Mám 26 a vždy som mal akoby sociálnu fóbiu. A hlavne pri nových ľuďoch a ženách ktoré sa mi páčia. Je to ako blok, s kamarátom kecám aj hodiny voľne bez stresu o hocičom, príde niekto cudzí alebo krásna žena a príde blok, nedokážem otvoriť ústa. A potom prišla ona, krásna sebavedomá extrovertka ktorá bola vysmiata ukecaná a plná života. Je jej 22 a je plná života. A veľmi sa o mňa zaujímala, chodili sme spolu na hory a aj bolo nám spolu dobre. Ja som mal ale problém so svojím blokom, len pomaly som začal rozprávať a pri komunikácii som cítil stres. Ten časom upadol a boli sme spolu viac a viac, cez internet sme komunikovali veľa, tam som až taký problém nemal ale keď sme boli spolu na výlet stále sa to prejavovalo. A potom ma zbalila, nechápal, som, splnil sa mi sen, sen o ktorom som sníval dlho, mali sme spoločnú vášeň a tak som dokázal prekonávať svoj blok. A milovala ma, nasťahoval som sa k nej a bola to úžasná láska. Ale keďže sme boli stále spolu nemohol som sa rozprávať len o našich záľubach už tam bola potrebná aj všedná komunikácia a tam nastal problém. Nevedel som ju rozosmiať tak ako niekto iný, prišiel som z práce a kedže sme si celý deň písali nevedel som otvoriť hubu, a tak som to nahradil niečím čo mi je prirodzenejšie, niečím mne blízkym a to dotykmi a prítomnosťou. Vedel som ju hodiny hladkať a masírovať bez slova a len sem tam niečo jej milé povedať. A myslel som že to stačí, že tá spoločná chvíľa je všetkým. Ona je veľmi komunikačne zdatná, ak chcela vedela načať tému a bavili sme sa dlho ale ja som nevedel tak ako ona, a stále sa mala potrebu so mnou rozprávať menej a začala mi to vyčítať. Nechápem to, pracujem s ľuďmi, denne zvládam rôzne konverzácie bez problémov ale tam blok. Dlhé cesty autom boli pre mňa utrpením, po tom čo sme si povedali všetko o tom kam ideme a čo budeme robiť, prebrali všedné veci čo sa práve deje bolo ticho, a ona sa sem tam na mňa pozrela a pohladila ma a ja som myslel že je to v poriadku.
Šli sme potom hodiny na túre a taktiež často prevládalo ticho. Ticho a opäť ticho. Nechápal som a začal som byť k nej mrzutý, s kamarátmi kecala aj hodiny a so mnou nič len ticho, hovorila ako ma veľmi miluje ale nikdy sa ma nič nepýtala. Vždy som sa niečo spýtal odpovedala a potom som jej povedal čo mám nové aj bez otázky aby sme sa rozprávali. A tak sa prehlboval blok. Už som mal zviazané ústa viac a viac. Prišli hádky,a krízy. Vtedy som sa prepol do iného módu a vedel, jej písať litánie a zdĺhavo volať a hovoriť aj hodinové monológy keď som zachráňoval vzťah. Povedala: ty sa vieš rozprávať len keď vieš že je zle. Mal som talent jej všetko vysvetliť a udobriť sa ale potom opäť blok. Viac a viac bola na mňa zlá, kritická, mrzutá a môj blok väčší a väčší. Prišiel kolotoč problémov s erekciou a moje sebavedomie padlo na nulu. Prišli veľké hádky, veľké krízy, kde som bol už úplne zničený a za každú cenu som vzťah zachraňoval. A teraz ma opustila na dobro, žijeme spolu ešte stále ale už nie je doma, ignoruje moje správy, kde je s kým je, a aj keď mi sem tam dovolí jej urobiť masáž a je na mňa milá aj tak ma na druhý deň ignoruje. A môj blok už je extrémny, príde domov a ja už okrem toho že ako sa má a kde bola a pár milých slov nič. Len mlčím a ležím vedľa nej a snažím sa o dotyk lebo jediné to mi je blízke. Aj keď domáce práce (varíme, nakupujeme) robíme spolu (stále menej) je tu to neznesiteľné ticho. Aj keď sem tam padne veta ako je niečo super úžasné, jedlo a podobne alebo inštrukcia čo urobiť, a podobne, stále to ticho prevláda. A potom keď príde trošku opitá zrazu sa vieme aj porozprávať. Jej vety sú dlhšie a dá sa na to naviazať. Ale ráno sa zobudí a je ku mne tichá a žiadna komunikácia so mnou ju neláka. Odíde na výlet a príde o dva dni. Píšem a želám jej dobrú noc ako sa má kde je, sem tam pošle fotku napíše čo doma urobiť ale nič nič. Ja ju milujem ona mňa už asi nie. Chcem to zachrániť ale neviem ako. Som zaseknutý a neviem čo mám robiť, a už nemám nápady čo napísať povedať, urobiť. Čo je pravda a čo nie, čo je správna reakcia a čo nie. Je to strašný pocit prísť o človeka na ktorom mi najviac záleží. Na začiatku nám veľa slov nebolo treba, milovali sme sa, potom som bol pre ňu už len človek s množstvom chýb, človek ktorý ju nerozosmeje ale rozplače a s ktorým nie je šťastná. To čoho som sa najviac bál prišlo .
Ticho mi zničilo vzťah a život
Snubka ti co malo kecaju vela pisu to je vzdy tak ?
Karol nie si ty ten co tu casto pise a za priatelku ma hysterku co furt krici a ponizuje ho? Ak hej tak skoda mojich pismen lebo ty si poradit nechces dat a pises, ze to ze je tak nepredvidatelna a hystericka ta na druhej strane velmi pritahuje.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Keď sme spolu začínali, bol som chudobný. Býval u rodičov, nemal auto, chodil za ňou vlakom. Tak toto asi nie, ako teraz som sa dosť zadlžil aby som nás utiahol.
Karol_vy ja to vidím tak, že dievčisko sa na teba nalepilo len kvôli peniazom a keď si našla niekoho "lepšieho" (bohatšieho), tak zrazu jej tvoje povahové črty začali prekážať. Určite nehľadaj chybu v sebe.
S mojim priatelom radi chodime do hor na tury. Raz sme isli po velmi uzkom chodniku kde mohol ist len jeden clovek a nedalo sa predbiehat. Dobehli sme inu dvojicu kde zena isla vpredu a nieco rozpravala muzovi za nou. Muz si nas vsimol a pustil nas pred seba, lebo sme boli rychlejsi. Zena si nas ale vobec nevsimla, isla dalej a rozpravala a rozpravala. Jej muz bol teraz od nej dalej, nemala od neho ziadnu odozvu na svoje rozpravanie ale to jej nevadilo, rozpravala dalej aspon 5 minut vkuse bez prestavky. Az to tomu muzovi prislo trapne a zakrical na nu ze on je vzadu. Priatel mi potom povedal ze on je fakt rad ze ja tolko nekecam. Ze on by nieco take doma mat nechcel. A u mna je to to iste, chlapa co by tolko kecal by som doma nechcela, pre mna by to bolo strasne unavne. A tiez sa nerozpravame furt, na turach je medzi nami tiez casto ticho. Nie je to ale trapne ticho, obom nam to vyhovuje lebo nie sme typy co furt musia kecat aj ked blbosti alebo furt to iste dokola co tiez niektori vedia. Inak mam kamarata co ma socialnu fobiu a priatelku si nasiel, ona vyhovuje jemu aj on jej. Vy ste si proste nesadli. Nehodite sa k sebe ale to neznamena ze s tebou nieco nie je v poriadku. Ona keby ta brala takeho aky si a nevycitala ti furt nieco tak by sa uvolnil a ani by si nestratil erekciu. Mal si proste smolu ze si sa dal dokopy s dievcatom ktore ta neakceptuje takeho aky si a furt ti nieco vycita. Bohuzial toto moze sposobit ze budes mat este vacsie komplexy aj pri inych dievcatach a este vacsie komunikacne problemy. A kludne sa ti moze stat ze az si raz najdes nejaku inu tak aj pri nej v posteli zlyhas a to preto ze tato ta obrala aj o zbytky sebavedomia. A pritom je na tebe tolko pozitivneho, partnerku si hyckas, robis jej masaze, dotykas sa jej, zeny to vacsinou miluju a maloktori muzi toto robia. A ak som to dobre pochopila tak sa staras aj o domacnost. Nejaka ina s ktorou by ste sa k sebe hodili by to ocenila a citila sa s tebou maximalne spokojne. K tebe by sa hodila bud introvertka ktora tiez nepotrebuje vela kecat. Alebo ak extrovertka tak taka, ktora sa sice rada vykeciava ale nevadi jej ze ten druhy keca malo. Su take pary a funguje im to. Pokial od teba zena ziada aby si vela kecal a ty proste nie si ten typ tak sa trapite obaja. Keby som ja mala priatela ktory by mi vycital ze malo kecam a nutil by ma vela kecat tak sorry, skoncila by som to s nim. Lebo to by bolo proti mojej prirodzenosti.
Nemyslis si že si sa stal na nej moc závislý ?
aha, ja som myslela, ze ci to nie je kriza po 5 rokoch alebo 6, 7. Ale aj po takomto case to moze ona citit inak a ty inak, nemusi byt za tym len ticho.
A to aj po 9 mesiacov máš taký blok, že sa s ňou nevieš rozprávať? Veď už ju predsa musíš poznať! Možno by si mal navštevovať aj nejakého odborníka - psychológa, ktorý by ti v tomto probléme pomohol.
9 mesiacov :)
Precitala som si, mozem sa spytat, ako dlho ste spolu?
