Ticho mi zničilo vzťah a život

Príspevok v téme: Ticho mi zničilo vzťah a život
Karol_vy

Mám 26 a vždy som mal akoby sociálnu fóbiu. A hlavne pri nových ľuďoch a ženách ktoré sa mi páčia. Je to ako blok, s kamarátom kecám aj hodiny voľne bez stresu o hocičom, príde niekto cudzí alebo krásna žena a príde blok, nedokážem otvoriť ústa. A potom prišla ona, krásna sebavedomá extrovertka ktorá bola vysmiata ukecaná a plná života. Je jej 22 a je plná života. A veľmi sa o mňa zaujímala, chodili sme spolu na hory a aj bolo nám spolu dobre. Ja som mal ale problém so svojím blokom, len pomaly som začal rozprávať a pri komunikácii som cítil stres. Ten časom upadol a boli sme spolu viac a viac, cez internet sme komunikovali veľa, tam som až taký problém nemal ale keď sme boli spolu na výlet stále sa to prejavovalo. A potom ma zbalila, nechápal, som, splnil sa mi sen, sen o ktorom som sníval dlho, mali sme spoločnú vášeň a tak som dokázal prekonávať svoj blok. A milovala ma, nasťahoval som sa k nej a bola to úžasná láska. Ale keďže sme boli stále spolu nemohol som sa rozprávať len o našich záľubach už tam bola potrebná aj všedná komunikácia a tam nastal problém. Nevedel som ju rozosmiať tak ako niekto iný, prišiel som z práce a kedže sme si celý deň písali nevedel som otvoriť hubu, a tak som to nahradil niečím čo mi je prirodzenejšie, niečím mne blízkym a to dotykmi a prítomnosťou. Vedel som ju hodiny hladkať a masírovať bez slova a len sem tam niečo jej milé povedať. A myslel som že to stačí, že tá spoločná chvíľa je všetkým. Ona je veľmi komunikačne zdatná, ak chcela vedela načať tému a bavili sme sa dlho ale ja som nevedel tak ako ona, a stále sa mala potrebu so mnou rozprávať menej a začala mi to vyčítať. Nechápem to, pracujem s ľuďmi, denne zvládam rôzne konverzácie bez problémov ale tam blok. Dlhé cesty autom boli pre mňa utrpením, po tom čo sme si povedali všetko o tom kam ideme a čo budeme robiť, prebrali všedné veci čo sa práve deje bolo ticho, a ona sa sem tam na mňa pozrela a pohladila ma a ja som myslel že je to v poriadku.
Šli sme potom hodiny na túre a taktiež často prevládalo ticho. Ticho a opäť ticho. Nechápal som a začal som byť k nej mrzutý, s kamarátmi kecala aj hodiny a so mnou nič len ticho, hovorila ako ma veľmi miluje ale nikdy sa ma nič nepýtala. Vždy som sa niečo spýtal odpovedala a potom som jej povedal čo mám nové aj bez otázky aby sme sa rozprávali. A tak sa prehlboval blok. Už som mal zviazané ústa viac a viac. Prišli hádky,a krízy. Vtedy som sa prepol do iného módu a vedel, jej písať litánie a zdĺhavo volať a hovoriť aj hodinové monológy keď som zachráňoval vzťah. Povedala: ty sa vieš rozprávať len keď vieš že je zle. Mal som talent jej všetko vysvetliť a udobriť sa ale potom opäť blok. Viac a viac bola na mňa zlá, kritická, mrzutá a môj blok väčší a väčší. Prišiel kolotoč problémov s erekciou a moje sebavedomie padlo na nulu. Prišli veľké hádky, veľké krízy, kde som bol už úplne zničený a za každú cenu som vzťah zachraňoval. A teraz ma opustila na dobro, žijeme spolu ešte stále ale už nie je doma, ignoruje moje správy, kde je s kým je, a aj keď mi sem tam dovolí jej urobiť masáž a je na mňa milá aj tak ma na druhý deň ignoruje. A môj blok už je extrémny, príde domov a ja už okrem toho že ako sa má a kde bola a pár milých slov nič. Len mlčím a ležím vedľa nej a snažím sa o dotyk lebo jediné to mi je blízke. Aj keď domáce práce (varíme, nakupujeme) robíme spolu (stále menej) je tu to neznesiteľné ticho. Aj keď sem tam padne veta ako je niečo super úžasné, jedlo a podobne alebo inštrukcia čo urobiť, a podobne, stále to ticho prevláda. A potom keď príde trošku opitá zrazu sa vieme aj porozprávať. Jej vety sú dlhšie a dá sa na to naviazať. Ale ráno sa zobudí a je ku mne tichá a žiadna komunikácia so mnou ju neláka. Odíde na výlet a príde o dva dni. Píšem a želám jej dobrú noc ako sa má kde je, sem tam pošle fotku napíše čo doma urobiť ale nič nič. Ja ju milujem ona mňa už asi nie. Chcem to zachrániť ale neviem ako. Som zaseknutý a neviem čo mám robiť, a už nemám nápady čo napísať povedať, urobiť. Čo je pravda a čo nie, čo je správna reakcia a čo nie. Je to strašný pocit prísť o človeka na ktorom mi najviac záleží. Na začiatku nám veľa slov nebolo treba, milovali sme sa, potom som bol pre ňu už len človek s množstvom chýb, človek ktorý ju nerozosmeje ale rozplače a s ktorým nie je šťastná. To čoho som sa najviac bál prišlo .

Keita

Skor mam pocit, ze problem mate obaja, ty mas asi kvalitnu socialnu fobiu a ona bipolarnu poruchu. Vies kolko zien by ale dalo aj posledne za takeho chlapa akym sa ty prezentujes byt? Hladaj inde, nehodite sa.

katikaluz14

Snubka-len aj to nie každému sa chce.Niektorí aj s tým majú problém.Ja sa rada rozprávam,lebo som názoru že o problémoch treba komunikovať.Len neni každý taký.

Snubka

Clovek, ktory nerad vela rozprava, bavime sa, ze nerad rozprava, nie, ze nevie vela rozpravat, nebude ani vypisovat litanie, ale bude sa snazit zhrnut podstatu do co najmenej slov :-/

Karol_vy

Bolo to ako sen. Venoval som sa horám, cestovaniu foteniu. Mal veľa priatelov ale chýbala mi žena. Mal som krásne zážitky ale večer som objímal vankúš a sníval o žene. Priateľov som mal ale žien som sa vždy bál a cítil pri nich úzkosť A prišla sama. Spoznali sme sa cez FB, videla moje fotky a napísala či ju niekedy vezmem so sebou. A ja nemál skúsenosti, a žil ďalej svoj život. Po roku to prišlo. Ona, Krásna, svojská extrovertka, zmenila mi život. Najprv to bol sem až kým moja úzkosť z toho že ju stratim a stres nezačali robiť problémy. Prišli hádky, začalo jej všetko vadiť, z milej dievčiny sa stala nákladová. Je to moja chýba? Je to mojim správaním? Bol som vždy milí, snažil sa pomáhať. Zlyhal som. Ona sa hádala tak veľmi, tak veľmi urážala. Nezvládal som to a nechal sa vtiahnuť do toho. A vybuchol, veľa krát. Jeden deň neskutočne úžasná a druhý nahnevaná a urážajúca. Nechápal som. Takto sa to striedalo mesiace. Čo na mne videla? Neviem sám presne prečo ja, tichý vychudnutý bez peňazí. Žil som len konickami. Ale milujem ju veľmi. A už je tak blízko a predsa tak ďaleko :(

Libertz

No kamosko ty by si skor mal byt rad ze si ta nejaka nasla. Ja viem ze to mrzi ale socialnu fobiu som mal aj ja kedysi davno, na strednej to ale opadlo. No zien som sa este dalsie roky dost hanbil. Avsak posledne vyse dva roky uz nie, robim aktivitu narozdiel od rokov predtym. A predsa sa mi nepodarilo najst vztah. Takze bud rad naozaj ze si mal takto skusenost s tym aky si zatrpknuty... mozem vediet kde ste sa spoznali? To by ma fakt zaujmalo. A co teda na tebe take videla.

Carie

Aspon napis ze si to zas ty ale to, ze si ticho a mas socialnu fobiu si nikdy predtym nespominal, len to, ze je hystericka, dostava zachvaty zurivosti, rozbija veci a spava so svojimi kamaratmi.