Ahoj, neviem vlastne ako začať tento príspevok, mám 16 som prváčka na gympli... A môj problém je že nemôžem chodiť vôbec von (myslím hlavne mimo koronu) a zároveň mi rodičia "nútia" vieru chodenie do kostola, modlitby atď. Som z jedného nemenované regiona, kde je veľká časť obyvateľov "kresťanov". No prečo to píšem v úvodzovkách? Väčšina z nich sú totiž ľudia, ktorí nedodržiavajú základné prikázania, bez tolerancie, kľudne povedia na odlišné skupiny obyvateľov, že by ich mali postrielať atď... Ja osobne kresťanka nie som... Minimálne neverím v Cirkev (príde mi že nechutné manipuluje s ľuďmi atď, a nemyslím si že chodenie do kostola by malo byť vo viere najdôležitejšie), ale ani v Boha aj vďaka vplyvu mojich rodičov. Od malička som bola nútená chodiť do kostola, a to vôbec nie len v nedeľu... Doteraz sa musí pekne každý večer modliť pred nimi absolútne proti môjmu presvedčeniu... Akoze nedeľa by mi nevadila ale proste príde mi to dosť pokrytecké aj birmovku, na ktorú asi zjavne pôjdem atď... Pritom moji rodičia sú fakt hnusní, nikdy som napriek dobrým výsledkom v škole nepočula žiadnu pochvalu... Môžem sa snažiť koľko chcem a vždy si iba nájdu niečo negatívne... Fakt sú to niekedy sprostosti akoze nie je dobré povysavane atď... Pritom nemám pocit že by naozaj nebolo (aspoň nie vždy keď mi to povedia) alebo dneska som si neuvedomila že som zavrela mame vonkajšie dvere keď tam bola, ale mala prísť sebe kľúče plus zvonila a do 5 sekúnd som otvorila a dosť dlho kvôli tomu na mňa ziapala... A Sú dosť netolerantní k iným skupinám nadávku napríklad aj na ľudí iného vierovyznania (kľudne aj evanjelického, ktoré je veľmi podobné) LGBT ľudí alebo Rómov... Na koronavírus mali najprv názor že je umelo vytvorený potom neexistuje... Teraz, že si vláda zvyšuje čísla nakazených a vymýšľa stav v nemocniciach (napriek tomu že sme sami boli nedávno nakazení a veľa ľudí z nášho okolia, dokonca naň 3 ľudia, ktorých poznáme zomreli... Áno, boli starší ale asi by nezomreli teraz keby to nedostali)... No a viem, že aj keď budem mať 18 budem u nich bývať má proste budú nútiť chodiť do kostola určite nie len nedeľu... Držia sa prikázania ze som v ich dome a proste musím naslovo poslúchať... Vôbec žiadna diskusia neexistuje... Ja verím aspoň sa snažím vedieť a vo veľa prípadov mu to príde tak, že veľa veci si priťahujete sami myšlienkami (alebo nám ich Boh priťahuje) aj keď niekedy ten pocit už nemám.... Myslím si že dôležitejsie ako chodiť do kostola a modliť sa k niečomu v čo neverím je sa slušne správať... Keby im poviem, že neverím v Boha neviem fakt čo by mi povedali... Napríklad dneska mi oco prízvukoval že modlitba a viera je základ... Keď som nechcela pozerať omšu resp. odišla z obývačky... A toto počúvam stále.
K problému, že nemôžem chodiť von... Nikde ma nechcú púšťať, najdlhšie som bola vonku cez leto na kamaratkine narodeniny do 7 a to mi potom dobre hádali že som bola dlho (od 1 a nechcela som odísť prvá sama) Podotýkam že sme boli u nej doma, kde boli aj jej rodičia. A inak ma pustili tak max 5 krát vonku cez leto väčšinou na hodinu... Presne toto mi je trápne s mojimi terajšími spolužiakmi nebudem môcť chodiť tiež... Cez školu vôbec, keď som chodila tak po škole s tým že som povedala že neskôr končíme atď... Proste stále klamala... Väčšina mojich spolužiakov môže teraz ísť aj občas na chatu hocičo... Ja ani cez deň von... Ničí mi to proste aj moje staré kamarátstva keď sa s nimi nemôžem vidieť... Proste nikoho už nebaví sa so mnou kamarátiť. Od zatvorenia SŠ (október) sa mi podarilo ísť von raz na kamaratkina narodeniny v novembri aj to mi to vyčítali hrozne dlho, ze som sa mohla nakaziť (pričom majú na koronu stále názor že pomaly neexistuje... Teraz že je to boží trest ale aj tak je umelo vytvorený - to mi povedal oco dnes). Nedávno som mala 16 chcela som ísť s mojou kedysi najlepšiu kamarátkou (teraz uz neviem či - vzhľadom k tomu že som sa s ňou nevidela od novembra, a keď s niekym volám tak mi väčšinou vojdú do izby a povedia ze mam niečo robiť atď.... Akoze chápem, že to v tejto situácii nie je ideálne ale vzhľadom k tomu že my sme koronu mali aj ona, tak s rúškom ísť vonku ... Bývame na rovnakej dedine asi nie je až tak nebezpečné... Hlavne moji rodičia sa stále s niekým stretavali... Chodili sme do kostola (kde sme sa aj s najväčšou pravdepodobnosťou nakazili), ale okej chápem že proste asi by sme nemali ísť (akoze von na moje narodeniny) ale proste sere ma že som nemohla chodiť ani mimo koronu proste... Nepustili má dokonca ani na rozlúčku s triedou v 9. triede (v škole som posledný týždeň s nimi bola - takže to nebol problém že by bolo nejaké veľké riziko nakazenia sa) ... A proste ma to sere že keď sa otvoria školy všetci ma budú považovať za divnú pretože nikde nebudem môcť ísť ani nič... Proste keď sa zatvárali skoly som ešte bola rada... Že aspoň mám výhovorku na to že nemozem ísť von na nič... A proste hanbím sa za mojich rodičov
Budúci rok by sme mali mať venček asi - býva na našej škole v 2. triede ale vôbec neviem či bude keďže korona. Bola by to moja asi jediná možnosť socializovat sa - ale nechcem ísť asi kvôli rodičom proste nechcem aby ostatní počuli ich názory atď.... A neviem fakt veľmi ma to obmedzuje, pretože nemám už poriadne ani kamarátov, keďže nemôžem, nikdy som nemohla ísť von a nikto sa mi nechce už stále prispôsobovať.
Zaujímalo by ma či ste to mali niekto podobne... Napríklad s tými kresťanskými rodičmi atď.
Vopred ďakujem ak ste to dočítali až sem a za odpovede :))
