Ahojte, viem, že je asi zvláštne riešiť vzťahy tu na fóre, ale párkrát som si tu prečítala celkom fajn názory a pomohlo mi to utriediť si myšlienky, tak som si povedala, že skúsim. Prednedávnom som spoznala jedného chalana, je už starší nad 35, itečkar a nemal ešte dievča. Spoznali sme sa na jednej chate v rámci partie, ale bol tam veľmi tichý, zakríknutý, takže som si ho tam takmer vôbec nevšímala, páčil sa mi iný chalan, ktorý sa mi ale potom neozval. Postupne sme si začali písať a telefonovať. Veľmi som si s ním rozumela, dá sa povedať, že som sa až platonicky zaľúbila. Keď sme sa však stretli naživo, akosi ma opäť vyplašil jeho vzhľad. Veľmi bledý, vychudnutý (mne hovoria že som štíhla, ale on je polovička zo mňa) zhrbený a v starých, nie dobre sediacich veciach. Premýšľala som, či by som to vedela zvládnuť a začala som tak na neho jemne s humorom pôsobiť, čo sa týka obliekania a cvičenia. Chcela som ho motivovať s nádejou, že aspoň niektoré veci by sa dali vylepšiť. Zdalo sa mi, že to berie ok a aj súhlasil, ale potom z neho vyšli nejaké poznámky aj na môj vzhľad, že zboku nenamaľovaná som sa mu tak nepáčila (zboku mám krivý nos a nenamaľovaná vyzerám fakt inak, keďže som svetlý typ so svetlými obočím a mihalnicami) Tiež komentoval trochu moju nevyrovnanú povahu v ťažkých situáciách (hádky doma). To všetko sa ma dosť dotklo, tak som to ukončila. Problém je, že on začal veľmi bojovať, činiť pokánie, ospravedlňovať sa, že ma zranil a zaslúži si, aby som mu vynadala a že ho to hrozne mrzí a pod. Bolo mi to ľúto, lebo som si na neho trošku aj zvykla a začali sme už aj nejaké dotyky, objímania a držanie za ruky. Mám už po 30tke a veľmi túžim niekoho mať a zrejme som tak podľahla tomu že "mať koho objať". Hovoria o mne, že som pekná aj som mala viac vzťahov, ale posledné roky som narážala na veľmi čudných mužov, zvyčajne so psychickým problémami ako schizofrénia, OCD, narcizmus a pod. Dosť som sa trápilo, tak som začala aj psychoterapiu. Chodím intenzívne niekoľko mesiacov, ale neviem či mi to pomáha. Stále sa trápim a často neviem odkiaľ kam. Tento chalan bol na jednej strane pozorný, milý, ale v tomto smere mi tiež povedal zraňujúce veci. Vravel, že on mal tiež pochybnosti či do toho ísť, ale že si uvedomil, že sú to nepodstatné veci a že chce. Keď som ukázala niektorým kamoškám a doma foto, tak prevrátili očami väčšinou. Aj ma mrzí, že je taký extrémne tichý, utiahnutý, v spoločnosti väčšinou len ticho sedí a ja som dosť spoločenská. Čo sa týka platenia, zatiaľ ma veľmi nepozval a skôr ma nechal platiť svoju časť, plus zobral peniaze za benzín, keď ma viezol. Má aj prácu že je sám za PC. Posledný rok sa odsťahoval od rodičov, ale na byte je tiež sám a v podstate má len pár kamarátov, s ktorými je raz za čas. Cez deň sa ani nemá s kým porozprávať. Spomínal, že doma sa tiež s rodičmi moc nerozprávali navzájom. Riešim, či to všetko nie je moc, či by ma to neťahalo dole. Po kvázi "rozchode" som sa trápila, ale keď sme si prestali písať, bolo mi už trochu lepšie. No keď sa znovu ozval a začal o mňa bojovať, prepadla ma taká silná úzkosť, že som nemohla celý deň ani jesť. Dostala som taký strach a nerozumiem tomu. Väčšinou o mňa nikdy nikto tak nebojoval a nesnažil sa, ale bojím sa, že to robí len preto, lebo si neverí, že niekoho môže nájsť a možno som pre neho jediná nádej. Žiaľ aj v mojom veku po 30tke to nie je jednoduché a tiež premýšľam, či proste niekto príde a či len moc nepreberám. Na jednej strane mi aj chýba a na druhej si uvedomujem toto všetko a ešte do toho celého vôbec nechápem ani tú svoju silnú úzkosť, čo ma v súvislosti s tým prepadla. Vďaka za prečítanie a prípadné reakcie. Bojím sa už riskovať a zase ísť do niečoho, čo by nemuselo vyjsť, hlavne keď už na začiatku to vyzerá kadejako.
Úzkosti pri riešení vzťahu
a podla coho usudzujes, ze psychicky na tom nie je dobre?
ahoj daj sa do kopy psychika potom ries vztah
presne tak. a zase nie je jediny chlap na svete, takze by som absolutne nesmutila, aj keby sa to nejakym sposobom nevyvijalo podla tvojich predstav. pride lepsi.
zase ma udivujes, ked opatovne pises, ze to bola kravina sem pisat. myslim, ze si dostala velmi vela prispevkov a vsetky super, ze si mala a mohla nad cim uvazovat. mat taku odozvu, ked mam problem povazujem za uspech a bola by som vdacna. ja by som bola vdacna v kazdej situacii aj za "nejakeho priameho fonteho", keby sa nasiel, len asi nehovori tvojim jazykom, mne napriklad sadol dokonale. podla mna si precitlivela a urazliva, co uz. nikto sa ta nechcel dotknut.
s tym chalanom, ved uvidis dalej, mozno sa este pri nejakej akcii stretnete a bude to zas ine alebo stretnes niekoho ineho a sadnete si ihned. zatial sa mas cas venovat sebe a konickom.
Nehovorim, ze ten chlap musi byt vyslovene zly, ale aj tak sa neviem jednoducho zbavit pocitu, ze ta s nim proste necaka v zivote nic dobre, neviem.
Fúha, ja by som od takého asi utekala kadeľahšie. Veď si o ňom nenapísala absolútne nič pozitívne. Skús si vypísať pre a proti a uvidíš sama, čo sa ti naskytne na papieri. Viem, že to nie je bohvieaká rada, ale veľakrát to vie pomôcť. Má vôbec nejaké dobré vlastnosti? Okrem toho, že si viete aj dobre pokecať? Nestačí ti ako kamarát? Myslím, že máš na lepšieho.
Ja som ti len nastavil zrkadlo, lebo od začiatku to bol pre teba chudák a nepriťahoval ťa vôbec, tá hlaška o pokánii bola strop, na ktorý som reagoval tak tvrdo, lebo to bolo povýšenecké a nechutné ako sa o ňom vyjadruješ, tak prišla reakcia, myslím že adekvátna.
Samozrejme si stále urazená a bola to kravina.... no to hej.... domotané, len kritika a jedno pekné slovo na neho nešlo okrem toho, že sa ti ospravedlňuje a pchá....
Tak načo to naťahovať? Keď chceš pritakávať, tak dostala si aj také odpovede, ja som ti myslím len uľahčil rozhodovanie. Dovi.
@ovomaltine: prepáč, neviem brať výsmech ako humor. Do témy, kde človek rieši city v vzťahy a prežíva isté vnútorné trápenie sa mi to skrátka nehodí. Inak myslím, že zmysel pre humor mám, inak by mi to nehovorilo toľko kamošov.
Ďakujem všetkým za príspevky, asi bola kravina hľadať riešenie na fóre u cudzích ľudí čo do toho nevidia, ale fakt som nevedela čo robiť a dúfala som, že nejaká myšlienka do toho prinesie viac svetla a nasmeruje ma, lebo som sa vnútorne fakt dosť trápila.
Ako som písala ukončila som to, hoci nemám vôbec istotu, či to bola správna vec. Určite som ho aj ja zranila a ublížila mu, hoci sa do mňa zamiloval, veľa vecí sme si veľmi fajn vykomunikovali a myslím, že vyšlo toho veľa najavo. On mi sám povedal, že u mňa je atraktivita dôležitá a že to skrátka nespĺňa a ja som si musela priznať pravdu. Chcela som to nejako prebiť, v štýle, že výzor nie je dôležitý ale vnútorné hodnoty, no nešlo mi to a bála som sa, že to neprebijem, hoci som úprimne chcela. Takže toľko, je to vyriešené a želám všetkým zúčastneným všetko dobré a prajem aj tu na fóre menej urážok a viac porozumenia. Možno mať na pamäti, že keď tu niekto napíše, väčšinou sa trápi. Ale aj názorová konfrontácia mi padla vhod.
Autumn, preco sa pytas na zamilovanost, ved sa este len spoznali, ale ona nechcela ani nic zacinat, ked jej nieco nesedelo, tak vahala, ci tomu dat sancu, co je normalna uvaha,
@fonte: ano, mas pravdu, ze ani mne by sa nechcelo pozyvat niekoho, kto ma skritizuje hned na prvom rande...
@lucnykvet: vecsina ludi riesi problemy az ked z nich opadne chemia a povestne motyle v bruchu a realne spolu zacnu zit, no ak ich vyriesia, maju chut na seba a rovno napisem za aj na sex a su radi, ze sa maju.
Ale vy dvaja ani taku fazu zamilovanosti nemate, od zaciatku ta bohvieako nepritahuje a uz riesite problemy a bez notylov v bruchu... bola alebo si ty vobec do neho zamilovana? Ak nie tak je cele toto uplne zbytocne... Prepac, ale ja mam pocit, ze si len nechcela byt sama a hnal ta vek, ono nie je povinnost sa hned vydavat a radsej bud sama a pockaj si na nieco ine ak to tak citis... ;)
