Zmysel vsetkeho

Tak ono toto, čo si opísal, má tiež svoj zmysel, lebo treba sa udržiavať v nejakom móde a všetko platiť, ale keď chceš viac, tak napíš best-seller (o Marťanoch, únosoch alebo o bytostiach z iných dimenzií, telepat. komunikácii) a potom budeš mať na čas pokoj, budeš mať vystarané, ale pod jednou podmienkou, že tomu nikdy veľmi neuveríš, lebo kebyže áno, tak ako toto nie, toto nie!, toto veru nie!, Divočina, zase mi skáčeš do reči???, chodiť celý deň s hliníkovou čiapkou na hlave len preto, aby ti mimozemšťania nemohli čítať myšlienky, je len pre náročných. Alebo udierať v 2/4 takte po hrnci s vareškou, aby si ich rušil, je trochu za čiarou.

žijeme preto, aby sme našli Boha a skrze život podľa Jeho pravidiel, spoznali kto sme..
Každý človek na svete má v sebe špecifické dary, ktoré má počas života na zemi rozvíjať a pomáhať tak ostatným rásť..Tieto dary nemusia mať nič spoločné s prácou, ktorá človeka živí...
Zmysel života nájdeš len v tedy, keď začneš byť užitočný pre druhých. V čom môžeš byť výnimočný ty ti ukáže Boh. Ak odovzdáš svoj život Bohu a zanecháš všetky nesprávne cesty - On ti dá do cesty udalosti a vnuknutia aby si išiel cestou svojich skutočných snov. Vtedy si už nebudeš dávať otázky, načo žiješ..pretože sám začneš žiť...:-)

marek1251... : "Vznikli sme náhodou" a "ako jednotlivci sme nepodstatni" a podobné skvosty, ktoré sú skôr depresívne a zamerané na to, aby človeka pripravili o radosť, o nádej, o spásu. Myslím si, že hlboko vo svojom vnútri sám týmto veciam neveríš. V každom z nás rezonuje túžba po láske a večnosti a ak existuje túžba, musí existovať aj jej naplnenie. Si predstav, že si hladný a neexistovalo by jedlo. To by bol vtip, čo? :D

Hľadáme nejaký zmysel nášho života, aby nás to dokázalo urobiť šťastnými.. Čo ak život nemá žiadny význam, žiadnu cieľovú pásku? Že zrejme nikdy nikam nedobehneme. Že už tam vlastne sme. Cesta nikdy neskončí, len sa jedného dňa zastavíme a padneme na zem mŕtvi. Čo ak sme sa tu vyskytli podobne ako huby v lese? Len preto, lebo pršalo a bolo teplo? Žiadne vznešené poslanie, vyšší význam. Odpoveďou na všetky naše otázky by mohla byť príroda. Obyčajné stromy v lese, zvieratá a trebárs aj obyčajný dážď. V prírode je všetko v rovnováhe a všetko dáva logiku. Kým náš svet býva mnohokrát pokrivený a logiku nedáva. Čo ich robí šťastnými? Áno aj strom môže byť šťastným a prejavuje sa to výškou do ktorej dorástol, bohatými konármi, hrubými koreňmi. Je šťastný natoľko, nakoľko mu to možnosti dovoľujú. Bude šťastný, aj ak by mal kvôli nedostatok vlahy a živín, len jeden meter. Má svoj význam a ani ho nepozná. Už len tým že je, má význam. Je súčasťou lesa. Ani sám netuší, čo pre ten les znamená. Že zadržiava vlahu, poskytuje ochranu zvieratám, bráni rastliny a mach pred vysušením. Za to sa mu okolie odvďačí vhodnou pôdou, klímou. Už sa narodí ako cieľ a výsledok. Že jeho poslaním je len – byť. Nevyžaduje sa od neho, aby hľadal iný význam ako ten, že sa zrodil tu a teraz v takej podobe. Zrodil sa na správnom mieste vďaka súhre náhod a vhodného času, priestoru, energie. Tak ako my.

Prečo by sme my mali byť iní? Aj my sme pre nejaký les stromom. Sme súčasťou niečoho veľmi veľkého. Nikdy neprídeme na to, čoho konkrétne. Ale samotná táto myšlienka nás môže napĺňať blahom a šťastím. Že sa spojilo toľko miliónov premenných len preto, aby sme tu na tú krátku chvíľu boli. Ako jednotlivci sme nepodstatní. Avšak pre celok, ktorého tvoríme súčasť, sme nepostrádateľní. Každý jeden z nás. Významom nášho bytia, je práve to naše bytie. Je to tak jednoduché, že to nedokážeme akceptovať, prehliadame to.

Príroda nenúti strom naučiť sa niečo nové. Len využíva to, k čomu bol zrodený. A takto je to aj u človeka. Aby sme boli šťastní, stačí robiť len to, čo je pre nás prirodzené. Príjmať myšlienky, prefiltrovať ich a vrátiť.

Komplet všetko čo poznáme, funguje na výmene energie. Čiže zmyslom života by mala byť zrejme výmena tej energie. Urobiť niečo, čo nás síce nejakú energiu stáť bude, ale na druhej strane nám ju opätovne vráti do posledného mililitra späť. Avšak ani to nie je až tak jednoduché. Určite by vás nijak veľmi nepotešilo, keby ste niekomu darovali chlieb a on by Vám ho od radosti daroval späť. Takto výmena energie nefunguje. Je to tá istá energia. Naplní Vás nie OBJEM, ale OBSAH. Ak by ten obdarovaný ten chlieb zjedol a vyrobil pre vás pekný suvenír. Alebo porýľoval záhradu. Spokojní by ste boli obaja a obaja sa cítili užitoční. No a náš život sa skladá z postupného ukladania takýchto momentov za seba, aby bol ten pocit užitočnosti ako nikdy nekončiaci vlak. Mal by a mohol by. Ale nie vždy to tak je. Je veľmi málo z nás, ktorí sa cítia užitoční po dlhú dobu nepretržite. Baví ich práca, koníčky, či mimopracovné aktivity. Ešte aj ten spánok ich baví, lebo je za odmenu. A ak sa naozaj cítite pod psa, ste v depresii, cítite sa na tomto svete zbytoční a nepotrební, tak je to kontrolka, ktorá Vám práve zasvietila. A čo sa robí, keď zasvieti kontrolka? Určite sa neodvezie auto na smetisko. Ale dotankuje, doplní, opraví. A to by ste mali urobiť aj s vašim vnútrom. Ste deprimovaní, prázdni, pretože sa necítite užitoční. Pretože ste buď´ len veľa príjmali, alebo len veľa dávali. Rovnováha sa narušila. A jednoducho ste sa pokazili tak, ako akákoľvek iná súčiastka na tomto svete, ktorú nadmerne zaťažíte.

Tak čo teda v takomto prípade robiť? Odpoveď je jednoduchá. Menej dávať, alebo menej príjmať. Jedno z toho je vo veľkej nerovnováhe, v nepomere. Neviete čo od rozkoše? Zrejme veľa beriete a málo dávate, aj keby ste mali z čoho. Ste vyšťavení? Príliš veľa dávate a málo dostávate. No a začať musíte od seba. Vlny na jazere sa nevrátia, kým do neho nehodíte skalu. Musíte sa dať seba, energiu, čas, radu, prácu niekam a nikomu, kto Vám niečo iné vráti späť. Hlavne to, čo Vám chýba. Nebudete do auta dopĺňať benzín, keď je málo brzdovej kvapaliny. Nabúrate kvôli zlyhaným brzdám s plnou nádržou. Chýba Vám láska? Dajte energiu niekomu, kto ju Vám môže na oplátku dať. Cítite sa sami? Investujte čas do niekoho, kto ho investuje na oplátku do Vás. Máte málo peňazí? Nájdite niekoho, kto by potreboval čokoľvek, čo ovládate. Aj keď to bude len manuálna práca. Zamyslite sa, čo by Vás urobilo šťastnými. Začnete teda od konca. Pretože len ten maják na konci Vám ukáže smer cesty. Čo Vás urobí šťastným? Výsledok akej činnosti, či výmeny energie? Pretože cesta je cieľ. Cesta je ten pocit užitočnosti.

Láska k Bohu. Láska k sebe. Láska k ľuďom. Láska k životu.
Jednoducho milovať a nechať sa byť milovaný.
Bohom. Sebou. Ľuďmi.

A samozrejme, z lásky vychádza aj určité správanie, zmýšľanie atď. Čo je logické. Predstav si, že niekoho miluješ. Budeš sa k nemu správať hocijako? Nie. V súlade s láskou? Áno.

Odporúčam zaobstarať si sv. Písmo.
A tiež do svojho života zahrnúť veci, pri ktorých tvoje srdce ožíva. Môže to byť napr. turistika, konkrétny šport, kreslenie, hudba, airsoft... to vieš ty.
A tráviť čas s rodinou, s ľuďmi, skvelým spôsobom sú napr. tie záľuby. Alebo nejaké kresťanské spoločenstvo. Alebo jednoducho ísť medzi ľudí a nájsť si priateľov :D

Držím palce ;)

...ahoj...je to dobrý príspevok....chápem, ako to myslíš....častejšie som niečo takéto podobné pociťoval....pocítiť zmysel života vôbec nie je jednoduché....je veľa ľudí, ktorý sa nad zmyslom života možno ani nezamyslia...a len prežívajú....takže už to že riešiš či to má zmysel je prvý krok na ceste.....ja som takéto niečo pocítil keď som mal 28r...

Zmysel života je zasvätiť svoj život Bohu a bojovať o získanie večného života s Bohom v nebi.

My sami si vytvarame zmysel zivota

Vytvárať dobro,bojovať so zlom.Práca šľachtí.

Zmyslom života je žiť na Božiu slávu a radovať sa z Boha, vtedy vidíš život troška inakšie a aj aktivity sú inakšie.