Ahojte. Mam problém ohľadom duševného zdravia. Je toho veľa. Beriem antipsychotiká a frontin. Doktorka uviedla diagnózu akutne a prechodné psychotické poruchy. Počujem hlasy v hlave. Neriadim sa nimi. Otravuje ma to. Je to ako keby rozhovor dvoch ôsob reálnych ktoré napr. poznam, alebo ako ja v tej situácii niečo hovorím alebo hranie pesničky, alebo hoci jaké od veci. Ako keby to produkovala moja myseľ sama. Neviem to posúdiť ani poriadne ale uvedomujem si ich, neriadim sa podľa nich a nechcem ani. Tie lieky to trochu tlmia ale toto mám už dlho tento problém. V posledných mesiacoch mam neskutočnu nechuť do niečoho, neviem sa sústrediť na školu, zapamätávať si veci, spomaleny som strašne, nič mi nedopína, nezvládam to proste z tohto stavu, najlepšie je mi doma ked mam niekde ísť tak katastrofa, problémy so spánkom strašné tie už ma začali trápiť dávno síce, cítim sa mimo celý proste. Mam problem ako keby aj s vnímanim, problem registrovať komunikáciu a rýchlo reagovať, celkovo emočne nestabilný. Vykonávam podivné rituály, že musím niečo skontrolovať na internete aj 100 krát za deň na nejakých stránkach, ktoré pre mňa nemajú ani význam. alebo pozerať stále tie isté videá alebo pasáže z nich. Celkovo nemám žiadnu motiváciu. Mal som už aj samovražedné sklony už aj dávnejšie, resp. už som nevládal. Pred vyše mesiacom asi som bol ešte v horšom stave doktorka sa ma pýtala, či nechcem hospitalizáciu. Cítil som hroznú úzkosť, až mi hlava išla vybuchnúť a bál som sa že niekomu niečo spravím aj ked nechcem. Nebol som schopný naozaj nič, teraz aspoň už bežné činnosti. O necelé 2 týždne mám ísť k psychologičke, sám som sa objednal dobrovoľne lebo sa veľmi veľmi bojím že mam schizofreniu, alebo inú vážnu psychózu. Už som raz bol na vyšetrení asi pred dvoma rokmi a viac a chýbal mu vraj jeden priznak na schizu. Ale nebol som úplne úprimny a cítil sa relatívne v pohode. Hrozne ma to trápi, dosť obmedzuje v živote. Nemáte s tým niekto skúsenosti čo to môže byť? :( alebo ako sa dostať z toho :(?
Duševný stav
Rozhodne choď k odborníkovi a čo najskôr, toto je veľmi vážna vec a čím skôr sa tomu začne venovať tým lepšie. Schizofrénia to môže byť , svedčí preto viacej indícií.
Skutočná schizofrénia to nie je ,ale myseľ dokáže vytvoriť stavy podobne tomu a zhyponotizovat ťa k tomu že tomu uveris.Telo reaguje na podnety z mysle ,takže aj telo trpí a z toho sú rôzne fyzické ťažkosti. Toto je anxieta a obsedante myslenie .Môže za to extrémny stres ,traumy z minulosti a nedostatok sebavedomia . V prvom rade by si mal pracovať na sebe ,ako sa k sebe správaš ,ako k sebe hovoríš, či sa máš rád ,či dávaš na rady druhých a necháš sa ovplyvňovať a tak ..Mal by si dať vo svojom živote seba na prvé miesto ako prioritu
Bojím sa hospitalizácie, možno nie tak sám ako toho, že doma je nepochopenie, že snažím sa im to vysvetliť, že si to nerobím sám ale niečo nefunguje, že to nie je lenivosť alebo čo. Neviem čo mám so školou spraviť aj, najradšej by som ju prerušil lebo mám pocit, že je toho na mňa veľa a nemám na to chuť. Teraz spím už relatívne lepšie ( po liekoch) ale nie som schopný cez deň bežne fungovať, taký oťapený celý som strašne a ledva vnímam
ahoj, Tvoj stav môže kolísať od neznesiteľného po ako-tak znesiteľný, ale v pohode určite nie si. Myslím, že by si sa nemal báť hospitalizácie a mal by si spomenúť, že to potrebuješ. Aj dlhodobý nedostatok spánku môže prispievať k počutiu hlasov, aj k tomu, že sa nevieš koncentrovať. Jednak sa aj počas dňa zjavuje akoby snívanie - to tie hlasy (pritom nespíš), jednak sa nevieš sústrediť na niečo - to je únava nervového systému. Ono to chce dôkladný spánok a dobré nastavenie liekov, to Ti bude v nemocnici poskytnuté a budeš sa cítiť lepšie.
Mercury skôr ako myšlienky, že v mojej mysli si predstavujem ako sa niekto rozpráva konkrétny alebo ja hovorím v tej situácii, alebo nejaké od veci hlasy ako keby z mojej mysle, aspoň ja nemám pocit, že by to boli halucinácie, v noci mávam čudné sny strašne a budím sa celý dopotený. Raz som videl asi na sekundu aj niekoho sedieť na stoličke a totálne som sa vyľakal čo to. Občas ako keby aj zle počujem alebo neviem či je to tým, či sa tak sledujem teraz. Pred tým som vedel celkom normálne fungovať a nikto ma neupozorňoval, že moje správanie je čudné, že by som videl nereálne veci alebo počul. Teraz tiež nemám pocit že by som videl niečo nereálne okrem toho jedného prípadu. K psychologovi idem o týždeň. Len to čakanie je strašné, doktorka mi stále mení lieky. Psychológovi určite poviem všetko ak mi dá priestor. Už som 2 krát v živote robil nejaké testy, že som kreslil alebo obrázky musel komentovať. Snažím sa nájsť dôvod len aj pre mňa to neni dobré ked sa stále menia lieky, neviem diagnózu, keby viem tak by som sa ju snažil prijať a žiť s tým v rámci možnosti ale takto je to blbé. Zo školy mam tiež stres lebo mám pocit že je to na mňa veľa a nič sa mi nechce, neviem sa sústrediť, vnímať poriadne
Ja to poznám teda veľmi dobre . Vnímaš to ako hlasy ktoré sú ako keby cudzie a znie ti to ako keby sa napr vedľa teba niekto rozprával alebo niekde ďalej že to ide z exteriéru alebo to vnimas ako dialóg v hlave v podobe myšlienkovej formy ? Lieky môžu pomôcť aj nemusia ,najviac si musíš pomôcť ty. Spánok prvoradý 8h minimalne ,máš lieky na spanie ? ja mám trittico zabera veľmi dobre .A hlavne sa najesť normálneho jedla každý deň a nepiť nefajcit nič.Potom si dávaj horčík a B6 a B12 spolu .Musíš si kamo rýchlo uvedomiť že sa ti to deje v hlave ale nebojovat s tým a nepotlačať.Tie rituály ti len odďaľujú uzdravenie. Nechuť chodiť von alebo s kamarátmi a neschopnosť sa pustiť do činnosti..v tomto mi pomohlo sa nasilu donútiť ísť za znamimi a kamarátmi a zacat robit znovu veci ktoré ťa predtým bavili .Nasilu ! Lebo keď budeš stagnovať bude sa to zhoršovať ,ale zasa nebyť na seba prísny .Môžu to byť aj znaky schizofrénie ale to je teraz jedno lebo všetky takéto poruchy vznikaju z mysle ,z porúch myslenia. Či je to bpd,ocd ,schiza bipolar a neviem čo ešte všetko.Takze čo najskôr vypadnúť z hlavy a začať žiť tak ako si žil predtym ako si mal tieto problémy .Držím ti palce a verím ti ,že to je strašné ale musíš to dať .Skús psychológa ten môže pomôcť
pri takomto stave asi ani anebudes mat ineho vyberu, ak sa chces posunut k lepsiemu, ako nastupit na nejake odborne liecenie. potrebujes sa inak naladit a vediet znasat lepsie samotne zitie. popremyslaj teda nad tym
ja si myslim, ze bez liecenia a pomoci odbornikov to bude velmi narocne.
a nepremyslal si napriklad nad tym, ze by si nastupil na nejake liecenie. podla mna by taka ustavna liecba nebola na skodu a isto by ta tam vedeli dobre nadstavit tak, aby si vedel potom fungovat aj doma sam
len by ma zaujimalo, preco si nebol na tom vysetreni uprimny? nemyslis, ze tym by sa toho vela zmenilo a mozno by ti vdaka tomu stanovil celkom inu diagnozu? ci je mozne, ze prave toho si sa obaval?
