ahojte. Čo by ste si pomysleli o človeku, ktorý nemá žiadnych kamratov, je osamelý, tichý, nerozpráva, je všade sám, či už v triede sedí sám lebo k nemu nikto nechce ísť, na obede v jedálni, taktiež na VŠ si nenašiel nikoho, nemá ani len jedného kamaráta a má neskutočné probl3my zaradiť sa do kolektívu keďže ho hneď vyčlenia v prvý deň čo ho vidia. Čo by ste si o takom človeku pomysleli?
Tichý človek
co by som si mala o nom akoze mysliet, keby chcel sam isto by sa vedel zaclenit. myslim si, ze skor mu len takato samota vyhovuje
To závisí od toho, či je to prejavom zdravej formy introverzie alebo to už hraničí s nejakou formou psychického ochorenia (napr. sociálnou fóbiou či vyhýbavou poruchou osobnosti). Každopádne, by som si o takomto človeku nemyslela nič zlé, naopak by mi ho bolo trošku ľúto, pretože mi to pripomína mňa. Ale mňe je v podstate ľúto všetkých ľudí, kt. majú nejaké problémy. Veľmi s nimi súcitím. Ako ľudia to bohužiaľ máme v živote ťažke. Treba si uvedomiť, že niektoré veci ovplyvniť nemôžeš a neviniť sa za to, to je asi to najdôležitejšie a niekedy aj najťažšie. Vina ťa dokáže rozkúskovať na časti.
že je to proste normálny človek, ktorý je introvert a zaujímajú ho iné veci. môj syn je tiež taký, že on si napríklad radšej vyberie sám hračky,hrá sa ako chce j nerád sa s niekým ďalším dohaduje
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
snazila by som sa ho lepsie spoznat a nemyslela by som si o nom nic, lebo nie je dobre si robit nazor bez toho, aby clovek cloveka nepoznal
Kazdy si o nom moze mysliet co chce, nikoho do toho nic nie je
Takých ľudí je viacej, ktorý sú jednoducho tichý a nemajú radi byť stredobodom pozornosti. Takže nič by som si také nepomyslela. Poznám takých a aj to sú dobrí ľudia.
Nevyčlenila si sa náhodou sama? Je to tak, že pokiaľ niečo chceš tak musíš sa aj ozvať. Mne trvalo tiež veľmi dlho, kým som pochopil ako isté vecí fungujú. Musíš v prvom rade ukázať záujem ty sama. Pamätám si napr. ako ma poprosilo jedno dievča či by som si ku nej nesadol v 3. ročníku na gymnáziu. V pohode sadol som si, okolie to zaregistrovalo a od vtedy som sedel vždy s nejakým dievčaťom, keď nemalo prísediaceho. Na vysokej, ale až keď externe tiež som urobil nejaké kroky. Dal som dokopy študijnú skupinu z môjho mesta a študovali sme. Bohužiaľ mám veľký blok takto oslovovať ľudí na verejnosti, a preto som sám.
Nic. A naco potrebujes ludi?
Že proste nerád komunikuje s ľuďmi alebo jedndoucho nevie ako...sú takí ľudia čo s tým majú problém, nevedia ako začať s niekým len tak rozhovor a tak..