Neviem komunikovať so spolubývajúcou

Príspevok v téme: Neviem komunikovať so spolubývajúcou
morningcoffe

Ahojte, už dlhšie ma trápi jeden problém so spolubývajúcou a neviem vôbec ako sa mám k nej správať. Je veľmi milá, tichučká, strašne zakríknutá, nikdy sa nehnevá, nikdy nič nevyčíta, používa na všetko zdrobneninky a má aj taký jemný vysoký hlások. Má už niečo nad 30 ale výzorovo aj správaním mi príde ako dievčatko. Mám trošku pochybnosti či netrpí náhodou aspergerovým syndrómom. Problém je ten, že bývame iba dve a najprv som mala veľkú radosť z nekonfliktnej spolubývajúcej, ktorá upratuje, je milá a pod. Postupne som si ale uvedomila, že ma kamarátstvo s ňou ma veľmi stresuje a vyčerpáva. Vždy keď otvorím dvere a vyjdem z izby, hneď vyjde aj ona z izby a ide za mnou. Zakaždým keď sa idem najesť, keď chcem variť, alebo len keď idem do kúpeľne. Najťažšie je, keď si večer po celom dni v práci chcem pri večeri trochu oddýchnuť, neprejde občas ani pár minút a zakaždým otvorí dvere a posadí sa oproti mne. Ja začnem hneď pociťovať silnú úzkosť a búšenie srdca, začne sa na mňa prenikavo pozerať ale nič nehovorí. Niekedy sa spýta, ako sa mám alebo kde som bola ale čokoľvek jej odpoviem, často na to reaguje nijako alebo iba povdychom, max. jednám slovom. Keď som sa jej spýtala prečo je ticho, povedala že premýšľa, že nevie reagovať hneď. Keď sa jej spýtam nejakú vec, odpovie jedným slovom ale väčšinou až po polminúte, takže mne v hlave medzitým vyskočí 50 variánt ako by mohla odpovedať. Ona mi vysvetlila že nedokáže na veci reagovať hneď ani na otázky nevie ľuďom vôbec hneď odpovedať. Myslím si, že za to nemôže, je to asi nejaká jemná porucha ale mne to spôsobuje veľkú úzkosť a vždy sa cítim vyčerpaná keď sa usilujem o nejaký small talk. Keď večeriam alebo jem a ona sedí oproti mne a uprene na mňa pozerá bez slova, je mi tak ťažko, že nedokážem do seba dať ani večeru. Trpím trochu úzkosťami a to jej správanie ich vo mne ešte zväčšuje. Keď niekam idem, stále sa chce pridať a keď som jej minule už trochu podráždene povedala že chcem ísť von sama, tak sa skoro rozplakala v izbe a keď som sa jej spýtala, čo sa deje, po 2 minútkach ticha iba povedala že ona je tak strašne sama...ospravedlňovala som sa jej, ale bola ticho a vyzerala že sa rozplače. Celú noc som preto nemohla zaspať a trápila som sa, že som jej ublížila..na druhej strane, akýkoľvek rozhovor s ńou ma vyčerpáva, nezvládam to jednoslovné odpovedanie po minúte a to že len ticho sedí a strašne uprene sa pozerá..Neviem ako sa k nej správať. Keď ju odbijem skoro sa rozplače, keď som s ňou som zase nervozna a vyčerpaná ja...Má toto nejaké riešenie? Stretli ste sa s podobným typom povahy? Môže to byť asperger?

AmalkaOm

Evidentne ti zrkadli samu seba. Mas krasnu prilezitost na sebe popracovať a preliecit svoje stavy. Treba si uvedomit,ze nebudeme vediet vyrast z nejakych chorob,stavov,ci vzorcov pokial nam ich ini nebudu ukazovat aj trebars neznesitelnym tichom,alebo neprijemnou pritomnostou ako v tvojom pripade. Ak toto prijmes a pochopis,budes jej vdacna. Cize ak na niekoho ukazujeme prstom,tak sa v prvom rade pozrime na seba a polozme si otazky...Preco sa citim teraz takto? Co mozem pre seba urobit,aby som sa citila lepsie? Co mi ukazuje tento clovek? Co mam s tymto clovekom spolocne? Atd...
Btw zijem s takym priatelom hahaha...a tiez stavy,ze sak co si tichoooo?? Sak hovor a furt len jednym slovooommm achhh nie prosiimmm...islo ma drbnut fakt akoze...cize ta moc chapem,pretoze kym on bol ticho,mna islo roztrhnut,pretoze moja mysel nemala hranice...teraz po dvoch rokoch spoluzitia ,je to ovela lepsie,pretoze ja som na sebe popracovala a to sa odrazilo aj na nom,niekedy je tak ukecany,je mu zapchavam hubu hahhahahah,,,,podotykam ,ze ja mam 51r,a on 37...hah. Caute,keby daco som tu pre vas,posielam srdiečka

yorka

nemusis za kazdu cenu hladat sposoby, ako s nou komunikovat. chapem, ze je ti to asi luto, ze nejak nevychadzate. skus, ale ked je tam nezaujem, tak to nesil, naco.

zaricitka

hladat v druhych choroby a neviem co este len preto, ze vam to s nimi nejde tak, ako by ste si predstavovali, to je podla mna chore. proste ju nenut do nicoho co jej samotnej nejde

Sejla

Keby aj mala aspergera, ako by to pomohlo situalii? Nieco by sa zmenilo, keby ti povedala ze je v spektre?
Na tvojom mieste by som jej velmi peknym tonom povedala "Pocuj, dufam ze to nebudes brat v zlom, ale trpim uzkostami a niekedy potrebujem sukromie, napriklad ked si pripravujem jedlo, veceram, citam, alebo pracujem na PC, a ked sa na mna pozeras, dost ma to stresuje. Zdielame spolu izbu a som rada, ze ju zdielam s tebou, lebo si mile, poriadkumilovne dievca, ale niekedy potrebujem ist von sama, alebo aj s inymi ludmi, aby sme nedostali ponorku."

citruska

preco ta to tolko trapi? ked mas chut sa s nou bavit tak sa bav, ked nemas, tak nerozpravaj, vobec neries co si mysli ona alebo neviem co sustred sa na to aby tebe dobre bolo

sirmia26

myslim, ze jej povedz o tom, ze si neprajes aby stale za tebou chodila a povedz jej vsetko, co ti prekaza. taketo veci najrychlejsie vyriesit, ked to otvorene tej druhej osobe povies.

ovomaltine

V com je typicky asperger? Aj mna by vytacala, hlavne tie odpovede po sto rokoch, a este nijake. Ked jem, tiez chcem byt sama a odpocivat pri tom.