Ahojte, viem, že je asi zvláštne riešiť vzťahy tu na fóre, ale párkrát som si tu prečítala celkom fajn názory a pomohlo mi to utriediť si myšlienky, tak som si povedala, že skúsim. Prednedávnom som spoznala jedného chalana, je už starší nad 35, itečkar a nemal ešte dievča. Spoznali sme sa na jednej chate v rámci partie, ale bol tam veľmi tichý, zakríknutý, takže som si ho tam takmer vôbec nevšímala, páčil sa mi iný chalan, ktorý sa mi ale potom neozval. Postupne sme si začali písať a telefonovať. Veľmi som si s ním rozumela, dá sa povedať, že som sa až platonicky zaľúbila. Keď sme sa však stretli naživo, akosi ma opäť vyplašil jeho vzhľad. Veľmi bledý, vychudnutý (mne hovoria že som štíhla, ale on je polovička zo mňa) zhrbený a v starých, nie dobre sediacich veciach. Premýšľala som, či by som to vedela zvládnuť a začala som tak na neho jemne s humorom pôsobiť, čo sa týka obliekania a cvičenia. Chcela som ho motivovať s nádejou, že aspoň niektoré veci by sa dali vylepšiť. Zdalo sa mi, že to berie ok a aj súhlasil, ale potom z neho vyšli nejaké poznámky aj na môj vzhľad, že zboku nenamaľovaná som sa mu tak nepáčila (zboku mám krivý nos a nenamaľovaná vyzerám fakt inak, keďže som svetlý typ so svetlými obočím a mihalnicami) Tiež komentoval trochu moju nevyrovnanú povahu v ťažkých situáciách (hádky doma). To všetko sa ma dosť dotklo, tak som to ukončila. Problém je, že on začal veľmi bojovať, činiť pokánie, ospravedlňovať sa, že ma zranil a zaslúži si, aby som mu vynadala a že ho to hrozne mrzí a pod. Bolo mi to ľúto, lebo som si na neho trošku aj zvykla a začali sme už aj nejaké dotyky, objímania a držanie za ruky. Mám už po 30tke a veľmi túžim niekoho mať a zrejme som tak podľahla tomu že "mať koho objať". Hovoria o mne, že som pekná aj som mala viac vzťahov, ale posledné roky som narážala na veľmi čudných mužov, zvyčajne so psychickým problémami ako schizofrénia, OCD, narcizmus a pod. Dosť som sa trápilo, tak som začala aj psychoterapiu. Chodím intenzívne niekoľko mesiacov, ale neviem či mi to pomáha. Stále sa trápim a často neviem odkiaľ kam. Tento chalan bol na jednej strane pozorný, milý, ale v tomto smere mi tiež povedal zraňujúce veci. Vravel, že on mal tiež pochybnosti či do toho ísť, ale že si uvedomil, že sú to nepodstatné veci a že chce. Keď som ukázala niektorým kamoškám a doma foto, tak prevrátili očami väčšinou. Aj ma mrzí, že je taký extrémne tichý, utiahnutý, v spoločnosti väčšinou len ticho sedí a ja som dosť spoločenská. Čo sa týka platenia, zatiaľ ma veľmi nepozval a skôr ma nechal platiť svoju časť, plus zobral peniaze za benzín, keď ma viezol. Má aj prácu že je sám za PC. Posledný rok sa odsťahoval od rodičov, ale na byte je tiež sám a v podstate má len pár kamarátov, s ktorými je raz za čas. Cez deň sa ani nemá s kým porozprávať. Spomínal, že doma sa tiež s rodičmi moc nerozprávali navzájom. Riešim, či to všetko nie je moc, či by ma to neťahalo dole. Po kvázi "rozchode" som sa trápila, ale keď sme si prestali písať, bolo mi už trochu lepšie. No keď sa znovu ozval a začal o mňa bojovať, prepadla ma taká silná úzkosť, že som nemohla celý deň ani jesť. Dostala som taký strach a nerozumiem tomu. Väčšinou o mňa nikdy nikto tak nebojoval a nesnažil sa, ale bojím sa, že to robí len preto, lebo si neverí, že niekoho môže nájsť a možno som pre neho jediná nádej. Žiaľ aj v mojom veku po 30tke to nie je jednoduché a tiež premýšľam, či proste niekto príde a či len moc nepreberám. Na jednej strane mi aj chýba a na druhej si uvedomujem toto všetko a ešte do toho celého vôbec nechápem ani tú svoju silnú úzkosť, čo ma v súvislosti s tým prepadla. Vďaka za prečítanie a prípadné reakcie. Bojím sa už riskovať a zase ísť do niečoho, čo by nemuselo vyjsť, hlavne keď už na začiatku to vyzerá kadejako.
Úzkosti pri riešení vzťahu
Mala som spolubývajúcu na internáte počas štúdia na VŠ, ktorá napísala farebnou kriedou na stenu: "Čo je krajšie ako ja, to je už gýč."
Myslím, že je to tak fajn motto pre tých, ktorí si neveria a nie sú spokojní so svojim výzorom. Ešte ma napadol manželov kamarát, ktorý váži okolo 130 kíl, kým jeho žena, inak dosť vysoká, váži 80 kíl, a keď ju kritizuje, že má po 3 deťoch veľký zadok. Ona mu na to povedala, že ona priznáva, že po každom dieťati ostali na nej kilá navyše a jej ideálna váha je 65 kilogramov, koľko mala, keď sa vydávala, ale keď sa ženil, on vážil 78 kilogramov a po 3 deťoch, čo ich urobil, si vypracoval 52 kilogramové svaly, ktoré "celkom isto nie sú tukom". :-), takže jeho zadok plný svalov je oveľa širší ako ten jej, pritom on deti iba urobil, kým ona ich aj porodila. :-))
on ju nenechá platiť za neho, ale iba za seba, na systém: priatelia buďme, dlhy si plaťme. Pokiaľ som dobre rozumela, keď mu ona ponúkne polovicu ceny benzínu, on to prijme, ale peniaze si sám od seba nepýta.
On sa podľa mňa zachoval k Tebe iba rovnako, ako Ty k nemu. Ty si tiež kritizovala jeho výzor, tak Ti nastavil zrkadlo a to Ťa zabolelo. Je to však jasná výzva pre Teba, aby si nikoho neponižovala za výzor, a za nič. A kamarátky prekrúcajú očami? No a čo? Keď máš niekoho rada, je to spoľahlivý a dobrý kamarát, tak je rad na Tebe prekrúcať oči nad kamoškami, že oni to nevedia a nevidia. Zhrniem: nežeň sa do vzťahu len preto, že nikoho nemáš a ani on nikoho nemá. Zober to s rozumom: dá sa s takýmto chlapom žiť alebo nie? Bude Ti oporou pri problémoch, dá sa mu zdôveriť a dôverovať, alebo nie? Dokážeš si ho vážiť, aj keď jeho zovňajšok nie je playboyácky alebo nie? Na základe tohto zváž teda, či vo vzťahu pokračovať alebo nie. Mne osobne je veľmi sympatické, že mal tú odvahu nastaviť Ti zrkadlo, aby si si nemyslela, že si furt na koni a môžeš iného riadiť a meniť podľa Tvojho vkusu. On tiež rozmýšľal, či do toho ísť alebo nie, ale uvedomil si, že ide o nepodstatné veci. Tak si premysli, čo sú pre Teba podstatné veci a či napĺňa z hľadiska podstaty Tvoje očakávania a či sa rozptyľuješ len nad maličkosťami, alebo sú rozdiely závažnejšie a neprekonateľné.
Inak tento problém je taký komplexný a zložitý že to sa na fóre asi nedá vyriešiť a len sa s ním porozprávať. Pre mňa tiež platí že ak mám niekoho rád tak ho beriem s plusmi aj minusmi. A ja osobne sa nebránim zmene lebo mám podobné problémy a osobne by som sa chcel posúvať dopredu a zmeniť sa k lepšiemu.
Ja mám napr. podobné problémy čo si opísala a na všetkých chcem postupne pracovať. Niektoré sa dajú vyriešiť hneď ako napr začať cvičiť, štýl obliekania atď a niektoré chcú možno trochu viac času napr ak je tichý atď. Dosť podstatné je ak sa neuráža a vie si priznať chybu a pracovať na nej. Ale ináč ak ti vravel také veci že vyzeráš inak z boku atď a že te nechá platiť tak to sa mi osobne nepáči. No ale rozhodnúť sa musíš asi len sama?
