Ahojte nemam sa komu zdvoverit a vyrozpravat sa, tak to pisem tu. Vopred dakujem vsetkym ktori si to cele precitaju lebo to bude asi dlhsie.
Takze zacnem asi tym ze nemozem povedat ze mam zly alebo tazky zivot prave naopak, kazdy jeden clovek by povedal aky mam super zivot ale vobec to nie je take ako sa zda... Mam skoro 18 rokov a byvam sama. Je to z toho dovodu ze studujem v inom meste ako som sa narodila a tam mame aj byt takze sa zdrziavam vacsinou tam. Je to velkomesto ruch,ludia mam kopec kamaratov s ktorymi chodim von kazdy den. Dostavam pravidelne vreckove znie to super vsak? Ale vo svojom vnutri som utrapena. Samozrejme som vdacna za takuto prilezitost pretoze moje rodne mesto je male a nie je tam vela prilezitosti ako napr ist von a zabavit sa. Nikdy som nemala vlastnu izbu, vlastnu postel. Ked som bola mala nepocitovala som to kedze som bola este dieta a kazde dieta chce byt pri mame ale teraz ako som teenager dakujem bohu ze v podstate mam cely byt pre seba. Svoje vlastne sukromie a slobodu. Problem je v tom ze citim sa osamela, vobec to nie je teenagersky zivot, riesim uplne ine problemy ako napr mat stale cisty a upratany byt, mat navarene, vyprane a vyzehlene oblecenie atd. Nechcem sa zaoberat takymi vecami je toho na mna vela chcem byt ako pubertiacka ktora je vonku s kamaratmi dojde domov pojde do svojej vlastnej izby pusti si hudbu, vola s kamaratmi a rodicia ju zavolaju sa navecerat k stolu. Chyba mi takyto zivot teda vlastne ja som ho ani nezazila. Ano mozno si poviete ze nikto ma nenuti byt sama v tom byte ved kludne mozem ist k rodicom. Ano to mozem ale ako? Ked ako som spominala nemam ani vlastnu postel, v mojom rodnom meste nemam ziadnych kamaratov, nemam ist kam von a byt zatvorena doma v jednom kuse to nechcem. Ale nemam navyber takze ak chcem mat aspon ako taky spolocensky zivot musim byt sama v tom byte. Ale ja uz nevladzem, mam az prilis tej slobody. Samozrejme nerobim ziadne parties na byte ani nepijem nefajcim ani by mi to nenapadlo. Mam aj frajera, no nepovedala som to mame kedze je preafektovana a zacne sa pytat milion otazok, zacne mi vycitat ako mozem randit s takym deckom atd atd. Nepotrebujem pocuvat tieto reci. Mam utrapenu dusu a neviem co mam robit. Myslela som si ze ked budem vo vztahu bude to pekne a zazijem nieco nove pridem na ine myslienky ale ani to nepomaha. Bojim sa ze skoncim vo vaznej depresii z toho.
Nebavi ma takto zit
Asi si len neuvedomujes co vsetko mas...Ake moznosti...Skus si pripominat za co si vdacna...A prehodnotis vsetko...
Ahoj,presne ako si napísala máš dobrý život...Buď vďačná za to všetko čo si napísala že v živote máš.Nie každý skoro 18r.človek ma to čo ty...škola,rodičia,vreckové..WAAAW... ..Krásny život!!..Na jednej strane vravíš,že si šťastná ale zároveň si nešťastná?!?... Tvoj problém je v tom že si na prelome dospelosti a to znamená zodpovednosť sama za seba!!!18r veľa ludi dostalo s toho strach...Píšeš že máš doma všetko TIP TOP.. upratané,navarene atď ...ale zároveň píšeš že nerobíš zúrky,nefajčiš,nepiješ.......Ono je veľmi ťažké zrazu byť sam za seba zodpovedný.!!!Musíš si uvedomiť že teraz máš život vo svojich rukách a nikto ti nebude určovať pravidla....Chceš isť von CHOĎ!...Nechceš ísť von nechoď!!!Rob to čo chceš a čo cítiš....V živote budu ťažšie prekážky a stresy ako je toto...(dieťa,muž,rodina,škôlka,škola,,,práca,vstah,láska.....fuuuuha no veľa toho)......Ak potrebuješ tak mi napíš alebo navštív psychológa ale pozor pri vybere...Je veľmi dôležité akého psychológia si najdeš ...Prečítaj si na nete recenzie a určite je základ dobrý psycholog??......Ak môžem rada ti pomôžem aj ja ..tu je môj gmail Nikuš.nemcova1@gmail.com
Kľudne mi napíš kedykoľvek budeš mať potrebu sa porozprávať.
uf dnes je to vsetko tazsie, kiezby som vedela ako ti pomoct
- Luna13 - Neskusala si si najst nejakych znamych cez net, s ktorymi by si sa stretla, podebatila a tak?
ved studium je uz asi rok aj viac distancne, tak preco nie si u seba doma s rodicmi, ked ti je smutno?
Ja som v tvojom veku byvala u mamy ktora mi vkuse nadavala a moc zrovna nevarila a uz vobec za mna neupratovala. Skor len vrieskala ked som niekde nechala salku alebo si neupratala izbu. Na nejake vreckove som mohla zabudnut. Malokto to ma tak, ze ma doma rodicov ako sluhov co mu navaria, upracu a on sa moze len zabavat a flakat. Bud vdacna za to, co mas, ci menila by si so mnou?
navstiv psychologa, mozno potrebujes odbornu pomoc
povedala by som, ze ti je proste smutno, bolo by fajn viac navstevovat rodinu alebo sa tam par krat na par dni zjavit. nejakeho domaceho milacika, zvieratko nemas?
asi ti chyba byt s niekym, pri niekom, citit bezpecie domova, asi by som to tak zhrnula
A nepomohlo by ti teda, keby si sa vratila za svojimi rodicmi? Lebo taketo stavy mas asi preto, ze si od dost skoreho veku byvala sama.
