Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Nechcem ubližovať

Príspevok v téme: Nechcem ubližovať
fmfiain1234

Dobrý deň,
potreboval by som poradiť. Znova na mňa prichádzajú myšlienky, že ubližujem druhým ľuďom. Kedysi stačilo sa ospravedlniť, ale teraz je to horšie. Napadá ma, že ak sa zabijem, nikomu tím neublížim. Možno, že aj pomôžem. Možno, že ak sa s toho vyrozprávam, tak mi to pomôže.

Ďakujem za odpoveď a ochotu, že v tom nie som sám.

fmfiain1234

Dobrý deň Omen,
film Čistá duša som videl niekoľkokrát. Ale nepochopil som, prečo ho tak nazvali. Ak to bolo preto, že chcel byť VŠ učiteľom, tak ako ja, môže byť. Ale on to dotiahol až na profesora aj s nobelovov cenou, čo u mňa nehrozí.
Ja som už raz skúsil, aké sú prijmačky na doktorandské štúdium a je mi jasné, že sa budem pripravovať ešte možno dva roky, kým budem na sto percent pripravený.
Miro Žbirka v pesničke Fair Play spieva: "Ak nechceš priveľa
Tak dôjdeš do cieľa". Ja nesnívam o profesúre, mne stačí PhD.

fmfiain1234

Dobrý deň Omen,
ako som už napísal, každá odpoveď poteší.
Chcel som to pôvodne napísať v novej téme, ale pravda je, že strach z toho, aby ma neoznačili za trola (šíriča hoaxov), mi úplne zavrela ústa.
Počas štúdia som študoval aj predmety z bloku Psychológia pre učiteľov a rád som sa zapájal do diskusie na tomto fóre, ale ľudia z vlády na mňa (a určite aj na iných) tlačia, aby sme si zahryzli do jazyka boli radšej ticho.
Mimochodom, čo si o tom myslíš? Nebojíš sa?

Ďakujem za odpoveď a ochotu.

Omen

@ "...sú veci, ktorým rozumiem a sú veci, ktorým nerozumiem."
---Niet na svete človeka, ktorý by rozumel všetkému. Potom by bol dokonalý a nežil s nami tu, na tomto svete. Každý má svoje hranice, kde to jeho porozumenie končí. Narodili sme sa s určitým zámerom, aby sme sa učili aj chápaniu toho, čo a prečo sa nám niečo, s čím nie sme stotožnení, deje. K tomu nám slúžia rôzne nástroje: choroba fyzická aj duševná, citové aj telesné zranenia... Aj ľudia, ktorých na svojej ceste životom stretneme, ktorí sú ochotní nám pomôcť, ktorí nám ukážu správny smer. Zvyšok je už len na nás, či ich dokážeme pochopiť, či sme ochotní zamyslieť sa nad tým, čo nám píšu, či tu radu prijmeme alebo sa aj naďalej budeme bahniť vo svojej nevedomosti, urazenosti a pocitu, že nám dotyčný ublížil. Nie sme totiž všetci na rovnakej inteligenčnej, vedomostnej, mentálnej ani duchovnej ú.rovni

@ "To či niekde uspejem je čisto v mojich rukách. Ak sa dostatočne pripravím, tak musím uspieť. To je vec, ktorej rozumiem."
---Aj napriek tomu, že sa na 100% pripravíš, uspieť nemusíš. Vždy sa nájde niekto alebo niečo, čo ti v tom môže zabrániť. Dôležité je však mať nastavenú myseľ tak, že nech sa deje čokoľvek, tak USPEJEŠ, že to dáš - pozitívne myslenie.

@ "Napríklad, keď futbalista dá gól a potom sa prežehná."
---Toto ako prvý spravil v roku 1970 náš Petráš v Mexiku. Bola to jeho spontánna oslava gólu, iný to robí preto, že je veriaci.

@ "Znova na mňa prichádzajú myšlienky, že ubližujem druhým ľuďom. "
--- Všetci ubližujeme druhým. Niektorí aj vedome, iní nevedome. A tí, čo to robia vedome, tak tým ani len vo sne nenapadne táto myšlienka.
Musíš si zapamätať, čo ti teraz napíšem: "Ak ti napadne nejaká zlá myšlienka (aj táto), časom na ňu môžeš zabudnúť, ale už ju máš v sebe, vo svojom vnútri a ona s tebou a tvojou psychikou začne pracovať. Zober papier, napíš naň akýkoľvek negatívny pocit/problém, tým sa ho vzdávaš,
papier spáľ a spláchni na WC." Aj toto ti dokáže pomôcť.

@ Ak si čomukoľvek z toho, čo som ti napísala neporozumel, tak sa pýtaj. Skopíruj moje slová, daj do úvodzoviek a ja ti ich vysvetlím. Predtým sa ale snaž, aby si to sám pochopil, prečítaj si to viackrát a s odpoveďou sa nenáhli. Chceš vedieť prečo? Prečo som ti ochotná venovať svoj čas a energiu? Tak ja ti to poviem - pretože si ČISTÁ DUŠA! Tak som ťa prečítala, to vyžaruješ! Tak nebuď na seba až tak prísny a niektoré svoje chyby, myšlienky, slová a skutky si odpusť. : )

Omen

Ahoj Fmfiain!

@ "...moje psychické stavy nemajú s cirkvou nič spoločné. " ---To nikde netvrdím a ani si nemyslím. Pýtala som sa kvôli tomu, aby som ti poskytla viac možnosti, z ktorých by si si mohol vybrať, ktoré by ti dokázali pomôcť.

@ "Ja som sa už narodil s hlúpou hlavou."
--- NIE, nie, NIE!!! TY, ani nik iný. Rodíme sa ako TABULA RASA. To znamená ako nepopísaný list, s čistým štítom, bez dojmov, predstav a skúseností. Až na výnimky. Niektorí z nás majú vrodené schopnosti (dary múdrosti, poznania, chápania, uzdravovania...) a ktoré nemožno získať výchovou a ani skúsenosťami.
Narodiť sa však môžeme s genetickým ochorením...

@ "Ja otcovi hovorím, že pre mňa je lepšia lopata ako počítač, a to aj napriek tomu, že mám Mgr. z Aplikovanej informatiky."
---Ja si ťa pamätám, viem, že si pán Magister, aj že si skončil Aplikovanú informatiku - už som ti to sama napísala a ty si to len teraz potvrdil.
Duševná práca je náročná na psychiku, preto je vhodná "tá lopata", teda fyzická práca/aktivita, aby si človek vyčistil hlavu. A to isté platí aj pre fyzickú prácu, ale v opačnom garde. Sú však medzi nami jedinci, tak silní a odolní, že to vôbec nepotrebujú.

fmfiain1234

Dobrý deň,
čím dlhšie nad svojimi stavmi rozmýšľam, tým viac sa musím brať s rezervou.
Ono totiž, zistil som, že mi robí duševne dobre, keď mi ľudia odpisujú. Došiel som na to, že sa mi páči, keď som stredobodom pozornosti.

Ak má niekto podobný problém, odpíšte.

Almarinos

fmfiain1234:
Toto som ti chcel povodne odporucit - terapia EMDR. Zistil som, ze tu radu som ti este nedaval. Ale su aj ine moznosti.

Skus si precitat pribeh, ako to asi prebieha:
www.poradna-manzelska.sk
www.aktuality.sk

Ale priznavam, vela o tom nemam nastudovane.

Podobne aj u teba mohol tento druh strachu vzniknut v detstve.

Moj nazor celkovo na teba je, ze mas v sebe vela druhov strachov a tie ti asi brania zit, ako by si chcel. Ked by si tieto strachy identifikoval a poriesil, mohol by si byt volnejsi aj vo vyjadrovani.

Spytam sa ta len tak zo zvedavosti: Co by sa podla teba stalo, keby si nenapisal "Dobry den... " a "Dakujem... "?
Zdoraznovala ti tvoja mama (alebo otec) v detstve, ze vzdy musis pozdravit a podakovat?

Napisal si: "Ja som sa už narodil s hlúpou hlavou." 
To ma zaujalo.
Moja otazka: Je niekto z tvojej rodiny- mama alebo otec, kto ti toto v detstve aspon raz povedal ?  Pripadne hovoril ti to niekto z nich opakovane? Napis podla seba a ci si aj zhruba pamatas situaciu, kedy ti to niekto z nich povedal (ked teda chces, mozno sa dostaneme hlbsie do tvojho problemu).
A tiez ci mas pocit, ze svojho otca a mamu nemozes kritizovat a ci si myslis, ze vzdy maju pravdu.
Nepytam sa preto, aby som ta kritizoval, alebo zosmiesnoval. Ale skusam najst pricinu, preco si to myslis.
A tiez napis (ked chces) , ci si o tom, ze mas hlupu hlavu aj presvedceny, ze to tak je.... zaoberam sa psychikou, preto davam taketo otazky.
Ja osobne ta ako hlupeho nevnimam.

Moj otec mi hovorieval totiz, ze som sprosty a ako sprosty som sa aj citil a veril som tomu... a presla velmi dlha doba, az som zistil, ze to asi tak nie je... , cize preto take otazky. Hladam suvislosti v prezivani tohto pocitu s tvojim zivotom.

Aj sa hovori, ze 100 krat opakovana loz sa stava pravdou. Takze preto. A dieťa je do 7 rokov vyrazne formovane rodicmi. Cize co oni o nom povedia, to si dieta o sebe niekedy aj pomysli a uveri tomu, lebo este nie je u neho rozvinute kriticke myslenie, a nemusi dokazat plne posudit, ci to pravda je, alebo nie je.

Almarinos

fmfiain1234
.... chcel som ti poradit urcity druh terapie, kde by si mohol spoznat pricinu, to by si si nasledne prezil v minulosti a prestal by si mat tieto myslienky. Len si neviem spomenut. Ale nieco sa mi zda, ze som ti uz taku radu daval. Lenze som to nenasiel v historii, lebo mi to cele nezobrazuje.

Dovod preco mas tuto myslienku je asi ten, ze nie si vysporiadany s urcitou zivotnou situaciou pravdep. z detstva. A preto mas tendenciu mysliet na to, ze niekomu ublizis. Bude to asi obsedantno kompulzivna porucha. Cize mas nutnost toto robit.
Dam ti priklad z mojho zivota, ale iny. Ked som dnes krajal mrkvu na male kusky, tak MUSIM pocitat kazdy kusok, ktory odkrojim. Tusim som ich odkrojil 10, ale nemam k tomu ziaden racionalny dovod to pocitat. Deje sa to aj inokedy, napr. ked nakupujem, tak ked z 1 druhu napr. ovocia (mandarinky) davam do sacku, zase pocitam jeden, dva,... hoci to nema nejaky vacsi vyznam, mam nutnost to robit. Robim to automaticky (tak ako teba automaticky napadaju myslienky).
Ale poznam kedy to vzniklo: Ked som bol davno v robote. Stroj vyrobil nejake vyrobky a ja som ich ukladal. Bolo mi povedane, do tej krabice musi ist presny pocet kusov (napr. 60). A zlakol som sa toho, ze by som nebodaj zle spocital, lebo to sa potom kontroluje a boli by ma mna dost nahnevani, keby nesedel pocet kusov. Cize dovod bol vtedy STRACH, ZE TO ZLE SPOCITAM. Je to emocionalny blok niekedy z minulosti a neviem tomu zabranit, aby som nieco nepocital, ked nieco robim.
Avsak poznam riesenie problemu: Staci zatvorit oci, vniesť sa do tej situacie, ked som bol v tej praci a orientovat sa na ten druh strachu, ktory vo mne bolba ZDOVODNIT PRECO SA BOJIM. Tym by sa to poriesilo a uz by som nemal tu tendenciu viac pocitat napr. kolieska mrkvy automaticky. Ale rozhodol som sa, ze si tento druh strachu necham :)

Ty by si mohol skusit postupovat podobne, ze sa rozpomenies na spustac. Skus sa orientovat na ten pocit, ktory si mal pri tej myslienke a zameraj sa do minulosti, kedy by to mohlo vzniknut. Mozno to najdes. Moze to byt voci mame, alebo otcovi v detstve.