Rodičia sú fanatici do kresťanstva a nútia ma do toho

Príspevok v téme: Rodičia sú fanatici do kresťanstva a nútia ma do toho
rewq

Ahoj, neviem vlastne ako začať tento príspevok, mám 16 som prváčka na gympli... A môj problém je že nemôžem chodiť vôbec von (myslím hlavne mimo koronu) a zároveň mi rodičia "nútia" vieru chodenie do kostola, modlitby atď. Som z jedného nemenované regiona, kde je veľká časť obyvateľov "kresťanov". No prečo to píšem v úvodzovkách? Väčšina z nich sú totiž ľudia, ktorí nedodržiavajú základné prikázania, bez tolerancie, kľudne povedia na odlišné skupiny obyvateľov, že by ich mali postrielať atď... Ja osobne kresťanka nie som... Minimálne neverím v Cirkev (príde mi že nechutné manipuluje s ľuďmi atď, a nemyslím si že chodenie do kostola by malo byť vo viere najdôležitejšie), ale ani v Boha aj vďaka vplyvu mojich rodičov. Od malička som bola nútená chodiť do kostola, a to vôbec nie len v nedeľu... Doteraz sa musí pekne každý večer modliť pred nimi absolútne proti môjmu presvedčeniu... Akoze nedeľa by mi nevadila ale proste príde mi to dosť pokrytecké aj birmovku, na ktorú asi zjavne pôjdem atď... Pritom moji rodičia sú fakt hnusní, nikdy som napriek dobrým výsledkom v škole nepočula žiadnu pochvalu... Môžem sa snažiť koľko chcem a vždy si iba nájdu niečo negatívne... Fakt sú to niekedy sprostosti akoze nie je dobré povysavane atď... Pritom nemám pocit že by naozaj nebolo (aspoň nie vždy keď mi to povedia) alebo dneska som si neuvedomila že som zavrela mame vonkajšie dvere keď tam bola, ale mala prísť sebe kľúče plus zvonila a do 5 sekúnd som otvorila a dosť dlho kvôli tomu na mňa ziapala... A Sú dosť netolerantní k iným skupinám nadávku napríklad aj na ľudí iného vierovyznania (kľudne aj evanjelického, ktoré je veľmi podobné) LGBT ľudí alebo Rómov... Na koronavírus mali najprv názor že je umelo vytvorený potom neexistuje... Teraz, že si vláda zvyšuje čísla nakazených a vymýšľa stav v nemocniciach (napriek tomu že sme sami boli nedávno nakazení a veľa ľudí z nášho okolia, dokonca naň 3 ľudia, ktorých poznáme zomreli... Áno, boli starší ale asi by nezomreli teraz keby to nedostali)... No a viem, že aj keď budem mať 18 budem u nich bývať má proste budú nútiť chodiť do kostola určite nie len nedeľu... Držia sa prikázania ze som v ich dome a proste musím naslovo poslúchať... Vôbec žiadna diskusia neexistuje... Ja verím aspoň sa snažím vedieť a vo veľa prípadov mu to príde tak, že veľa veci si priťahujete sami myšlienkami (alebo nám ich Boh priťahuje) aj keď niekedy ten pocit už nemám.... Myslím si že dôležitejsie ako chodiť do kostola a modliť sa k niečomu v čo neverím je sa slušne správať... Keby im poviem, že neverím v Boha neviem fakt čo by mi povedali... Napríklad dneska mi oco prízvukoval že modlitba a viera je základ... Keď som nechcela pozerať omšu resp. odišla z obývačky... A toto počúvam stále.

K problému, že nemôžem chodiť von... Nikde ma nechcú púšťať, najdlhšie som bola vonku cez leto na kamaratkine narodeniny do 7 a to mi potom dobre hádali že som bola dlho (od 1 a nechcela som odísť prvá sama) Podotýkam že sme boli u nej doma, kde boli aj jej rodičia. A inak ma pustili tak max 5 krát vonku cez leto väčšinou na hodinu... Presne toto mi je trápne s mojimi terajšími spolužiakmi nebudem môcť chodiť tiež... Cez školu vôbec, keď som chodila tak po škole s tým že som povedala že neskôr končíme atď... Proste stále klamala... Väčšina mojich spolužiakov môže teraz ísť aj občas na chatu hocičo... Ja ani cez deň von... Ničí mi to proste aj moje staré kamarátstva keď sa s nimi nemôžem vidieť... Proste nikoho už nebaví sa so mnou kamarátiť. Od zatvorenia SŠ (október) sa mi podarilo ísť von raz na kamaratkina narodeniny v novembri aj to mi to vyčítali hrozne dlho, ze som sa mohla nakaziť (pričom majú na koronu stále názor že pomaly neexistuje... Teraz že je to boží trest ale aj tak je umelo vytvorený - to mi povedal oco dnes). Nedávno som mala 16 chcela som ísť s mojou kedysi najlepšiu kamarátkou (teraz uz neviem či - vzhľadom k tomu že som sa s ňou nevidela od novembra, a keď s niekym volám tak mi väčšinou vojdú do izby a povedia ze mam niečo robiť atď.... Akoze chápem, že to v tejto situácii nie je ideálne ale vzhľadom k tomu že my sme koronu mali aj ona, tak s rúškom ísť vonku ... Bývame na rovnakej dedine asi nie je až tak nebezpečné... Hlavne moji rodičia sa stále s niekým stretavali... Chodili sme do kostola (kde sme sa aj s najväčšou pravdepodobnosťou nakazili), ale okej chápem že proste asi by sme nemali ísť (akoze von na moje narodeniny) ale proste sere ma že som nemohla chodiť ani mimo koronu proste... Nepustili má dokonca ani na rozlúčku s triedou v 9. triede (v škole som posledný týždeň s nimi bola - takže to nebol problém že by bolo nejaké veľké riziko nakazenia sa) ... A proste ma to sere že keď sa otvoria školy všetci ma budú považovať za divnú pretože nikde nebudem môcť ísť ani nič... Proste keď sa zatvárali skoly som ešte bola rada... Že aspoň mám výhovorku na to že nemozem ísť von na nič... A proste hanbím sa za mojich rodičov

Budúci rok by sme mali mať venček asi - býva na našej škole v 2. triede ale vôbec neviem či bude keďže korona. Bola by to moja asi jediná možnosť socializovat sa - ale nechcem ísť asi kvôli rodičom proste nechcem aby ostatní počuli ich názory atď.... A neviem fakt veľmi ma to obmedzuje, pretože nemám už poriadne ani kamarátov, keďže nemôžem, nikdy som nemohla ísť von a nikto sa mi nechce už stále prispôsobovať.

Zaujímalo by ma či ste to mali niekto podobne... Napríklad s tými kresťanskými rodičmi atď.

Vopred ďakujem ak ste to dočítali až sem a za odpovede :))

Emilius

nemám nič proti krestanstvu ani cirkvy, ale títo fanazici, ktorý sa to všemožne snažia tlačiť iným do hlavy, dokonca aj svojim detom nechápem... keď si veriaci, ver, nikto ti to neberie, ale nesnaž sa to silou vnútižť ostatným

Henka78

Fanatizmus hoc akého druhu je hrozný. A ten, ktorý sa deje v mene Boha, je pre mňa snáď ten najhorší. Ak si človek (cirkev) myslí, že vie, čo Boh chce, prikazuje, čo si myslí a čo potrebuje od nás, je to to najhoršie zlo a pokrytectvo na svete. Pretože práve takýto ľudia zvyčajne bývajú najhorší, najmenej láskaví, krutí, manipulatívni, majú jednoducho zamrznuté srdce a mozog, pričom si myslia, že robia to najlepšie pre Boha. P*d makový. Boh je pre mňa najláskavejšia bytosť, verím v neho, ale odmietam cirkev, odmietam čokoľvek, čo človek vydáva ako "pravdu od Boha", lebo nikto na svete si to nemôže dovoliť.

A teraz k tvojmu problému. Nedaj sa, nedaj sa zničiť. Ak nepomôže úprimný rozhovor s nimi na túto tému, ak ťa nechápu a odmietajú chápať skrz svoju zaslepenosť, vydrž to do 18tky a choď preč z domu. Skús si nájsť brigádu a odkladaj si absolútne všetko, čo zarobíš. Pomôže ti to k lepšiemu štartu. Nájdeš si byt s kamoškami, alebo s nejakými študentami z okolia, prosto zdieľané spolubývanie, lebo je na začiatok lacnejšie než samostatný byt. Alebo ak sa nechceš úplne osamostatniť v 18, chceš ísť na VŠ, tak choď, ale tak aby si bola na intráku alebo opäť kdesi na byte. Len nie v dome s rodičmi. Nevidím iné riešenie než odísť preč z toho prostredia. Oni sa nezmenia, budú zaslepení doživotne.

mozebyt

Moja bývalá kamarátka má tiež ortodoxnych kresťanov rodičov,neviem,či jej robili až takéto veci,ale po strednej škole skončila opakovane hospitalizovaná na psychiatrii. Tak urob si predstavu , kam to môže zájsť....na Tvojom mieste šetrím peniaze(hoci aj brigády cez internet ),aby som v 18tke sa mohla aspon začať odpútavať,lebo si nemyslím ,že ak sú Tvoji rodičia takýto tak tomu pomôže to,že sa s nimi porozprávaš. Držím palce.

rewq

V prvom rade ďakujem za všetky Vaše odpovede :)
Čo sa týka toho, ze jednoducho nemám ísť chodiť do kostola to je naozaj ťažké... Ja sa jednoducho odmitnem modliť s nimi a už na mňa vrieskaju, že čo si to dovoľujem, modlitba je základ atď...
No myslím, že moji rodičia vidia, čo sa v cirkví deje napr. zo znásilneniami, ale je im to jedno, 0lebo predsa to nerobí každý kňaz a keby aj robil tak predsa pozitíva Cirkvi prevyšujú negatíva... (Takýto názor majú napríklad na jednu nemenovanú stranu, ktorú volia a 12 rokov nám rozkradala štát...)

Čo sa týka VŠ a práce, chcem si nájsť čím skôr brigádu aj keď vôbec neviem ako lebo čo som chcela ísť s kamarátkou tak sa nám nepodarilo nájsť nič 18- a myslím, že oficiálne môžem až o druhého ročníka aspoň podľa toho, čo mi bolo povedané...
Ale chcem neskôr asi externe študovať VŠ a pracovať, aj keď vôbec neviem či sa mi to podarí, keďže tých pracovných ponúk po gympli nie je až tak veľa...
A bývanie u rodiny veľmi možné asi nie je keďže časť, s ktorou si rozumiem býva v zahraničí a pohybujem, že by si ma zvyšok zobral.

Ináč Carie veľmi ďakujem za odpoveď a že si mi ukázala, že sa ti podarilo žiť "normálne" aj napriek rodičom...

Carie

Ja som to mala podobne, aj ked rodicia nie su krestania, ale tiez ma nikam nechceli pustat. Ale az tak zle ako ty som to nemala. Matka ma vzdy podcenovala a ponizovala, podla nej som bola akysi nepodarok, vo vsetkom neschopna. Mojim kamaratkam o mne hovorila ze som uplne neschopna, vsetko mi pada z ruky a tak. Samozrejme nebola to pravda. Dnes som uz davno dospela, zijem stovky km od nich. Otec sa zlepsil, pomoze mi ked moze, nic nevycita. V detstve mi robil to co tebe, kazal mi povysavat a potom stvornozky chodil po koberci a hladal mejaku spinku. A vzdy nasiel a zavelil - tu je spinka - vsetko povysavas znova! Alebo som umyvala riady, tiez sa mu to nikdy nepacilo a daval mi vsetko umyt znova. Obaja ma aj fyzicky bijavali, otec i matka. Raz ma otec zbil tak, ze som mala nastiepenu kost. Matka ma casto bila ze som sa neucila alebo ze som mala bordel v izbe. Pritom bola som taka priemerna ziacka, mala som na vysvedcku vzdy trojky ale horsie nie. Tiez ma obaja porovnavali s inymi detmi s tym, ze vsetky boli vzdy lepsie ako ja. Ja som bola ta najhorsia na svete hoci som nikdy nikomu neublizovala a nebola zla. Ani som nebola hyperaktivna, nezbedna alebo tak. Bola som ticha a mojim previnenim bolo ze sa mi nechcelo ucit a upratovat. Len ja som potom upadla do hlbokej depresie. Matka po mne kazdy den vrieskala, uplne kazdy den bez vynimky. Ja som potom vzdy zaliezla pod stol a tam plakala. Kazdy den. Az som nakoniec nemala uz slzy ani silu zit. S kazdym dalsim matkinim navrieskanim mi odchadzali dalsie a dalsie sily. Nechcela som spachat samovrazdu, mala som plany do buducna, ale vedela som, ze mi ubudaju sily a sa blizi sa den ked mi neostanu absolutne ziadne. A ze nebudem dlho zit. V 17-tke ten den naozaj prisiel, matka na mna zas navrieskala lebo som nechcela ist k babke na MDZ. Len ja som bola vo velmi hlbokej depresii. Zrutila som sa a pojedla vsetky lieky co sme mali doma, pritom som plakala. Ked som neskor hovorila lekarovi co vsetko som pojedla neveril mi, ze to by som neprezila. Neviem preco som prezila. Ale taketo detstvo poznaci cloveka na cely zivot. Z tvojich riadkov ale vidim, ze ty si na rozdiel od rodicov nadpriemerne inteligentna. Na vsetko mas spravne nazory. Asi ti ine nezostava ako to nejak prezit a az budes dospela, odist, aj keby si mala zit s niekolko dalsimi studentami. Neviem ci mozes ist byvat teraz k niekomu inemu z rodiny, ci by ta vzala nejaka teta alebo tak. Asi nie, lebo tvoji rodicia by jej to neodpustili. Moja matka ma ohovarala vzdy po celej rodine, aka som nemozna a ako jej nicim zivot a dostane zo mna rakovinu. Chcela som ist byvat k strykovi a jeho rodine, u neho bola taka pohoda. Hoci mali dom a nezavadzala by som tam odmietol ma. Cela rodina na mna pozerala jak na zle decko ktore nici svojej matke zivot a aj mi to hovorili a davali najavo. Vzdy mam strasne pocity ked na to spominam. Teraz zijem v inej krajine daleko od nich a nikdy sa tam nevratim. Som rada ze je korona a ze som nemusela ist uz viac nez rok na navstevu. Vzdy som sa vyhovorila. Matka ma doteraz berie jak dementa neschopneho. Moja ty sa drz, mas pred sebou velku buducnost. Si inteligentna a mozes toho este vela dokazat. Mozes si neskor zit taky zivot aky chces. Sama si ho zariadis a o to viac si budes vazit slobodu. K svojim detom nikdy takto zla nebudes, das im dost slobody a volnosti. Budes dobra matka az na to pride cas.

Randy-07

Ak je to vazne pravda co pises, tak v tom pripade su tvoji rodicia manipulatori, fanatici s IQ cca 80 (viac urcite nie), ktorým robi radost ze ti kazia zivot.

Takych krestanskych fanatikov najviac neznasam...V drtivej vacsine su to dost hlupi ludia, ktori v zivote nic nedokazali a celu cestu ich zivotom im preduricil boh. :D :D takym sa vzdy vyhnem. odpad spolocnosti.

ovomaltine

Skolsky psychlog alebo iny psycholog by ta mohol naucit, ako reagovat na ich negativne prejavy, ze zle si povysavala a pod.

snejty

Ich dom, ich peniaze, ich pravidla.
Pre Teba to znamena asi tolko, ze by si mala zacat brigadovat a setrit si na osamostatnenie. VS alebo pracu treba vyberat vo vzdialenejsom meste.Mozno v tvojom pripade by si sa mohla skor sustredit na pracu a VS si dostudovat dialkovo.
Samozrejme aj potom netreba na rodicov zanevriet.Cize aspon raz tyzdenne telefonat, aspon raz mesacne navsteva. Stale su to rodicia.
Zatial na nich chod postupnymi krokmi. Napr. chodenie von teraz riesit nemusis. Aj tak je lockdown.
Do kostola chod v nedelu. Pocas tyzdna ak to tak necitis si najdi ine aktivity - uc sa, poupratuj atd. Skor ti to u rodicov prejde, ak po navrate uvidia, ze si robila nieco uzitocne ako ked. napr. budes cely cas na internete.

Textová Inzercia

speediet - obrazok
KETO diéta, z ktorej neschudne aj Vaša peňaženka

Keto diéta SPEEDIET. Kvalitné produkty z Francúzska, z ktorých si určite vyberiete a k tomu on-line poradenstvo.