Ahojte, viem, že je asi zvláštne riešiť vzťahy tu na fóre, ale párkrát som si tu prečítala celkom fajn názory a pomohlo mi to utriediť si myšlienky, tak som si povedala, že skúsim. Prednedávnom som spoznala jedného chalana, je už starší nad 35, itečkar a nemal ešte dievča. Spoznali sme sa na jednej chate v rámci partie, ale bol tam veľmi tichý, zakríknutý, takže som si ho tam takmer vôbec nevšímala, páčil sa mi iný chalan, ktorý sa mi ale potom neozval. Postupne sme si začali písať a telefonovať. Veľmi som si s ním rozumela, dá sa povedať, že som sa až platonicky zaľúbila. Keď sme sa však stretli naživo, akosi ma opäť vyplašil jeho vzhľad. Veľmi bledý, vychudnutý (mne hovoria že som štíhla, ale on je polovička zo mňa) zhrbený a v starých, nie dobre sediacich veciach. Premýšľala som, či by som to vedela zvládnuť a začala som tak na neho jemne s humorom pôsobiť, čo sa týka obliekania a cvičenia. Chcela som ho motivovať s nádejou, že aspoň niektoré veci by sa dali vylepšiť. Zdalo sa mi, že to berie ok a aj súhlasil, ale potom z neho vyšli nejaké poznámky aj na môj vzhľad, že zboku nenamaľovaná som sa mu tak nepáčila (zboku mám krivý nos a nenamaľovaná vyzerám fakt inak, keďže som svetlý typ so svetlými obočím a mihalnicami) Tiež komentoval trochu moju nevyrovnanú povahu v ťažkých situáciách (hádky doma). To všetko sa ma dosť dotklo, tak som to ukončila. Problém je, že on začal veľmi bojovať, činiť pokánie, ospravedlňovať sa, že ma zranil a zaslúži si, aby som mu vynadala a že ho to hrozne mrzí a pod. Bolo mi to ľúto, lebo som si na neho trošku aj zvykla a začali sme už aj nejaké dotyky, objímania a držanie za ruky. Mám už po 30tke a veľmi túžim niekoho mať a zrejme som tak podľahla tomu že "mať koho objať". Hovoria o mne, že som pekná aj som mala viac vzťahov, ale posledné roky som narážala na veľmi čudných mužov, zvyčajne so psychickým problémami ako schizofrénia, OCD, narcizmus a pod. Dosť som sa trápilo, tak som začala aj psychoterapiu. Chodím intenzívne niekoľko mesiacov, ale neviem či mi to pomáha. Stále sa trápim a často neviem odkiaľ kam. Tento chalan bol na jednej strane pozorný, milý, ale v tomto smere mi tiež povedal zraňujúce veci. Vravel, že on mal tiež pochybnosti či do toho ísť, ale že si uvedomil, že sú to nepodstatné veci a že chce. Keď som ukázala niektorým kamoškám a doma foto, tak prevrátili očami väčšinou. Aj ma mrzí, že je taký extrémne tichý, utiahnutý, v spoločnosti väčšinou len ticho sedí a ja som dosť spoločenská. Čo sa týka platenia, zatiaľ ma veľmi nepozval a skôr ma nechal platiť svoju časť, plus zobral peniaze za benzín, keď ma viezol. Má aj prácu že je sám za PC. Posledný rok sa odsťahoval od rodičov, ale na byte je tiež sám a v podstate má len pár kamarátov, s ktorými je raz za čas. Cez deň sa ani nemá s kým porozprávať. Spomínal, že doma sa tiež s rodičmi moc nerozprávali navzájom. Riešim, či to všetko nie je moc, či by ma to neťahalo dole. Po kvázi "rozchode" som sa trápila, ale keď sme si prestali písať, bolo mi už trochu lepšie. No keď sa znovu ozval a začal o mňa bojovať, prepadla ma taká silná úzkosť, že som nemohla celý deň ani jesť. Dostala som taký strach a nerozumiem tomu. Väčšinou o mňa nikdy nikto tak nebojoval a nesnažil sa, ale bojím sa, že to robí len preto, lebo si neverí, že niekoho môže nájsť a možno som pre neho jediná nádej. Žiaľ aj v mojom veku po 30tke to nie je jednoduché a tiež premýšľam, či proste niekto príde a či len moc nepreberám. Na jednej strane mi aj chýba a na druhej si uvedomujem toto všetko a ešte do toho celého vôbec nechápem ani tú svoju silnú úzkosť, čo ma v súvislosti s tým prepadla. Vďaka za prečítanie a prípadné reakcie. Bojím sa už riskovať a zase ísť do niečoho, čo by nemuselo vyjsť, hlavne keď už na začiatku to vyzerá kadejako.
Úzkosti pri riešení vzťahu
Podla mna si uplne normalna, ajv tvoje hormony ;) nemozes byt a este mat aj pravidelny sex s niekym, kto ta nepritahuje... tvoje kamaratky sa zrejme zalubili postupne do tych muzov aj to sa stava:) alebo su s niekym len zo zvyku a to nie je to, po com tuzime ;) ... vyzor nie je jediny zaklad, ale je ozaj dolezity ... a na nas zeny su ake naroky? Mame vyzerat jak supermodelky s plnymi perami, ibaze zo slovenskeho platu a po praci nemame tri hodiny na fitko... a ja chcem byt atraktivna ale nechcem mat ziadne umele zasahy do tela co maju skoro vsetky modelky co chlapi po n ich na inatagrame slintaju ( som stihla a chodim cvicit, len konstatujem ze zaroven vyzeram prirodzene)... priemerny chlap hoc aj plesaty a pupkaty chce vzdy co najkrajsiú a naj mladsiu samozrejme tak preco by zena nemohla mat aj pekneho aj dobreho zaroven? A uz nie sme v stredoveku ked zena mala sex zakazovany alebo si ho nesmela uzivat alebo ho robila povinne len pre muza, mas pravo si ho uzivat aj ty ;) nemam na mysli totalne nezodpovedne ale chapes ako to myslim - ked niekde nefunguje chemia, tak mas pravo hladat nieco lepsie ;) drzim ti palce
Podľa mňa už to,že na ňom hneď na začiatku chceš niečo meniť je zlý dignál. A nejde len o to,že ti nepríde pekný. Sexepíl majú aj menej pekní muži, je to o chémii medzi dvoma ľuďmi, sčasti výzor,ale nemusí to tak byť niečo robí aj správanie. Práve preto ženy menia aj mienku na mužov, lebo ich začne priťahovat ich správanie.
Sexepíl tvojmu nápadníkovi môže znižovať aj to správanie kedy si mala pocit, že sa na teba zavesil alebo také niečo. Keď si prejdeš rôzne situácie s ním tak si prejdi aj pocity aké si pri nich cítila.
Tie tvoje kravky si zobrali toho, kto im zostal, alebo toho, koho budú celý život ovládať alebo kombinácia.
Nejakého chlapa, bývanie zbúchať nejako a kočík tlačiť, lebo tik tak, tik tak.: )) To je celé.
Že záleží na citoch :D Hlavne po 30tke :D
Naozaj by som bol ešte zvedavý, ktorá žena zažije citové naplnenie pri niekom, kto sa jej nepáči a nepriťahuje ho, to mi teda jest záhada :D
@autumeleaves, @blueberry ďakujem vám za povzbudenia. Určite každý príbeh je jedinečný. Ono mám kamošky, ktoré sú vydaté za mužov, o ktorých mi vraveli, žeby s nimi chodili len z ľútosti, jedna dokonca svojmu do očí povedala že je škaredý a žeby o neho ani bicykel neoprela a teraz sa idú brať. Preto premýšľam, že ako sa to v nich dokázalo zmeniť zo stavu, žeby o neho ani bicykel neoprela k tomu, povedať celoživotné áno. U mojich rodičov to tiež bolo tak, že mamke sa ocko nepáčil ale nevzdával to, tak sa napokon vzali (ale určite nie sú príklad ako by malo manželstvo vyzerať). Ja som úprimne randila aj s "modelmi" ale tam ma zase nepustil ísť ďalej charakter, keď som videla nejaké arogantné, nadradené črty a pod. Ja tak stále narážam na rovnaké buď dobrý, ale bojujem s výzorom, alebo fešák, ale vážne charakterové chyby Tento chalan bol špecifický prípad, mám pocit, že som aj cítila fyzickú príťažlivosť, sama som ho spontánne objala, občas dala pusu na líce a pod.(ani neviem prečo tak mi prišlo v tej chvíli) nebolo mi nepríjemné keď bol blízko fyzicky, ale pri predstave ísť s nim ku kamošom, rodine som vnútri prežívala pocit hanby a to ma tak utvrdilo v tom, že nemôžem ďalej. Je to veľmi čudné, že ako keby príťažlivosť aj hej, ale zároveň pocit hanby za ten taký zanedbaný výzor a iné veci. Ale to je už jedno. Mala som aj taký vzťah, kde sa mi tiež chalan moc nepáčil, šla som do toho so všetkým a naplno, ale tiež to nevyšlo. Vždy keď sme boli v spoločnosti a prihovoril sa mi krajší, sympatickejší chalan prežívala som vnútorné pokušenie, alebo také podskočenie srdca. Preto som to už nechcela opakovať. Možno som fakt žena, ktorá má viac mužských hormónov, keď tak idem po výzore. Lebo skôr počúvam, že ženám na vzhľade moc nezáleží, dôležité je citové naplnenie a ja si v tomto prídem naozaj ako chlap. Rada by som to nejako vyliečila, zmenila, ale neviem ako. Možno že môj prvý chalan bol fakt fešák a nejako sa mi to vsugerovalo do podvedomia že taký typ ... no netuším...je mi smutno, nie je to také easy ako som si myslela že bude...ale tak život jede dál.
@lucny_kvet: suhlasim s tebou, nebudes predsa v 30tke ci kolko mas rokov s niektm iba z kutosti, alebo zo strachu, ze nepride nic lepsie. Samozrejme, ze to nie je iba o vyzore, no ked sa ti uz na zaciatku nepaci a necitis chemiu, naco to silit? Mozete ostat kamarati ... niektore vztahy sa vyvinu z toho netreba tlacit ale na pilu, ked to nie je tvoj typ.
K tomu, ze "obdivujem zeny, ktore to dali" ja si nemyslim, ze by sme mali obdivovat zeny, ktore su s niektm, koho maju len rady a nepritahuje ich a netuzia po nom, je 21. storocie predsa a nie sme nuteni byt nasilu s niekym, iba preto, aby bola nasa babka spokojna ze nie sme sami a mimochodom, aj zeny chcu kvalitny sexualny zivot okrem i eho a ked ho nechces, tak co? Nebudes sa predsa nutit, ja kvitujem, ze si to nechala tak, akebo pride nieco lepsie, alebo sa na terapii naucis, ze mozes zit plnohodnotny zuvot aj sama, Dufam, ze sa ti bude len darit a budes napredovat v liecbe uzkosti ;)
tak to si fakt pekne napisal, lucny kvet :)
Lucny_kvet, fyzicka pritazlivost je jednym zo zakladnych predpokladov, preco tuzime byt s niekym vo vztahu. Nemas dovod ospravedlnovat sa za to, ze nechces byt s muzom, ktory ta nepritahuje. Tomu sa hovori zufalstvo, alebo beriem vsetko, len aby som nebola sama. Ty si na tom ovela lepsie, ako si myslis. Ani nevies, kolko ludi by do toho vztahu islo. Kazdy je pritazlivy pre niekoho. Netreba ani jeho lutovat, niekomu sa bude uprimne pacit, a aj vdaka tebe dostal tu sancu stretnut sa s tou osobou.
Ahojte, to aj robím, chodím na intenzívne terapky dlhšie, ale terapia tiež neporieši úplne všetko. Nie je to šibnutie čarovným prútikom. Ešte raz vďaka za všetky názory. Už som sa rozhodla ako vravím, asi nemá zmysel už v tom šprtať. Ja som typ, ktorý úplne túžbu po tej fyzickej atraktivite v sebe nevie potlačiť, obdivujem ženy, ktoré to dali hoci sa im partner nepáčil alebo tak. Snažila som si nahovoriť, že dôležité je vnútro a to mal myslím super, hoci niekedy som vnímala takú až veľkú naviazanosť a také lipnutie a necítila som sa v tom úplne slobodne. Dajak bude :D s hlopom či bez...
tak psychika zohrava velku rolu, treba si pokecat najprv s odbornikom, pozriet sa na seba a az potom riesit s niekym nejaky vztah.
Súhlas s Skrentom..
najprv seba do poriadku dať, toto sa tu s tebou už riešilo, riešenia sme ti viacerí písali. Tvoja psychika nie je ešte v poriadku
Možno už veľa nechýba ani. Proste musíš pôsobiť vyrovnane a byť sama sebou, pomaličky krôčik za kočíkom, že to teraz nevyšlo, no a čo..nevadí, aj týmto si sa posunula ďalej.
Mne koľko x nevyšlo, ruka hore a ideš dalej, len sa nezosypat, proste život, no..
Veď aj to, že máš s kým chodiť na chatu, že máš ľudí okolo seba, to je veľmi fajn. Na vzhľade záleží jasne, ale dôležité je, či sa tešíš na stretko, či môžte spolu robiť ,,bláznovinky" ruka v ruke a svet patrí nám, potom ,,na vzhľade až tak nezáleží"
Mne napr.bolo dobre od 1.momentu, lebo veľa humoru bolo
Predtým som sa stretla s viacerými, slušní, dobrí atď., no moja duša vôbec ,,nespievala" , tiež mi to bolo ľúto, treba vedieť slušne a ľudsky to ukončiť.
