Ahojte. Chcela by som si prečítať vaše názory. Žijem s priateľom cca rok, dokopy sme spolu 2 roky. Ja som za ním prišla z iného mesta, kde som študovala na VŠ, z môjho rodného kraja. Tam mám rodinu, kamarátov, zanechala som tam aj prácu v odbore. Prvé mesiace sa mi v novom meste nedarilo, mala som tam len jeho, nemala som ani poriadnu prácu a cítila som sa opustená. Neskôr sa mi ale pošťastilo nájsť si prácu s jeho pomocou, ale začala pandémia a s ňou aj práca z domu. Pravidelne chodím domov a on mi to začal vyčítať, že chodím domov k našim. On tiež často chodí za svojimi rodičmi, na byte sa necíti až tak dobre. Jeden čas som chodila s ním k jeho rodičom na dom, ale až tak dobre sa tam necítim. Sme dosť rozdielne povahy, on je ambiciózny a ide si za kariérou a ja som skôr citlivejšia, veľmi vnímavá a úzkostná povaha. Spoločných kamarátov nemáme. Neviem čo ďalej, pociťujem čoraz viac prekážok a dávam si za vinu, že nám vzťah nefunguje, že je to mnou. Je pre mňa ale ťažké sa úplne prispôsobiť jeho životu. Navrhovala som mu, že by sme mohli začať žiť niekde bližšie k môjmu domovu (na polceste), ale to úplne zatrhol, on chce aby to bolo podľa neho. Čo si o tom myslíte?
Čo ďalej? PS: nerozhodná
Ked to takto citam, povedala by som, ze by ste asi ani nemali byt spolu. Neklape vam to v zakladnych veciach a tak isto vidno, ze ani nezdielate spolocne nazory v olezitych veciach
prišlo na rad to staré známe: v núdzi poznáš priateľa...
Ahojte, vraciam sa do témy, lebo pribudli ďalšie veci, ktoré sú mi nepríjemné. Vec už chcem začať riešiť a asi nastane rozchod. Som týždeň po jednom zakroku a som taká citlivejsia, prejavuje sa teraz najviac moja citlivosť a bojim sa ako sa mi to zahojí,aj citam fóra, kto mal aký priebeh. Priatelovi som o tom hovorila s tym ze som vyjadrila aj obavy, ze ci sa mi nieco nemoze skomplikovať, ale on sa hnevá a nie prijemne mi dava najavo, ze naco si to citam, ze takychto mudrlantov ako som ja "ma najradsej". Vobec mi nevyjadruje podporu alebo utechu. Jedine prvýkrát ked som mu povedala o obavach chladne poznamenal, ze vsetko bude v poriadku. On vobec neakceptuje moje obavy, nedava mi najavo aspon porozumenie, alebo odlahcenie, ktore v tychto chvilach potrebujem.
myslim si o tom to, ze je to dost velky sebe a ked s nim ostanes, tak sa budes musiet cely zivot len prisposobovat
potom by bolo najlepšie sa rozísť a tráviť veľa času s rodinou. A do prírody vieš zájsť aj so súrodencom, rodičom, či kamoškou. Tí na Teba rozhodne nebudú kričať, keď sa bojíš.
No momentálne si každý robí svoje, a vzťah chladne. Skusala som to s ním odkomunikovať uz viackrát, povedala som, že mi vo vzťahu niečo chýba, že veľakrát sa citim opustene ked som daleko od rodiny len s nim, lebo on ma toho stále veľa, buď pracuje, rieši verejné veci, učí sa na skúšky, píše články atď. Je veľmi ambiciózny. Nie je ako keby pritomny, aj keď je tu. A ten kus času co mi venuje v rozhovore je pomerne chladných, a vecných. A potom chce sex. A tam to ochadlo. Často sa pri ňom ani necitim ako žena, ale len objekt, na ktorom sa druhá strana potrebuje uspokojiť. A ešte musím povedať, že keď som mu niečo kvazi racionalne a vecne vytkla, resp. vyjadrila svoje potreby hneval sa a ja som ostala ustrašená. Spoločný záujem máme akurat tak prírodu a zvieratá. Ale aj to on si chce chodiť po svojom a mňa braval na kopce, ktoré som niekedy nezvladala. A keď som mala strach prejsť po strmine, kričal po mne, a hneval sa že už so mnou v živote nikam nepôjde :-( a to ja mám fobiu z výšok. Mám pocit, ako keby potreboval k sebe niekoho uplne iného,necitim sa emocionalne bezpečne, aj sa mi psychicky polepsilo odkedy mám prácu z domu a môžem chodiť za rodinou.
1. Vo vzťahu to býva tak, že ak majú dvaja ľudia odlišné názory, buď si každý robí svoje, alebo sa prispôsobí jedna alebo druhá strana, alebo sa zhodnú na kompromise. Ustupuje menej dominantná strana, a kým jej to nevadí, je to v poriadku. Dlhodobé neustále ustupovanie aj vo veciach, na ktorých Ti záleží však v poriadku nie je. Pozri si na nete zásady asertívnej komunikácie a skús si to s priateľom odkomunikovať v pokoji a bez emócií.
2. To, čo utužuje vzťah sú spoločné záujmy. Máte nejaké? Viete spolu komunikovať? Nenudíte sa jeden s druhým?
Hannah, dakujem za reakciu. On je trosku manipulativny typ, aj sa zapaja do verejneho zivota, cize o manipulacii musi aj niečo vedieť aby svoje dosiahol a niekoho napriklad aj presvedcil o tom co sa mu zda spravne. Ja tomu vzdorujem, a nechcem aby vsetko bolo po jeho a to ma casto stalo vela usilia. Na zaciatku nasho vzťahu som sa snazila casto mu vyhoviet, travila som cas tym, ze som s nim robila aktivity, ktore rad robi vo volnom case a isla som aj cez svoje hranice. Velakrat som sa citila vyprahnuta. Teraz to mame tak, ze s nim volny cas az tak netravim, sme kvazi spolubyvajuci. Ked sme skusali robit aktivitu, ktora bavi mna- tanec, neslo nam to a potom nas to ani nejak nebavilo,boli sme tam 2x (este pred tym nez udrela pandemia).
www.canadaescortshub.com
This is a magical and fun website
11
[url=www.canadaescortshub.com]11[]
This is a magical and fun website
NO jato vidim tak ... nie urcite niesi na chybe ty a ak ti bude niekedy podhadzovat ze vsetkemu si na vine ty tak zbystri !! Je to manipulativny typ osobnosti chce aby si vsetko robila ako sa jemu paci uz len to staci ze je ambiciozny a ide si za svojim tak ti bude vo vsetkych smeroch jeho zivota najprv mili uzasny a nakoniec ta bude chciet tak zmanipulovat ze uz radsej ani za rodicmi nepojdes aby bolo v pohode a klud ...ale nie neje to v pohode ze mu to vadi ma ti byt oporou a nema mu to co vadit ...daj si pozor na to nevravim ze taky zrovna je kedze si vela o nom nenapisala ale ak budes mat aj nadalej pocit ze stale posuvaš svoje hranice len pre jeho spokojnost a aby bol on spokojny tak tam potom bude problem ...
