoda no, necestovat, ked sa len trochu da.
@Zaran, vďaka ale zahraničie ma vôbec neláka. Bola som tam na niekoľko mesiacov dokopy 3x počas štúdia ešte a bolo to fajn, ale neviem si tam predstaviť život. Proste aj keď boli tí ľudia milí, vždy som vnímala že som cudzinec, že tá kultúra je iná, že ja som iná ako oni, hoci som tam mala aj kamarátstva. Ja hľadám presný opak nejaké miesto kde zapasujem s tým aká som :D aj BA mi príde trochu ako zahraničie, kde sa hovorí "slovensky". A áno čo sa práce týka je to asi najľahšie, hoci ja som mala predtým hneď po VŠ veľmi dobrú prácu aj u nás v okrese, len kvôli bývaniu s našimi a tej potrebe odísť z domu, som ju nechala. Je to ťažká dilema, už mi zachvíľu končí podpora a budem musieť asi zobrať čo príde aby som mala plat...ale aj tak by som na diaľku asi chcela jedným očkom sledovať ponuky na východe... Partner by to asi najjasnejšie ukázal, že ktorým smerom, ale na toto sa nechcem spoliehať, samozrejme bol by to príjemný bonus, ale snažím sa rozhodnúť ako keby mimo toho už..kedže som čakala celých 5 rokov a nič. Ono ja nie som kariéristka ako som písala a sama ťahať v BA hypo mi naháňa strach. Snažím sa aj kvôli týmto veciam nájsť prácu s vyšším platom, ale zatiaľ som až na 1 výnimku nebola úspešná.
Pfuu , no v podstate všetky dobre rady tu už boli spomenuté. Čo sa týka sťahovania späť na východ, no neviem , jednak nie je sranda nájsť tu dobrú prácu ( ak vôbec) a po druhé, obavám sa že, pohľad na vydate rovesnicky, tobôž známe zo zakladky , rodneho mesta / dediny by ti asi na psychike nepridal . Si mladá a ako už písala , myslím, ovomaltine, ak ovládaš jazyk , skúsiť zahraničie by nebolo odveci. Skus popozerať nejake agentúry na sprostredkovanie prace ( využi aj Fb skupiny ) ak sa bojis vycestovat na vlastnú päsť ( vyhladaj si predtym recenzie pretoze na agentury si treba davat sakra pozor !!!) alebo ak mas niekoho znameho ,nech ti s tym pomoze ,poradi . Tam je dost sanca, že niekoho , ak budeš v slovenskom / českom kolektíve, spoznáš , keďže veeela , veľa mladých, slobodných a z východu chodí robiť von. Mne to z tvojich príspevkoch pripadá, ze skôr ako byt v nejakej náboženskej organizácií, túžiš po vlastnej rodine. A tým smerom by som sa na tvojom meste vydala . A áno, máš pravdu , bezcieľne platenie draheho najmu v BA nič nerieši, resp. nikam ťa neposuva . Drzim palce , nech sa správne rozhodneš
Mne sa pacia vsetky prispevky, aj s nadhladom a humorom, aj autorkine. Tak ked ta zaujimaju krestanske spolocenstva, vyber sa ti zuzuje. Vyber je tak ci tak problem, a este hladat len medzi uzkou skupinou je horsie. Pozrela by som taketo FB skupiny a isla s nimi na nejaky vylet.
@mrkvovydzus, vdaka za vyjadrenie. Čo sa týka tých ľudí, tam je asi ten problém, že sú to ľudia, s ktorými sa dá vybehnúť pokecať, ale ako to povedať, nie sú to také skutočné priateľstvá, skôr povrchný pokec. Pred pár mesiacmi na mňa doľahla taká depresia a bolo to veľmi ťažké a vtedy som si tak uvedomila že som nemala nikoho, komu by som len tak mohla zavolať a vyplakať sa, alebo sa tak spontánne stretnúť...mala som jedného takého kamoša, ale už má priateľku a bolo mi blbé ho otravovať. V tých partiách. kde som bola.som zažila aj akési sklamania, niektoré kamošky keď si našli frajerov ,sa odmlčali úplne a tak sa to porozpadávalo. Tým že je tam veľa všetkého aj tie užšie vzťahy je tam ťažšie udržiavať. A možno aj to že za 5 rokov som tam nejako nenašla partnera, hoci som aj chodila do spoločnosti a snažila sa aj starať o seba..V novom meste to nemusí byť iné, to je pravda. Len mi príde, že sa tam neposúvam, stále mením podnájmy, práce a ani vzťah ani hypo ani auto ani nič ...neviem. Hľadala som pomoc aj u kňazov, v spoločenstvách, ale všetci majú toho stále veľa. Som nešťastná v živote, chodím síce na terapie, ale premýšľam či mám zmeniť mesto keď sa toto všetko deje alebo čo ....a hej doma to bolo ťažké s tým bojujem stále, každý na to povie odíď..ale odísť znamená čo, odísť do prázdnoty, samoty. Každý Ti povie odíď, ale keď som bola napr. chorá musela som v horúčke s covidom nakupovať a variť, lebo som nemala nikoho..a trávila som 14 dní sama v izbe v karanténe..V BA som prekonala všetky lockdowny, karantény ..úplne sama a neviem či aj to ma nepoznačilo...ale na to sa asi nedá nájsť odpoveď tu na fóre, len som možno chcela vedieť či niekto riešil niečo podobné a čo mu pomohlo sa rozhodnúť, alebo či tu nepadne zaujímavá myšlienka čo mi ukáže iný uhol pohľadu..
