Neviem čo ďalej. Neviem akú prácu hľadať

Príspevok v téme: Neviem čo ďalej. Neviem akú prácu hľadať
Josipe

Dopredu upozorňujem že je to dosť dlhý príspevok ale tak trochu dúfam že si to niekto prečíta. Som v takej dosť blbej situácii. Vyštudovala som učiteľstvo SJL a DEj. Po škole som dva roky a 4 mesiace robila v školstve a vyskúšala som si aké to je pracovať s pubertiakmi aj s malými detmi. Nerobila som priamo učiteľku ale vychovávateľku aj keď občas som aj zastupovala na hodinách. Učitelské miesto som si po škole preto nehľadala lebo počas praxe na vysokej škole som zistila že ma to "ucitelovanie" absolútne nebaví a mala som dosť velký problém vystupovať pred žiakmi. Myslím si že to zo mňa aj cítili a nepočúvali a absolútne ich nezaujímalo o čom hovorím. Školu som dokončila aj napriek tomu, pretože mi bolo blbé vykašlať sa na ňu tesne pred štátnicami. A dosť by ma štvalo že som niečo nedokončila. A tak som si po škole teda našla miesto vychovávateľky v internáte a potom po dvoch rokoch som išla robiť vychovávateľku do družiny, kde som bola 4 mesiace, pretože sa to s tými deckami nedalo vydržať. A tak som vďaka tomuto miestu a nepríjemným zážitkom zistila, že ja vôbec nemôžem robiť s deťmi a celkovo v školstve. Takže momentálne som na úrade práce, s peniazmi zatiaľ problém nemám lebo som si vždy odkladala. Bývam s mamou ktorej dávam samozrejme na energie ale inač som nikdy nemala veľké výdavky takže sa mi dala ľahko našetriť celkom pekná suma. Som v takom mierne zúfalom rozpoložení lebo neviem čo vlastne chcem robiť. Mám síce vyštudovanú aj strednú školu s ekonomickým zameraním ale vela veci som pozabúdala a nemám v tom žiadnu prax. Pred časom som sa aj rozhodla že sa prihlásim na kurz účtovníctva aby som si to znova zopakovala lenže som zistila že ma to tiež nebaví a vlastne som kurz ani nedokončila. Jediné čo ma baví je fotenie alebo kreslenie, maľovanie. Ja som tak nejak vždy inklinovala k tvorivej činnosti a umeniu a mám aj také divné zmýšlanie nepoužitelné pre praktický život. Lenže ako z tohto zistenia čerpať. Ja absolútne neviem akú robotu chcem robiť. Jediné čo viem že by to malo byť niečo kreatívne ale ČO? Nemám jasne ucelenú predstavu. Posielam si životopisy ale to je len také náhodné tráfanie že šak možno raz motyka vystrelí a pozve ma niekto na pohovor. Skúšala som po škole hľadať aj miesto v muzejnictve keď už mám aj ten dejepis vyštudovaný. Buď nereagovali vôbec alebo mi bolo povedané že oni hľadajú čistých historikov. Celkovo si myslím že tieto miesta sú už dopredu obsadzované a nikoho z vonka si tam nepustia. Takže škoda sa ďalej vôbec snažiť. Mala som aj predstavu že by som išla robiť do knižnice veď aj tak furt čítam lenže koď som zistila aké tam majú až smiešne platy tak ma to hneď prešlo. No neviem čo ďalej robiť . Od čoho sa odpichnúť. Cítim sa byť stratená. Mám 27 rokov a ja neviem čo so životom. Potrebujem nejaký iný pohľad na to. Sama si neviem rady. Čo by ste robili na mojom mieste? A na ďalšiu vysokú školu sa necítim. Viem že by som to psychicky nedala. Nemám akosik vôlu na nič.

snejty

Almarinos - ako sa vola ta kniha?

Josipe: pozri si napr. Lepsia geografia. To je celkom dobry priklad, ako na to a ako daleko sa to da dotiahnut ak to cloveka bavi a ak sa tomu venuje. Jedna dejepisarka ma dokonca kanal o historii na youtube. Len uz neviem nazov. Pointa je vsak ta, ze tiez neuci, no vyuziva to co vystudovala.

Almarinos

Hm. Trochu som sa teraz pousmial, co som zistil.
Kedze mi je tvoja prezyvka povedoma, tak som sa pozrel do historie na tvoje prispevky, ci sme spolu nekomunikovali. Nenasiel som to, ale myslim ze som ti uz kedysi daval nejaku radu. Ale to je teraz asi jedno.
Nasiel som ale nieco, co by suviselo s metodou RUS a tebou, resp. mam pre teba 1 radu, ako by si si mohla poriesit 1 blok a pekne som to nasiel.
Bolo to v tej teme, ked na teba nakricala ta gynekologicka ked si dosla na vysetrenie bez testu a pekne si to pomenovala: "Keď sa človek cíti u svojho doktora ako napr. na základnej škole keď ste stáli pred tabuľou a učiteľka vám nadávala že neviete vypočítať príklad tak asi to v poriadku nie je." forum.zdravie.sk
Pomenovala si svoju emociu, POCIT- to je to emocne jadro, ktore ti dalo najavo, ZE JE TO PRESNE TEN ISTY POCIT (prip. velmi podobny) AKO KED SI BOLA VTEDY V SKOLE A KRICALA PO TEBE UCITELKA (=autorita) .
Je mozne, ze podobne situacie sa ti opakuju v zivote a citis sa pri nich presne rovnako. A o tom to cele je. Cize pomocou metody rus by si sa znovu dostala do tej situacie, ked si bola v skole a pomenovala svoje pocity a prijala ich. A potom by sa ti podobne situacie jednoducho uz nemohli opakovat, lebo tuto vec by si mala spracovanu.

Takto nejako to funguje. Ja mam na to taku jednoduchu pomocku, vzdy ked sa mi nieco taketo stane s ludmi, a citim sa nevyrovnany tak sa citim ako dieta, na ktore niekto nakrical. Necitim sa ani tak dospelo, ale ako dieta. A to je preto, lebo prvykrat vznikol tento pocit strachu v detstve. Kedze je vsak zablokovana emocia, tak sa dostavam znovu do podobnych situacii. A tieto situacie -podobne ako ty u gynekologicky, (=cize zase AUTORITA, kt. o tebe rozhoduje a zase ten isty pocit) - prichadzaju preto, lebo ta situacia z detstva je este stale nespracovana a citis sa zase ako dieta a zazivas pri tom pocit viny, ze si nieco zle spravila. Ale vies, ze jej nemozes oponovat, lebo ak by si to urobila, mohla by ti povedat, aby si si nasla ineho gynekologa a atd... Cize si bola proste v pasci A NEMOHLA SI S TYM VTEDY NIC UROBIT (ako vtedy v skole pri tej ucitelke) .

V podstate vsetky taketo konfliktne situacie maju 1 vyhodu, ze ti daju prilezitost pocitit ten strach a rozpomenut sa na zaklade tej emocie na detstvo co ti to pripomina. A tu si to pekne pomenovala. A mozes s tym pracovat, ked sa pre to rozhodnes.

Almarinos

Mozno by ti mohla pomoct metoda rus. Tam pracujes so svojimi podvedomymi blokmi z detstva, ktore ta aj teraz ovplyvnuju a sposobuju problemy, takze sa stale tocis iba dokola v problemoch. Vidim ze ani matka na teba nema cas a len sa ponahla.
Je o tom aj kniha, kedze rada citas. Ja som sa snazil dostat pomocou tejto metody zo svojich problemov. Ale isiel som na to dost po svojom, bez knihy, na zaklade videi co som videl o tom. Pomohlo mi to trochu zvysit sebavedomie. Proste som sa snazil odhalit svoje podvedome programy. A prijat ich. Je to narocne hlavne rozpamatat na na to. A po cca 1 roku prace na sebe sam som si povedal, ze si konecne kupim aspon knihu vzhladom na to, ze sa mi nejake vacsie vysledky nedostavili- nekupil som si ju doteraz, lebo som ten typ, ze sam rad pridem na veci sam ako funguju,…, - a v podstate som asi aj prisiel napr. na to, ze asi kazdy 1 clovek mame v sebe este 1 cast, ktoru si nie prilis uvedomujeme a to je ta emocionalna cast (podvedoma) . Kedze mam(e) potlacene pocity v sebe, tak ju ani poriadne nevnimam(e). Asi najlepsie to opisala jedna zena v tomto blogu: blog.sme.sk

Ja tomu hovorim emocne jadro. Ak je toto v poriadku, clovek je sebavedomy, tesi sa zo zivota atd... Ak nie, co su tie rozne nespracovane a potlacene traumy, clovek sa citi o nicom, naraza stale na prekazky, nedari sa mu. A pomocou merody rus ide o to prijat tieto situacie z detstva. Tym sa clovek viac vyrovna sam so sebou, prestane so sebou bojovat a bude sa citit lepsie, lebo je aj o to viac vyrovnany so svojim emocnym jadrom.
Tak nejak by som to amatersky opisal.

Josipe

No ved to ze kamošky nemám. Kedysi to bolo ľahšie nájsť si priateľov. Na základnej, strednej škole a potom vysokej. Ale tie kamarátstva akosi išli do stratena. Každý už má vlastné životy. Niektori dokonca vlastne rodiny. Ja som síce nikdy nemala veľa kamaráti ek. Ale vždy som mala aspoň jednu dobrú. Teraz mi to už príde nemožné sa s niekym zblížiť po priateľskej stránke. Mam pocit ze si nemám s nikým co povedať. A tiež nemám ani príležitosť momentálne sa stretavat s ľuďmi. V dospelosti je asi celkovo komplikovanejšie nájsť nových priateľov. Myslím si ze ani nebudem mat nikdy vlastnú rodiny keďze neviem nadviazať vzťah ani s chlapom. Preto by som chcela najst zmysel aspoň v robote. Kebyže mam robiť robotu ktorú neznášam a ešte k tomu do toho žiaden osobný život žiadne vzťahy tak by ma už slaktrafilo z toho. S mamou sa o takých veciach nerozprávam ma toho dosť. Chodí z roboty veľmi unavená takže jej nič nehovorím.
Ja cvicievam. Mam dosť pohybu. Chodievam každý deň so psom von, posilňovanie, cvičenie, občas beh. Som v lepšej forme ako som mala 20. Vtedy som bola rozkysnuta a aj pri tele. Áno na chvíľu mi to pomôže. Dobry pocit po cvičení ale ten trvá iba krátko. Napriek tomu cvičím stále. Do fitla by som nešla. Bolo by mi to trápne.
Istý čas uvažujem aj nad dobrovoľníctvom. Síce by som nič nezarobila ale aspoň nejaký ten pocit užitočnosti by som mala a dostala by som sa aj medzi ľudi a naučila by som sa niečo nové co by mi možno pomohlo aj v pracovnom živote.
........
Snejty
Nad touto možnosťou som neuvažovala. Skúsim si o tom niečo pohľadať.

pupavka18

Vieš, aj to ,že si osamotená...aj to je kus problém, veď by si mala mať kamošky, stretká, pokecy pravidelne s nimi, smiech...poradiť si navzájom, a tak...proste ešte ,,rásť" ,
Vzdelanie máš, čítaš veľa, obzor ďalej rozširovať, no, poviem ti, dnes mať prácu v školstve: prázdniny,atď.,vychovávatelka: ani vydržať byť s deťmi, poznali hneď,že si slabšia proti nim... Ale mala si prácu. si predstav mladé ženy pri dokladani tovaru, za pokladňou, tie rady ľudí...stres jasne kus, mraky ľudí, hluk,
Alebo ženy napr na Liptove,čo dochádzajú denne busom aj hodinu za prácou, ženy čo robia za pásom, aj nočné smeny, kus pospať a fungovať v rodine, lebo v tvojom veku už rodina je....
Takže možno aj nejaký koučing od ženy potrebuješ, aj kamošku či nemáš, čo ťa potiahne,
Mamu máš ešte mladú, s ňou to nepreberáš? Veď dnes mamy a dcéry sú najlepšie kamošky...

Motiváciu aj na nete, instagrame napr.Ema Muller, domih. t.j.Dominika krčmariková,nájdi na insta, dievčatá, čo si radia,cvičia, inšpirujú,

Čas beží, si na úrade práce, neupadaj, aspoň cvičiť každý deň si doslova nariaď, pracuj na sebe, v dnešnej dobe aj starší musia, pohyb, humor, zdravá strava, spánok, nejaké sny v diaľke: tie nás posúvajú, optimizmus, si zdravá, predpoklad,že aj mama, starých rodičov možno ešte máš, tak nie si sama,
Už sú dlhšie dni kooonecne, viac slnka, aj v duši jasne

Ak do Česka, nájdi na nete: že hľadáš kamošku v tom konkrétnom meste, ak skusis prácu, takých ako ty je viac...odvahy máš málo, aj tým, že si doma, mladí ľudia cestujú sami,poznávajú, ja viem, si študovala, ale už na strednej na brigoške cez prázdniny, cez výšku dtto, si zarobia, oťukajú sa, deti v družke ťa zvalcovali asi, utiekla si...si veľmi citlivá, a všetko si berieš veľmi, že proti tebe, no deti sú také, kruté aj, dnešná doba vyžaduje odvahu, kus zariskovať,
Začni aspoň cvičiť, ak nie fitko,tak doma, vo fitku či znesieš pohľady iných, ak nie, treba na psychike popracovať, tak,že strachom proste prejdeš, že si dáš na bežiaci pás mobil, a budeš čumiet na jedno miesto a ideš proste, a ideš, a naraz ups.: zvládla som to...pocity super budú, po cvičení,ale aj z víťazstva.

snejty

Co tak tvorit metodicke materialy? Spravis si profil na socialnych sietach, webovu stranku a mozes vytvarat materialy pre ziakov a ucitelov. Zo zaciatku ako hobby a neskor ak budes dobra si aj nieco zarobis. Pripadne skus MPC, alebo sa zapoj do nejakych vzdelavacich projektoch. Tak neprides do kontaktu s detmi, vyuzijes co si studovala a budes mat tvorivu pracu. Dalej mozes skusit aj copywriting

Josipe

Na jazyky som nikdy nebola talent. Angličtinu ako tak ovládam ale skôr rozumiem písomnej forme. Keby niekto na mňa začal po anglicky tak budem rozumieť menej ako polovicu a zo mňa nevyjde ani slovo. To je aj tým ze ju nemusím skoro vôbec používať maximálne si prečítam nejaký článok v angličtine ale to je všetko. Nemčinu viem iba základy ale celkovo ju nemám rada. A do zahraničia by som sama ani nešla pracovať. Ako sa tak poznám tak by som sa stratila a už by som sa nikdy nenasla. Ja som na toto teľa. A myslím si ze by som tam bola ešte viac osamelá ako som momentálne teraz. Možno ak by som uvažovala aj nad touto možnosťou tak jedine Česko. Ale ináč ďakujem za radu.

pupavka18

No hej 30 tak za chvíľu...a čo keby si šla na chvíľu vonku robiť, nejaký jazyk zo školy vieš, ak nie, prihlás sa na kurz, aspoň niečo užitočné, keď si na úrade práce, lebo si mladá osoba,

Teraz je toľko možností...vonku prídeš na iné myšlienky a budeš mať iný kuk na všetko, poskúšaj niečo, aspoň pozri na prácu vonku