Dopredu upozorňujem že je to dosť dlhý príspevok ale tak trochu dúfam že si to niekto prečíta. Som v takej dosť blbej situácii. Vyštudovala som učiteľstvo SJL a DEj. Po škole som dva roky a 4 mesiace robila v školstve a vyskúšala som si aké to je pracovať s pubertiakmi aj s malými detmi. Nerobila som priamo učiteľku ale vychovávateľku aj keď občas som aj zastupovala na hodinách. Učitelské miesto som si po škole preto nehľadala lebo počas praxe na vysokej škole som zistila že ma to "ucitelovanie" absolútne nebaví a mala som dosť velký problém vystupovať pred žiakmi. Myslím si že to zo mňa aj cítili a nepočúvali a absolútne ich nezaujímalo o čom hovorím. Školu som dokončila aj napriek tomu, pretože mi bolo blbé vykašlať sa na ňu tesne pred štátnicami. A dosť by ma štvalo že som niečo nedokončila. A tak som si po škole teda našla miesto vychovávateľky v internáte a potom po dvoch rokoch som išla robiť vychovávateľku do družiny, kde som bola 4 mesiace, pretože sa to s tými deckami nedalo vydržať. A tak som vďaka tomuto miestu a nepríjemným zážitkom zistila, že ja vôbec nemôžem robiť s deťmi a celkovo v školstve. Takže momentálne som na úrade práce, s peniazmi zatiaľ problém nemám lebo som si vždy odkladala. Bývam s mamou ktorej dávam samozrejme na energie ale inač som nikdy nemala veľké výdavky takže sa mi dala ľahko našetriť celkom pekná suma. Som v takom mierne zúfalom rozpoložení lebo neviem čo vlastne chcem robiť. Mám síce vyštudovanú aj strednú školu s ekonomickým zameraním ale vela veci som pozabúdala a nemám v tom žiadnu prax. Pred časom som sa aj rozhodla že sa prihlásim na kurz účtovníctva aby som si to znova zopakovala lenže som zistila že ma to tiež nebaví a vlastne som kurz ani nedokončila. Jediné čo ma baví je fotenie alebo kreslenie, maľovanie. Ja som tak nejak vždy inklinovala k tvorivej činnosti a umeniu a mám aj také divné zmýšlanie nepoužitelné pre praktický život. Lenže ako z tohto zistenia čerpať. Ja absolútne neviem akú robotu chcem robiť. Jediné čo viem že by to malo byť niečo kreatívne ale ČO? Nemám jasne ucelenú predstavu. Posielam si životopisy ale to je len také náhodné tráfanie že šak možno raz motyka vystrelí a pozve ma niekto na pohovor. Skúšala som po škole hľadať aj miesto v muzejnictve keď už mám aj ten dejepis vyštudovaný. Buď nereagovali vôbec alebo mi bolo povedané že oni hľadajú čistých historikov. Celkovo si myslím že tieto miesta sú už dopredu obsadzované a nikoho z vonka si tam nepustia. Takže škoda sa ďalej vôbec snažiť. Mala som aj predstavu že by som išla robiť do knižnice veď aj tak furt čítam lenže koď som zistila aké tam majú až smiešne platy tak ma to hneď prešlo. No neviem čo ďalej robiť . Od čoho sa odpichnúť. Cítim sa byť stratená. Mám 27 rokov a ja neviem čo so životom. Potrebujem nejaký iný pohľad na to. Sama si neviem rady. Čo by ste robili na mojom mieste? A na ďalšiu vysokú školu sa necítim. Viem že by som to psychicky nedala. Nemám akosik vôlu na nič.
Neviem čo ďalej. Neviem akú prácu hľadať
Premyslala som, ale asi by som to nespajala s nejakou konkretnou situaciou v detstve. Deti su vsak v detstve vseobecne tlacene do niecoho co nechcu, avsak nejaka vyhrotena situacia sa mi nevynara. Skor to vidim ako uvedomenie si, ze to co je vhodne pre mna, nemusi byt vhodne pre druheho a teda nebudem na druheho vyvijat tlak.
Ak Ti môžem poradiť, tak nespoliehaj sa na odpovede na inzeráty, ale Ty sama ponúkni svoje znalosti aby Ti záujemci ponúkli prácu. Určite sa nájde firma, ktorá by mala záujem o Tvoju kvalifikáciu v spojení s Tvojimi záujmami. Máš ich dosť a možno niektorá firma hľadá práve schopnosti ktoré máš Ty. Hlavu hore a napíš inzerát.
teraz mas cas analyzovat
youtu.be
este 1 dolezitu vec som zabudol pri tom, ze na to aby som dokazal opisat svoj pocit (a aby som nasledne odhalil svoj emocny blok) - POTREBUJEM BYT UPRIMNY VOCI SEBE, CO NAOZAJ PREZIVAM (to byva niekedy dost tazke) . Lebo castokrat skryvam tie pocity co prezivam pred okolim, aby nemohli vediet, co prezivam a skryvam ich aj pred sebou. Tym padom nemam pristup k prezivaniu emocie (negativnej).
Ked som ja na zaciatku zacal s tymto pracovat pred vyse rokom, s tymto som mal najvacsie problemy- uprimnost voci sebe.
Cize pri hladani blokov NEORIENTOVAT SA NA TO, co by som mal v danej situacii prezivat (napr. podla druhych, aby si oni o mne mysleli). Cize nemusi to byt nic pekne a tiez to nemusi byt prijate niektorymi ludmi. O. i. preto aj ludia skryvaju svoje pocity, lebo sa boja, ze nebudu prijati inymi ludmi.)
A preto je ideálne toto robit v sukromi a nie tu na fore, aj ked je tu predsa len anonymita, avsak su tu realni ludia, cize tie pocity realne prezivame aj tu podobne ako vonku.
Ale tento konkretny priklad co tu riesime, si myslim, ze sa da. Ak budes mat v urcitom okamihu ale pocit, ze nechces uz o tom viac pisat z osob. dovodov, tak kludne napis. Nemusime nasilu nic riesit.
.... Lebo ak pojdeme dalej v rieseni bloku, je mozne aj to, ze si bola svedkom nejakej neprijemnej udalosti, o ktorej by si sa mozno nechcela zmienovat. A mozes si ju poresit sama doma.
zas mi to nezobralo, co malo byt za tym "pomenuj.. " :)
Malo tam byt toto: (ci to zas nezoberie neviem)
.... POMENUJ KONKRETNU TU EMOCIU, KTORA NASTALA, KED SI SI PRECITALA TEN PRÍSPEVOK pupavky tu z fora . NIC VIAC, AKO SOM PISAL.
Potom by som ti chcel poradit co dalej, s tym....
Metoda RUŠ je o učení sa spoznávať svoje pocity. Čím viac ich spoznáš, tým viac spoznáš samu seba a o to tu ide.
Na zaver dodam, ze si myslim, ze by sa to mohlo dat riesit aj z tej pozicie, ze ty si bola tlacena do nejakej cinnosti, ak by si sa na to rozpamatala..... Len teraz ako som písal , zatial ked chces teda moju asistenciu pri tom, nepatraj v minulosti kedy co bolo, ale zameraj sa len na to, co si citila tu na fore, aby sme sa rozumeli.
To je 1. krok.
Ten text, kt. davam sem malo byt dokoncenie toho prispevku z (Almarinos 25.02.2022 07:42:59) za slovami
"ZATIAL IBA >>POMENUJ". Neviem, z akeho dovodu mi to nezobralo cele.
A az potom mal nasledovat ten prispevok, (Almarinos 25.02.2022 08:34:59). Dufam, ze vies ako to myslim.
CIZE DOKONCENIE TEXTU Z (Almarinos 25.02.2022 07:42:59):
.... ZATIAL IBA >>POMENUJ
Aby som ta nedomylil, Skus sa zamerat teraz iba na to, co som napisal iba pod touto ciarou
(---------------------------------------------------) v predch. prispevku:
ZHRNUTIE:
Cize 3 male kroky
1. Pomenuj svoj pocit, kt. nastal po precitani prispevku ( vyzaduje to obvykle urcity cas, nie je vhodne tlacit na to, aby si to hned vedela. Je dolezite tiez pripustit, ze ak sa to aj nedozvies, aj to je OK. CIZE NIE JE NIC, CO BY MALO NASTAT... Ked k tomu takto pristupis, nie si tym padom v strese a zvysuje sa ti intuiciia a tú práve potrebujes na odhalenie svojho pocitu. Je mozne, ze ta to napadne vtedy, ked na to ani nebudes mysliet, napr. pri vareni nejakeho jedla, inej cinnosti, cize ked to vobec necakas :) ).
2. Zapis si to, co si citila slovami. Idealne na papier. Da sa aj do mobilu, o nieco lepsi je papier.
3. Ked to mas napisane, precitaj to znova, sucasne sa ako keby znova dostan do tej situacie z fora (situacia, ked si citala prispevok z pupavky) ako si ju vyhodnotila a SUCASNE PRECITAJ TO CO SI NAPISALA NA PAPIER, s tym uvedomenim, ze toto si myslis, ze citis v tej situacii. A sucasne pozoruj svoj vnutorny pocit z toho. Aky mas pocit z toho? Ak je ti neprijemne, je to negativny pocit, je to emocny blok, a o to tu ide, INDENTIFIKOVAT HO, a uvedomit si, ze "Toto je moj emocny blok" Lebo sa necitim pri tom dobre a vadi mi to.
Ako sa s tym pracuje by som ti chcel az potom poradit, ak si tym budes ista, ze toto je tvoj blok. Ze je to ono.
Je mozne, ze napises vlastnymi slovami nieco, pouzijes postup, co som sem dal, ale nebudes mat z toho nepríjemný pocit. NEVADI. V tedy skusas znova a este raz opakujes postup a napadne ta zase nieco ine, zase si to poznacis atd. Opakujes, dokym si nebudes ista tym pocitom.
Pripadne, ja som ti to asi ulahcil, ked som napisal svoj pocit. Ak si to teda citila rovnako, tak mozes tam na pisat tu moju vetu. A ci to sedi. Avsak v tom je ta nevyhoda pre teba, ze ta to potom mozno nuti mozno menej premyslat o sebe, cize je to len taka pomocka. Neznamena to, ze to mas uplne rovnako. Moze sa to mierne lisit, pripadne byt ine.
Avsak kedze vidim, ze si reagovala, predpokladam, ze sme mali podobny pocit, mozno teda identicky. Ale nemusi to tak byt..
V skutocnosti je ale dolezite zamerat sa na seba a opytat sa seba: "Co ja citim v tejto situacii?"
***********************
Ak toto cita diskuter novicer forum.zdravie.sk , mozno by mu to mohlo tiez pomoct. Lebo napr. chce sa zoznamit s kolegynou z prace, avsak ma negativne (zle) pocity z toho, ked si pomysli, ze by si k nej napr. prisadol k stolu, ked je na obede, alebo ze by jej napisal mail.
Avsak predpokladam, ze NEVIE IDENTIFIKOVAT tieto svoje pocity, je bezradny, toci sa stale dokola aby prisiel ako na to a preto prisiel aj sem na forum.
Nech pouzije akukolvek alternativu, ako keby nic sa s tym nedalo robit :)
Cely problem vsak vznikol podla mna preto, lebo nevie desifrovat svoje pocity. Nech pomysli na cokolvek z toho, ze by urobil, zakazdym ma z toho neprijemny pocit, co by nastalo. ALE NEVIE HO POMENOVAT. A peknu kocku vidi kazdy den v jedalni :)
A tieto pocity vznikli zrejme kedysi davno v detstve.
Avsak identifikovat tieto pocity nebyva jednoduche, nie vsak nemozne a o tom je metoda RUŠ, ako sa k tomu dostat.
dobre snejty, skusime ist na to postupne.
To je ok, ze si pocopila/pocitila, ake to je, ked teba niekto do niečoho iného tlačí a nepáči sa ti to. Avsak v tejto situacii tu na fore, ked si to videla, si zase bola v opacnej pozicii, ze si spozorovala ze to niekto robi inemu cloveku. A tak si teda vieš predstaviť, asi ako sa ten druhý človek cíti.
Tento blok je teda v urcitom zmysle iny, nez to, co si opisovala ty, ze teba niekto tlacil do nejakej roboty proti tvojej voli.
Cize riesi sa to teraz uz nie z tvojej strany, ze teba niekto do niecoho tlaci, ale situacia je, ze ty vidis, ze niekto iny to robi druhej osobe.
DÔVOD, PRECO SOM TAK ZAVAHAL NAPOSLEDY CI TI ODPIDAT ALEBO NEODPISAT BOL TEN, ZE JE MOZNE, ZE BY SA TO AJ DALO RIESIT Z TEJ POZICIE, ZE TY SI BOLA TLACENA DO NIECOHO V MINULOSTI PROTI SVOJEJ VOLI A ZE TO, CO SI ZAZILA, ZE SI TY BOLA TLACENA DO NEJAKEJ ROBOTY, SA TI V POSDTATE LEN OPAKOVALO....
.... Ano, toto sa stalo, podla toho co opisujes. Ale myslim si, ze by bolo lepsie, keby si sa rozpomenula na situaciu, kedysi davnk v detstve, ked niekto iny kedysi davno v detstve na niekoho tlacil, aby urobil proti svojej voli. Lebo prave na to si aj tu na fore reagovala.
Nevylučujem však, že by si sa mohla rozpomenut aj na situaciu, kedy si bola ty do niecoho tlačená proti svojej voli.
Moj osobný nazor je ten, ze napr. ja skor DOKAZEM OPISAT, ze niekto "ublizuje" niekomu inemu, nez ked niekto ublizuje mne. Ak napr. niekto by tlacil na mna do niecoho, co by som nechcel robit, citil by som sa asi velmi neprijemne v tej situácii, AVSAK TEN POCIT BY SOM ASI TAZSIE VEDEL OPISAT SLOVAMI. ECITIL BY SOM SA DOBRE, AVSAK NEVEDEL BY SOM TO ASI TAK DOBRE OPISAT, AKO KED VIDIM, ZE TO ROBI NIEKTO NIEKOMU INEMU. Vtedy ako keby som hned vedel, co sa deje.
Na to aby som pochopil, co sa deje vo mne a uvedomil si, ze niekto tlaci na mna, co ja nechcem robit, potrebujem obvykle viac energie, aby som to rozpoznal.
Ci je to tak aj u teba, to neviem.
Ja napr. teraz budem velmi zvedavy, ked som si to poriesil, ci bude tlacit niekto na mna, co by som ja nechcel robit. Lebo v podstate uz to mam asi poriesene v pozicii POZOROVATELA, ZE TO NIEKTO INY ROBI INEMU.
------------------------------------------------------------------
Navrhujem, ze ked chces, mozes to skusit takto:
Ked chces teda, skus sa v mysli vratit na ten konkrétny prispevok ked si citala rady pupavky, co by podla nej mala urobit Josipe, pripadne si ho ešte raz precitaj. Uz si v tej situacii bola, ked si to citala prvy krat. A hned vtedy automaticky ta napadla nejaka myslienka o pupavke a citila si sa zrejme neprijemne. A ta ta zrejme nastvala. Skus tu myslienku pomenovat vlastnymi slovami, co si videla pocitila, co urobila pupavka Josipe?
Ja som to desifroval s odstupom casu po dnoch/dni az ako : "Nuti ju robit nieco co ona nechce robit." NENAPADLO MA TO TEDA HNED, ALE AZ PO DLHSOM CASE.
A bola to teda moja myslienka. Pomenoval som co som vtedy citil. Nie je ale vylúčené , ze by si mohla citit presne to iste co ja a ze by si to pomenovala rovnako ako ja. Cize moze to but pre teba" pomocka". A vlastne mohla by si to pomenovat aj rozvnako. Lenze ja nie som ty a neviem co si citila ty, iba som to odhadol. Co si ty naozaj citila mozes opisat jedine ty, nie ja. :)
(To je ako ked sa nahnevas a nevies hned v tom okamihu pomenovat preco si sa nahnevala.... musi od tej emocie prejst určitý čas, az zistis preco si tak vybuchla. A mozno by si mohla mat aj tendenciu povedat az s odstupom casu: "Ja som to tak nemyslela..." V skutocnosti sa to ale stalo, ale v tom vybuchu hnevu si s tym nemohla nic urobit.)
(nie je teda vylucene, ze si mohla mat v hlave rovnaku myslienku). Bol som v situacii pozorovatela situacie a ty tiez. Ako by si pomenovala svojimi slovami TY SAMA ten svoj pocit z toho? Co ti prebehlo v tom okamihu v hlave? To je dolezite pomenovat to co si videla tu na fore a nasledne si mala asi hned potrebu na to zareagovat. Skus nieco napisat, ak ta to napadne, ak ta to nenapadne, nevadi.... Mozno napadne neskor. Moze to trvat aj mesiac, nez ta to napadne, kedze si s tym nerobila.
Tu je vyhoda, ze sme na fore a mozes si to znova precitat a pomenovat svoj pocit z toho. Zamysliet sa nad tym a opytat sa samej seba: "Co mi na tom vadilo? "
A odpovieš si podľa seba napr..:
"Na tom mi vadilo, že....
Bola to bleskova informacia z mysle a je velmi vseobecna, obvykle " emocna mysel"-podvedomie nepouzije slovo pupavka ani Josipe, ale zameno "ona" , "ju" , "jej", "s ňou" ", atď. v tejto situacii.
Mas cas a netlač sa do toho ze musim na to hned teraz prist. Nemusíš. Ale uz len ked sa snazis na to prist, aj to sa počíta :). Ale robit veci nasilu pri odhalovani emocnych blokov sa nevyplaca. Keď človek tlačí na výsledok, tak to môže zhoršiť možný výsledok - odhalenie emočného bloku.
Potom si to napis na papier a zopakuj si to, tu myslienku (vetu) a "buď v tej myšlienke" a čo cítiš? Aký máš z toho pocit? Ak negatívny, je to emočný blok. A to potrebujes zistit, o to tu ide, aby si to mohla potom v sebe riesit.
Cize zameraj sa na tu konkretnu svoju emociu a pomenuj ju. Ja mam cas, netreba hned odpisovat.
ZATIAL IBA >>POMENUJ
snejty aj som ti chcel napisat, ale nekolkokrat som to prepisoval, az nakoniec zatial na to reagovat nebudem, lebo som z toho nejak domotany, aby som ti to normalne vysvetlil. Pricom sucasne plati ze som amater co to pouziva, nie skoleny clovek, ci ze mam urcite nejasnosti v niecom a tvojim prispevkom som si urcitu nejasnost nasiel.
Tiez su ine veci, v kt. ja nemam jasno a tiez ti tu nechcem pisat nezmysly. A aby som teba z toho viac nedomotal.
Postavila si ma teda pred elementarne veci svojimi otazkami a uvahami ohladom rus a tu sa ukazalo, ze nie celkom vsetkemu rozumiem, resp. aj rozumiem vela veciam, ale nie som si isty, ci to dokazem celkom dobre podat niekomu, kto sa s tym este nestretol.
Snad si na to najdem cas. Lebo denne niekedy zvyknem riesit aj viac blokov, analyzovat, rozoberat, zapisovat uff, a teraz vysvetli zakladne pojmy co a ako.
Mam toho teda dost a citim ze moja hlava potrebuje oddych. Lebo je unavena :)
Ja ked to napisem tak chcem aby to bolo zrozumitelne a pochopitelne.
A mam chut ti sem aj teraz nieco napisat, len mam obavy ze to bude nedomyslene, lebo by som mohol odpovedat viacerymi sposobmi, avsak neviem vybrat ten spravny.
