Ahojte. Chcela by som si prečítať vaše názory. Žijem s priateľom cca rok, dokopy sme spolu 2 roky. Ja som za ním prišla z iného mesta, kde som študovala na VŠ, z môjho rodného kraja. Tam mám rodinu, kamarátov, zanechala som tam aj prácu v odbore. Prvé mesiace sa mi v novom meste nedarilo, mala som tam len jeho, nemala som ani poriadnu prácu a cítila som sa opustená. Neskôr sa mi ale pošťastilo nájsť si prácu s jeho pomocou, ale začala pandémia a s ňou aj práca z domu. Pravidelne chodím domov a on mi to začal vyčítať, že chodím domov k našim. On tiež často chodí za svojimi rodičmi, na byte sa necíti až tak dobre. Jeden čas som chodila s ním k jeho rodičom na dom, ale až tak dobre sa tam necítim. Sme dosť rozdielne povahy, on je ambiciózny a ide si za kariérou a ja som skôr citlivejšia, veľmi vnímavá a úzkostná povaha. Spoločných kamarátov nemáme. Neviem čo ďalej, pociťujem čoraz viac prekážok a dávam si za vinu, že nám vzťah nefunguje, že je to mnou. Je pre mňa ale ťažké sa úplne prispôsobiť jeho životu. Navrhovala som mu, že by sme mohli začať žiť niekde bližšie k môjmu domovu (na polceste), ale to úplne zatrhol, on chce aby to bolo podľa neho. Čo si o tom myslíte?
Textová Inzercia

MUDr. Andrea Steinerová - frekvenčná terapia - Liečba budúcnosti

UZEMNENIE - zdraviu prospešný objav všetkých dôb. NAČERPEJTE ENERIGIU A SILU ZEME.