odlisne ocakavania v manzelstve

Citala som, ze pre vztah je potrebne mat spolocny projekt, na ktorom ako partneri spolupracujete, kde vidite nejaky progres a kde spolocne dosahujete vysledky. To je napriklad stavba domu alebo spolocne hobby, to iba ako priklad, samozrejme, ze nemozete stavat domy nonstop cely zivot. Ked sa ziadny takyto projekt nekona, zacina vztah stagnovat. Preto sa vela manzelstiev zacina kazit casom, ked uz su vsetky spolocne mety dosiahnute (byvanie, auto, dieta, dobra praca, dostatok penazi...). Pozri sa z tohto hladiska na vas dvoch. Vy ste dva od seba nezavisle timy. Kazdy pracuje na vlastnom projekte. Ty by si aj chcela pracovat na spolocnom projekte, ale druha strana uprednostnuje nezapojit sa, ale riesit vlastny projekt bez teba. O com to hovori? O rebricku dolezitosti. Preco jeho vlastny pocit sebarealizacie uplne potlaci jeho pocit spolupatricnosti k tebe? Mozno je to istota, ze Ty si vzdy tam a nikam by si neodisla, ved mas 50, to sa ludom zvycajne nechce zacinat odznova. Mozno je to sebeckost, lebo sa citi ako chlapec, ktory preziva svoje dobrodruzstvo s kamosmi a nic ine ho v tom nemoze zastavit. Naviac - nepodcenuj silu vplyvu kamaratov. Ked mu vsetci okolo budu tvrdit, ze tento sposob je normalny, bude to normalne aj prenho, ze manzelka je iba niekde na pozadi. Je to ako vymyvanie mozgu, on tomu veri. Alebo moze byt dovod, ze nic z moznych spolocnych hobby ho naozaj neoslovilo. No najviac sa priklanam ku krize stredneho veku. Zit svoj zivot s partou kamaratov, robit chlapske veci, to mu musi davat pocit (a aj jeho kamosom), ze su nejaki Indiana Jonesovia, a nie nudni priemerni chlapi. Zvlast v strednom veku toto moze hrat ulohu. To dobrodruzstvo, ten zivotny styl.
A rada pre teba. Skusala si uz urcite vsetko. Este by som sa ho spytala, ci ma zaujem ist do vztahovej poradne, lebo tento stav nie je dlhodobo zvladnutelny pre vas vztah. A viem, ze mat 50 znie akoby ta uz nic nove v zivote nemohlo stretnut. Bojis sa toho. Ak sa ale tento vztah neposunie k lepsiemu a Ty v nom zostanes, tak mas istotu, ze ta uz nic nove nestretne.
Mam aj taky nazor, ze pokial som nestastna s niekym, ten druhy mi ublizuje, nemam vela moznosti to zmenit, musi ten druhy chciet, a to sa zvycajne nestava. Ak od takeho cloveka odidem a budem nestastna, potom mam nad svojou situaciou vacsiu kontrolu, nie druhy clovek ma robi nestastnou. Ja osobne uprednostnujem byt zodpovedna sama za svoje osobne nestastie, lebo lahsie sa mi meni moja vlastna povaha ci postoj ci situacia, ako povaha ci postoj ci hodnotovy rebricek niekoho druheho. Nechcem plytvat svoj vlastny cas na riesenie mindrakov druhej osoby. Radsej zapracujem na sebe, to ma pre mna vacsi vyznam.

Rozmyslam, ci sa mam vykaaslat na takyto vztah a ci mam nadej na zmenu v mojom veku. Manzel je zase v horach, stvrty den, ani neviem kde, samozrejme, ja som s nim ist nemohla, lebo isli iba muzi.
A ja neviem, naco ho mam. Je pravda, ze ked je doma, chce ma vyvencit (kino, restauracia), snazi sa, no mne to pride trapne. A nebavi ma chodit po restauraciach a kinach. Som sportovy typ, mam rada aktivne travenie casu, aj s kinom, ale nie iba s kinom.
Som smutna, a aj ked po robote pravidelne sportujem-chodim na treningy, chodim na jazykovy kurz, obcas s kamoskami na kavu a do kina, divadla, je mi smutno, lebo tieto zazitky zdielam s cudzimi. Ked pride manzel domov, chce ma vyvencit, lebo citi, ze malo mame spolocnych zaujmov, ale pripadam si ako piate koleso. Manzel neciti problem, je celkom spokojny, len sa nesmiem tvarit mrzuto. A ja uvazujem o rozvode. Neviem, ci je to spravne rozhodnutie, ale naozaj som na vsetko sama, na moj zivot, na moje seky, na moju robotu, na moje zaujmy, a nechapem, preco manzel chce byt so mnou, a snazi sa do jeho vytazenosti vsunut aj mna. Pride mi to ubohe.
Ak sa rozvediem, nic sa u mna nezmeni, nadalej budem na vsetko sama, ale moja sebaucta nebude naburana. Stoji to za to?
alebo si zit svoj vlastny zivot a kaslat na vsetko?

Ciastocne ta chapem mala som dobreho kamarata, s ktorym sme mali spolocne zaluby a travili vela casu A boli ako 2 kolieska co zapadli do seba nikdy sa nehadali.On si potom isiel splnit sen, ze ide prerazit s kapelou. Tak najprv nic z toho, ziadna slava a teraz, hra s tromi a to ma skusku kazdy den, kazdy tyzden koncert raz s jednou raz s druhou kapelou.Venuje tomu vsetok cas a peniaze, brnkatka si chodi kupovat do Viedne.Za kofolu mu je 1 euro vela dat, za gitaru 2500€ nie je ziadna cifra.Musis rok dopredu volat ci ma cas.A ja som si vtedy uvedomila, ze keby sme sa vzali a mali dieta, uz by sme boli rozvedeni.Lebo aby mi muz 363 dni v roku travil s kapelou - nonsens.Ale on tym zije, ma talent od Boha takze zije si svoj sen.Na ukor rodiny ak nejaku bude mat- nepredstavitelne a otravne.Treba si stanovit priority a na ktorom mieste rebricka je rodina...

Matyo, na co je zene taky muz, co kazdy den po robote ide do tahu? No na nic. Uplne na nic. To moze mat doma aj spolubyvajuceho, aspon jej bude platit najom a nebude cakat navarene! Niektore vztahy su totalny shi*

Matyo, zle si pochopil, ja mám mojich záľub dosť, žiaľ, bez manžela, lebo on, popri jeho konickoch, viac nemá čas, mrzí ma, že už nemáme spoločné trávenie času, a navyše, manželovi prekáža, že sa venujem mojim koníčkom, a nečakám ho doma s napecenymi koláčmi, keď on prichádza z lesa, alebo z rybníkov

Myslím, že je správne ak má muž svoje vlastné záujmy a záľuby, pri ktorých môže vypnúť a relaxovať, problém je v tebe, že ty žiadne nemáš a iba chceš byť neustále s ním, iba ho ničíš svojou citovou závislosťou, ale nie si sama, veľa žien je podobne "postihnutých" ako ty.

Zmena nastala až počas manželstva, dokonca až po niekoľkých rokoch. To, že manžel sa začal venovať rybám a polovnictvu, začalo len 2 - 3 roky do zadu, aj keď som cítila, že nás to môže oddeliť, nemohla som ho obmedzovať, a aj keď som chcela s ním robiť jeho záľuby, on nechcel, lebo tam boli iba muži, žiaľ, začalo ho to priveľmi baviť, až to prerástlo do každodenného jeho života. A jeho noví známi ho asi inšpirovali, a to tak, že manželky si tam nenosia, manželky na nich čakajú doma. Ja ho doma nechcem čakať, ja sa tiež chcem venovať tomu, čo ma baví, žiaľ, bez neho. Dokonca aj to mi vyčíta, že chcem sama niekam ísť, bez neho, že on by bezomna nikam neodcestoval, že jeho ryby a poľovníctvo je iné, že to chráni prírodu, že to je vlastne práca, a ja mu nedávam oporu, nedochádza mu, že život žijeme teraz, a priority a hodnoty si tvoríme my.

Gaspura ked moze to byt tak, ze si myslela, ze sa nieco zmeni :/

Ale podľa toho čo píšeš je tak prakticky už od začiatku nie? Prečo ti to teda začalo tak veľmi vadiť až teraz? Ale zase na druhej strane chápem, sama by som nevedešla čo s tým. Evidentne proste nemá záujem s tebou tráviť voľný čas a to fakt pre vzťah nie je dobré. Mal by to pochpiť

Nuž ľudia sa menia,jeden nájde vrchol svojho uspokojenia v kritike umenia, iný ho vytvára.