Som dospelá, bez práce a pod neustálim dohľadom rodičov...

Príspevok v téme: Som dospelá, bez práce a pod neustálim dohľadom rodičov...
AyameSenpai

Ahojte chcem sa vás opýtať mal niekto problém si nájsť prácu roky? V roku 2016 som skončila strednú(odbor s maturitou podobné ako obchodná akadémia) išla som na VŠ po prvom semestri som odišla, ale išla som hneď na PN(školu som opustila lebo ma nebavila). Ale od 12 rokov sa liečim na epilepsiu(a áno párkrát som mala záchvat kde som odpadla ale nie je to na dennom poriadku. Stane sa to raz za čas.) A tiež mám sklerózu multiplex od 18tky, ale dá sa s ňou žiť nie som imobilná. No problém je že od marca 2017 som doma. A neviem si nájsť „žiadnu“ prácu. Absolventov a ešte k tomu ZŤP nik nechce. Ako ozvali sa mi napr. s nejakých poisťovní aby som núkala produkty ale na to ja nie som, aby som predávala nejaký tovar alebo služby. Podľa doktorov môžem robiť max. tak niekde v administratíve. Ale tak v teplúčku by chceli robiť viacerí. A k tomu nemám žiadne skúsenosti. Žijem na dedine tu je to bez šance a v meste neďaleko nie su žiadne také ponuky ktoré by mi vyhovovali. Keď som doktorke povedala že budem robiť čašníčku alebo predavačku tak mi povedala že to určite nie. Lebo aj keď sa to nezdá že vraj to je fyzická práca a tu ja robiť nemôžem. Takže okrem tej administratívií nemôžem nič iné robiť. Som na čiastočnom invalidnom dôchodku. Nejaký príjem mám ale nie je to niečo z čoho by som sama vyžila(bohužiaľ). Ale moji rodičia mi nič nedovolia. Nikde ma nechcú samu pustiť vždy musím byť s niekým. Raz max dva krát za rok sa stretnem s kamarátmi zo ZŠ(na SŠ som kamarátov nemala a s tými s VŠ už nie som v kontakte) a to keď idem s nimi von musím povedať rodičom kde idem a s kým idem(a to mám 23). Som zúfala držia ma doma. Otec mi jasne povedal že ma nikde nepustí samu(mama to isté) jedine že si nájdem kamarátku( z mesta alebo dediny kde žijem) ktorá bude tiež chorá(takto) a že keď sa mi niečo stane aby mi mal kto pomôcť. Ale naozaj si nemienim vyvesiť inzerát na internet s týmto. Tiež mi povedal že on by tiež radšej bol niekde v spoločnosti miesto toho je so mnou doma lebo nemôžem byť sama vždy musí byť niekto so mnou. Je tiež na invalidnom dôchodku a nevie si nájsť robotu(má 50+ a nevedel si ju nájsť ani keď som bola na SŠ), takže jemu úplne vyhovuje že si neviem nájsť robotu. Podľa neho by som ani nemala robiť.(že určite nemôžem robiť sama lebo ak ma vyvalí v robote tak umriem lebo mi nik nepomôže). Takže...robotu si nájsť neviem lebo v mojom obore „žiadna nie je, tam kde žijem“ v inom meste si ju hľadať nemôžem(nedovolia mi to strašne mi kontrolujú/organizujú život). A odsťahovať sa nemôžem za prácou lebo by som nemala z čoho žiť a rodičia mi to striktne zakázali. Áno ja viem mám 23 som dospelá a chorá ale okrem neurologických ochorení(nie su najľahšie ale ľudia s nimi žijú či už s niekým alebo samy) ale okrem toho mávam aj depresie vďaka rodičom. Nič mi nedovolia urobiť samej strašne ma kontrolujú či chcem alebo nie všetko sa snažia robiť za mňa a len mi dokázať že sama by som neprežila. Neviem čo už mám robiť. Prácu si nájsť neviem a žiť svoj život tiež nemôžem. Viem že najlepšie by bolo sa odsťahovať za prácou niekde inde, ale proste nemôžem a nezáleží na tom ako som stará. Keď som rodičom povedala že do 30tky sa od nich odsťahujem tak začali hneď byť naštvaní(hysterický) že kam by som chcela ísť a že ja byť sama nemôžem. Keď som povedala že do smrti s nimi nebudem tak otec len povedal že budem(lebo sama byť nemôžem) a keď som mu povedala že raz keď umrú tak čo bude a povedal že to sa bude riešiť neskôr, ale že sama by som sa nedožila ani 30tky. Viete mi poradiť čo robiť? Je nejaká šanca? Dokonca nemám ani priateľa(ešte som ani nemala viem že je to blbé v tomto veku a v tejto dobe, ale ako by som mohla mať keď nikde nemôžem poriadne chodiť a o všetkom ich musím informovať? Chcem to zmeniť chcem robiť, chcem žiť, ale nič nemôžem viete mi nejako poradiť, lebo už začínam premýšľať aj o samovražde...(nie som blázon ale....v tejto situácií) to že nič nemôžem urobiť sama je frustrujúce a psychicky ma to ničí. Nemôžem ísť ani k psychológovii/psychiatrovi, lebo to nedovolia že na čo by som tam chodila a musela by som všetko zreferovať o čom sme sa bavili(mamina je zdravotná sestra a pozná ich takže neverím ani tým doktorom že by neporušili v tomto prípad lekárske tajomstvo). Mama stále so mnou chodí aj k doktorom ako s 10 ročnou. A pritom som schopná chodiť tam aj sama. O všetkom rozhodujú za mňa. Viete mi poradiť ako z tohto kruhu von?....
Bolo to dosť dlhé a za to sa ospravedlňujem ale nevedela som ako to skrátiť....ak ste to dočítali do konca tak ďakujem... :)

neznamy1986

klaudusinka: JJ - u mna je tak prešiel som nejaku tu teoriu skušam prakticky ju použivať a je vela veci čo dokažem spraviť, ale aj take čo spraviť nedokažem (a zaroveň som v stave, že nemôžem si velmi vyberať)

neznamy1986

RE AyameSenpai: To je pravda... Preto aj ja osobne sa snažim o naučenie tvorby www (čo som spomínal, že robím kurzy)

AyameSenpai

neznamy1986 keď to je to z domova je väčšinou práca ze človek niečo predáva tovar/služby a ja by som nepredala nič nie som moc ten typ čo niekoho presviedča aby si niečo kupil....

neznamy1986

AyameSenpai: Keď sa ti raz podari nejaká práca (z domova) tak ja by som na tvojom mieste prerušil s nimi kontakt

AyameSenpai

2019END no ja nad tými chorobami premýšľam stále už mi z toho všetkého hrabe. Keď niekde chcem ísť tak im musím povedať kde a s kým. Nejakú prechádzku by som uvítala tak každý druhý deň napr. by bolo fájn ale ísť sama a len tak premýšľať...a viem že ma nik nebude rušiť alebo že nebudem musieť niekoho počúvať. Keď som raz išla s kamarátmi von(to bolo ešte na SŠ) tak sa pýtali kde a s kým. Povedala som im len že s kamarátkami zo ZŠ a potom chceli na jednu číslo. A nedali pokoj kým som im číslo na ňu nedala. Ani neviem či ho ešte majú alebo ho niekde zapatrošili/vyhodili. V každom prípade chceli číslo aj na moju spolubývajúcu na internáte ale to som im nedala.
A keď som sa s nimi naposledy stretla (september/október min. roka) tak sme sedeli na kofole a zrazu otec kde som aby vedel a nedal pokoj kým som nepovedala :(
Mne to príde že akoby ma sa snažili presvedčiť že keď budem sama umriem. :(

Textová Inzercia

Kniha Uzemneni
VIDEJKO ako sa ZBAVIŤ VÍROV a BAKTÉRIÍ

MUDr. Andrea Steinerová - frekvenčná terapia - Liečba budúcnosti

Kniha Uzemneni
NAJLEPŠIE VIDEJKO AKO SI ZLEPŠIT ZDRAVIE

UZEMNENIE - zdraviu prospešný objav všetkých dôb. NAČERPEJTE ENERIGIU A SILU ZEME.