Zdravím, rozhodol som sa že si založím tému, asi hlavne za účelom toho že dostanem zo seba smútok, frustráciu, uzskosť a trošku sa mi uľavy od mojích depresívnych stavov.
Už som tu prispieval no väčšinou len sporadicky ked som mal pocit že by som mohol prispieť niečim do témy alebo naopak chcel sa "vyrozprávať"... Rád si prečítam prípade aj nejakú radu čo dalej so životom alebo tak.. ale ja už som fakt na dne.. snažím sa furt ostat nad vecou, nejaký hlasok mi hovorí že sa cez toto dostanem a raz konečne aj ja budem mat v živote niečo čo mi stojí za to ho žit.. ale už tomu moc neverím.. strácam to posledné čo človek má a to je nádej.. moj život je synonymum depresie a problémov.. aspon posledných 5-6 rokov....
Posledné 2 roky nepracujem ani neštudujem... moj život nema absolutne žiadny zmysel, nemam žiadny denný režim, nemožem poriadne spávať, nemam vobec na nič energiu som chronicky silno unavený, mam depresívne a uzkostlivé stavy, mienru mozgovu hmlu a miernu socialnu fobiu.... okrem toho mam dalšie zdravotné problémy ktoré len všetko umocnujú..
Neviem čo robiť dalej vzdávam všetku snahu pokúšanie sa napraviť si tie problémy pretože som v situácii kde neni východisko aspon to tak vidím.. nezvládam návaly mojích emocií, nedokážem to spracovať, vela krát na mna dolahne to že som sa strašne snažil dat sa dokopy skušal všeličo a aj tak je to stale bezvychodisková situácia.. už nemám žiadnu odolnosť voči zlému čo sa mi deje.. nedokážem dalej bojovať.. prejavuje sa to aj na psychiké a mentálnom zdraví.. už som totálny asocial a nemám žiadných kamarátov/kamarátky nikoho.. vlastne celý moj život bol taký.. problémy začali cca 17 rokoch čo je najlepší vek dnes mam 23 a je to len horšie.. nikdy som nezažil čo je to byt dospelý a riadit si život sám tak ako chcem, ja sa furt podriadujem nepredvidatelným stavom.. idem z toho všetkého zošaliet.. vela krát som hore celu noc lebo vobec neviem spat a zaspím až okolo 6-7 ráno, tak velmi rád by som chcel na sebe pracovať ako osobnosť , venovať sa koníčkom ale dokonca ani na to nemam energiu.. vydržím chvilku a potom nevládzem nesustredim sa a podobne.. často som bezdvôvodne podraždený a labilny.. rodina ma nechápe, som čudák ktorý nema nikoho nechodí do spoločnosti , ja nemam v tomto živote už nič ani neviem čo ma tu drží... ani neviem ako vyjadrit všetko to čo prežívam aby ma možno niekto pochopil.. je to hrozné.. ráno vidím ludi o 6 ako idu do práce a predstavujem si ake je pre mna neskutočné nemožné žit taký život že by som ráno mal nejaký režím večer šiel spat mal energiu pracovat a ešte sa aj venovat svojím veciam.. nemal som nikdy priatelku, a v podstate ani kamarátov... osamelost totálna.. ale viem že ja nemožem byt s niekym ked mám takéto problémy.. proste na to nemam ani právo mat niekoho ked som neschopny, už sa utápam v sebalutosti pretože ja nemam silu už dalej pokračovat.. doktorov som pochodil... menil stravu, pracoval som ked sa dalo, nemyslel na problémy skončil som ešte horšie.. posledné dni len počuvam smutné pesničky občas si poplačem a trošku sa cítim lepšie ale hned sa to vracia..
Tiež som človek a dalo by sa povedať že mam rovnaké potreby ako zdravý človek až na to že priroda to zariadila tak že chorý jedinec nema na lásku a pochopenie, ktoru by som potreboval velmi.. no uprimne.. kto by somnou bol? chcel trávit čas? Som asocial.. emočne labilny kvoli tomu že už dlhe roky trpím a neviem si pomoct.. Psychiatriu neuznávam ani to nebudem skušat.. zavislosť na liekoch fakt nepotrebujem. Psychologička by nepomohla pretože tam nemožem byt uprimný.. mam samovražedné myšlienky to keby jej poviem tak zrejme skončim niekde na psychiatrii. Chýba mi to čo ostatný maju a ani si to neuvedomujú.. je mi smutno som zo seba sklamaný.. v podstate keby žijeme v minulosti tak by priroda zariadila to že by som umrel. Tolko vnemov a mojích nedostatkov na mna pôsobý a tlačí už taku dobu že som dávno za svojími limitmy.. ja už ani neviem aký by som bol človek keby sa mi tieto veci nedeju.. bol by som veselá osoba ? Kludný rozvážny človek? pracovity usilovný ? Ja nemam absolutne žiadne tušenie aký by som bol čo ma mrzí preože ja by som chcel byt čo najlepšiu verziou mna sameho, ale ako čas plynie len sa prejavuje to najhoršie somna a ani to nedokážem zvládat a kontrolovať. Ja sa čudujem že si ešte zachovávam ako tak zdravý rozum a rozvážnosť .. je toho na mna tak vela hlavne emocií pocitov.. sklamania a problémov .. najradšej by som si vymenil s niekym telo a oddychol si aspon na nejaku dobu od tohto vutorného pretlaku.. mám pocit že neexistuje nikto ako ja.. na to že som chalan mam vela ženskej energie v sebe, myslím si že je tažko hladat si nikoho ked som taký komplikovaný a neviem kto som, mam pocit že tu ani nepatrím.. moj den je len o tom prebojovat sa na koniec dna s tým že rad by som sa sebe pracoval.. nedá sa len sa vkuse sklamem.. dokonca ani teraz sa necítim že by sa mi ulavilo a to som sa snažil dostat so seba všetko.. na jedneho človeka je to proste moc... nemyslím si že ludska mysel je nastavena na dlhý život nad 100+ rokov povedzme.. skor či neskor sa prejavia deštruktívne sklony.. ja som mladý človek ale uvažujem ako nejaky starý človek najviac ma štve že ja ani nechcem od tohto života vela ale nemam nič.. je mi jasne že ja som slabý človek, su ludia ktorí maju tažší život ako ja a zvladaju to a ja tu mam nejake malicherne kraviny a už sa utápam v sebalutosti depresiach a myšlienkach na samovraždu.. ja si to priznam.. som proste slaby človek, nie každému bola do vienka daná silna odolnosť voči zlým veciam.. a ja som si tu svoju za tých 5-6 rokov dávno vyčerpal.. Aj ked uvažujem napríklad že by som si našiel kamarátku tak ma furt zastavý to že - čo by somna mala? Len nejakého chudáka čo ma depky plače a opušta sa.. to nepritahuje nikoho.. som neprakticky v každej olblasti života zrejme , preto sa asi ani nesnažím, keby sa stane že by ma nejaka oslovila asi by som pre jej dobro povedal že nie .. ja nedokážem ponuknut nič do vztahu či už partnerského ale ani kamarátskeho .. neviem čo dalej napísať , verím v karmu - zrejme som bol zlý človek v minulom živote.. bohužial verím aj v reinkarnáciu ani neviem čo mi dáva take silné presvedčenie o tom že to fakt existuje... najviac mi ale vadí to, že ak by som ukončil život predčasne.. čo ak zase budem musiet preživat toto... ja osobne už sa na tuto planétu reinkarnovať nechcem... ja už nechcem zase zažívat nejake životné skušky a trpiet... a rásť vdaka tomu... my ludia a aj ja (hlavne ja) sme ako virus či rakovina ničíme si všetko pekné .. nemáme repšekt k ničomu a to dokonca ani nie k živým bytostiam... či už rastliny alebo zvierata.. niesom vegetarian ale mam rešpekt a uctu k zvieratam a aj rastlinam.. nepovažujem ich za menejcennu "bytosť" než som ja.. paradoxne zvierata su emotívnejšie čatejšie než my ludia.. ja som sa narodil na zlu planétu.. všade vidím len hyenyzmus a drancovanie všetkého kvoli čomu?? Kvoli totálnym kravinám pre nás ludí ktoré ani nepotrebujeme.,.. Ja viem kritizovat je lahke.,. ja osobne si moc kupovat veci nemožem a v podstate mi to nevadí.. niesom naročný človek .. prečo niekto musí mat všetko a aj tak nema dost... na tomto svete muselo byt ták krásne ked pred 20 tisic rokmi ked sa žilo ne nejakých ostrovoch ako kmen žit v sulade s prirodou.. nejdem sa dalej rozpisovat.. pochybujem že to niekto dočítal.. je to vkuse o tom istom ale aj tak ďakujem dufam že to pomohlo apson mne samému..
