odlisne ocakavania v manzelstve

Príspevok v téme: odlisne ocakavania v manzelstve
itta

s manzelom mame 50. spolocne deti nemame a nase vlastne su uz osamostatnene. a v com mam nejasno?
mam pocit nespokojnosti. NIc nam nechyba, a napriek tomu nie som stastna. manzel tvrdi, ze ma miluje, ak nieco potrebujem, zariadi, odvezie, dovezie, nakupi. to vsetko je na prvy pohlad pekne.
ale, neviem, co mame spolocne. On ma svoje zaluby, KAZDY DEN ide niekam do prirody, ci uz na ryby, alebo s polovnikmi, obcas tam ostava cez noc, medzitym pracuje, robi prepravcu, tak je kazdy den aj vela na cestach, a ja medzitym si zijem svoj zivot. A nenaplna ma to. Zacina sa mi manzel odcudzovat. vobec ho nepoznam v tom jeho druhom svete. A nenaplna ma, aby som s nim, ako s cudzim clovekom, obcas vysla do kina, alebo na veceru, pretoze ani tam sa necitim, ako jeho najblizsia osoba.
Navrhla som mu, ked zacinal s polovnictvom a rybarstvom, aby sme to robili spolu, vtedy ale nechcel, lebo chceli mat muzske zaluby bez zien. Vravela som mu, ze nas to moze rozdelit. Co sa tyka domacnosti, kazdy mame svoje vlastne peniaze, nechcel hospodarit spolocne, takze zabezpecovanie sa do buducnosti tiez nemame spolocne, konicky nemame spolocne, vnimam ho ako cudzieho, o kom nic neviem, co robi, kto su jeho znami, kde robi, kolko zaraba, nic.
Ked mu to obcas poviem, strasne sa so mnou pohada, je agresivny, ze to ja nas rozdelujem, ze on doma nema zazemie, a ze s obavami chodi domov, co ho tu caka, a ze nema odo mna pochopenie, a lutuje, ze neostal na rybach.
a mne sa uz nechce cakat, aby sme zacali zit spolocny zivot, trapi ma to, srdce mi to trha, ale chcela by som este zit s niekym, s kym budem zdielat denne zalezitosti, s kym sa budeme navzajom podporovat, ochranovat, starat sa o seba navzajom, ale uz aj rezignujem, lebo moj vek ma limituje, a neviem, ci mam sancu este zacat novy zivot

blueberryNN

Nevnimas ho ako manzela. On sa menit nechce a do manzelskej poradne urcite nepojde. Mas pravdu, vase manzelstvo skoncilo. Z akeho dovodu chces cakat, kym poda ziadost o rozvod on? Iba zo strachu, ze budes sama? Ak poda ziadost o rozvod on, vysledok bude rovnaky. Chces teda iba oddialit ten rozvod tym, ze pockas, kym ho navrhne on? Alebo dufas, ze sa zobudi? Ja vnimam, ze vas problem je vacsi ako iba jeho zaluby. Podla mna bez pomoci zvonku ho nevyriesite. Vas vztah mozno nefungoval spravne uz predtym, a to hobby bolo nakoniec prenho unikom.

itta

Spolu sme 25 rokov, problémy začali asi 3-4 roky dozadu, keď sa začal venovať rybárstvu a poľovačkam, a mňa do toho nechcel vsunúť, vraj preto, lebo najprv ani on nechcel, ale kamaráti ho prehovorili nech to skúsi, a neskôr preto, lebo kamaráti nebrali svoje manželky. Tie brali na plesy, ale tam som nikdy nešla (aj z toho boli hádky) , lebo hrať sa na manželovu ozdobu som odmietala, samozrejme, že som bola ja ťa chorá, ostatné manželky sa na tie plesové zábavy tešili, a všetci sa tam radovali, len ja som odmietala tam chodiť, a on sa cítil trápne, lebo ani on nesiel, aby sa nehanbil, aká som. A teraz je v tom po uši, v tom jeho hobby

itta

Nemyslím, že má niekoho, ale istota nie je nikdy.
A áno, snaží sa má manipulovať, preto sme mávali veľmi búrlivé hádky, teraz už nie. Asi som rezignovala.
Ja som nerealizovala moje hobby cez noc, lebo som cítila, že ak sa budem venovať záľubám aj cez cele víkendy vrátane noci , že by sme sa mohli odcudziť. A teraz mi to už je jedno. Akurát, že manžel mi vyčíta, že to nás ja rozdeľujem, že si sama chodím kam chcem, a už ho nikam nevolam. Nepochopil, že nechcem byť čakanka, a čakať doma s reznami, kým on sa vráti z rybacky, na ktorú nemôžem ísť s ním, a venujem sa sama sebe. No, je to smutné, ale odcudzil sa mi, v polohe kamaráta by bol výborný, ale ako manžela ho nevnímam, on si žije svoj život a chcel by všetko, vrátane dobrej gazdinky, ktorá naňho bude doma čakať s úsmevom, ale ktorá ho nebude zaťažovať jej vlastným životom.

blueberryNN

Oh, a este k tym dovolenkam a vyvenceniu do kina, na veceru, a podobne. Opat je to o tom, ze on rozhoduje, co ta ma robit vo vztahu stastnou. Ale je to jeho rozhodnutie a Ty sa mas spravat podla toho. A mas byt stastna sposobom, aky on urci. Vas vztah mi pride do velkej miery nezdravy. Kolko ste uz spolu?

blueberryNN

Z toho, ako zijete - on si robi, co chce, a vobec nehlada nejaky kompromis, chce od teba jedinej, aby si ustupila - a aj z toho, ako rozmyslas - pockam na to, kym pride rozvod od neho - mam pocit, ze Ty nie si tou, ktora ma kontrolu nad vlastnym zivotom. Podla mna si vo vztahu submisivna. Myslim, ze nie si zvyknuta robit rozhodnutia podla seba samej, netrvas na nicom, co vyhovuje tebe, akceptujes odmietnutie. Toto nie je cesta ku stastiu. Ci uz v tomto vztahu, alebo po rozvode, alebo v inom vztahu. Urob tak, ako Ty sama citis, ze urobit chces.

itta

blueberryNN dakujem, je to tak nejak, ze manzel citi pribudanie rokov, a v spolocnosti kamaratov v dobrodruznych aktivitach sa citi ako hrdina. A ano, je ovplyvneny ich vseobecnou mienkou, ze tak je to normalne, ich manzelky su v pohode a dopraju im, a su im aj oporou. Neuvedomuje si, ze my zijeme kazdy sam za seba. Ze nemame ziadne spolocne istoty, kazdy si tvori svoje istoty zvlast. Ze jeho kamarati sa mozno o svoje manzelky staraju, ze maju prehlad o hospodareni, ze poznaju financnu situaciu ich manzeliek, ze si vzajomne zabezpecuju spolocnu buducnost, ze ich zaujima, kto ma ake seky, ze ich zaujima, co spolu tvoria pre rodinu a tak., mozno.
Poradnu neprijme v ziadnom pripade, naopak, doporuci ju mne, lebo ja som ta vadna.
Mam strach zacinat odznova, ale nejaky postoj zaujat musim. Ja len vaham, ci mam oficialne odist, aby som si zachovala sebauctu, alebo si mam uplne zacat zit svoj zivot popri nom, co skor, ci neskor dopadne rozvodom tak ci tak, lebo jemu sa nebude pacit, ak aj ja budem odchadzat na viac dni mimo dom. Na to je haklivy. Ja som sa nejak v tom stratila. V jeho zaneprazdnenosti, ak je doma, vola ma na kavu do kaviarne alebo restauracie, aby mal pocit, ze sa mi venuje, Aj dvakrat do roka chce ist so mnou na dovolenku. Tak co vlastne este chcem? Ale pre mna je to dost ponizujuce. Citim sa ako vsuvka v jeho aktivitach, do ktorych nepatrim. A medzitym kazdy den je niekde v prirode, bud sa vracia domov neskoro v noci, alebo ide na viac noci, medzitym, ak je obcas doma, v jeho unave ma chce rychlo pozvat na veceru, a o deviatej uz spi. A mna to prestalo bavit. Preto vaham ci rozvod, a zacat odznova, alebo mavnut rukou, zacat si zit uplne len pre seba, a pockat si na rozvod, ktory pride z jeho strany.

blueberryNN

Citala som, ze pre vztah je potrebne mat spolocny projekt, na ktorom ako partneri spolupracujete, kde vidite nejaky progres a kde spolocne dosahujete vysledky. To je napriklad stavba domu alebo spolocne hobby, to iba ako priklad, samozrejme, ze nemozete stavat domy nonstop cely zivot. Ked sa ziadny takyto projekt nekona, zacina vztah stagnovat. Preto sa vela manzelstiev zacina kazit casom, ked uz su vsetky spolocne mety dosiahnute (byvanie, auto, dieta, dobra praca, dostatok penazi...). Pozri sa z tohto hladiska na vas dvoch. Vy ste dva od seba nezavisle timy. Kazdy pracuje na vlastnom projekte. Ty by si aj chcela pracovat na spolocnom projekte, ale druha strana uprednostnuje nezapojit sa, ale riesit vlastny projekt bez teba. O com to hovori? O rebricku dolezitosti. Preco jeho vlastny pocit sebarealizacie uplne potlaci jeho pocit spolupatricnosti k tebe? Mozno je to istota, ze Ty si vzdy tam a nikam by si neodisla, ved mas 50, to sa ludom zvycajne nechce zacinat odznova. Mozno je to sebeckost, lebo sa citi ako chlapec, ktory preziva svoje dobrodruzstvo s kamosmi a nic ine ho v tom nemoze zastavit. Naviac - nepodcenuj silu vplyvu kamaratov. Ked mu vsetci okolo budu tvrdit, ze tento sposob je normalny, bude to normalne aj prenho, ze manzelka je iba niekde na pozadi. Je to ako vymyvanie mozgu, on tomu veri. Alebo moze byt dovod, ze nic z moznych spolocnych hobby ho naozaj neoslovilo. No najviac sa priklanam ku krize stredneho veku. Zit svoj zivot s partou kamaratov, robit chlapske veci, to mu musi davat pocit (a aj jeho kamosom), ze su nejaki Indiana Jonesovia, a nie nudni priemerni chlapi. Zvlast v strednom veku toto moze hrat ulohu. To dobrodruzstvo, ten zivotny styl.
A rada pre teba. Skusala si uz urcite vsetko. Este by som sa ho spytala, ci ma zaujem ist do vztahovej poradne, lebo tento stav nie je dlhodobo zvladnutelny pre vas vztah. A viem, ze mat 50 znie akoby ta uz nic nove v zivote nemohlo stretnut. Bojis sa toho. Ak sa ale tento vztah neposunie k lepsiemu a Ty v nom zostanes, tak mas istotu, ze ta uz nic nove nestretne.
Mam aj taky nazor, ze pokial som nestastna s niekym, ten druhy mi ublizuje, nemam vela moznosti to zmenit, musi ten druhy chciet, a to sa zvycajne nestava. Ak od takeho cloveka odidem a budem nestastna, potom mam nad svojou situaciou vacsiu kontrolu, nie druhy clovek ma robi nestastnou. Ja osobne uprednostnujem byt zodpovedna sama za svoje osobne nestastie, lebo lahsie sa mi meni moja vlastna povaha ci postoj ci situacia, ako povaha ci postoj ci hodnotovy rebricek niekoho druheho. Nechcem plytvat svoj vlastny cas na riesenie mindrakov druhej osoby. Radsej zapracujem na sebe, to ma pre mna vacsi vyznam.

itta

Rozmyslam, ci sa mam vykaaslat na takyto vztah a ci mam nadej na zmenu v mojom veku. Manzel je zase v horach, stvrty den, ani neviem kde, samozrejme, ja som s nim ist nemohla, lebo isli iba muzi.
A ja neviem, naco ho mam. Je pravda, ze ked je doma, chce ma vyvencit (kino, restauracia), snazi sa, no mne to pride trapne. A nebavi ma chodit po restauraciach a kinach. Som sportovy typ, mam rada aktivne travenie casu, aj s kinom, ale nie iba s kinom.
Som smutna, a aj ked po robote pravidelne sportujem-chodim na treningy, chodim na jazykovy kurz, obcas s kamoskami na kavu a do kina, divadla, je mi smutno, lebo tieto zazitky zdielam s cudzimi. Ked pride manzel domov, chce ma vyvencit, lebo citi, ze malo mame spolocnych zaujmov, ale pripadam si ako piate koleso. Manzel neciti problem, je celkom spokojny, len sa nesmiem tvarit mrzuto. A ja uvazujem o rozvode. Neviem, ci je to spravne rozhodnutie, ale naozaj som na vsetko sama, na moj zivot, na moje seky, na moju robotu, na moje zaujmy, a nechapem, preco manzel chce byt so mnou, a snazi sa do jeho vytazenosti vsunut aj mna. Pride mi to ubohe.
Ak sa rozvediem, nic sa u mna nezmeni, nadalej budem na vsetko sama, ale moja sebaucta nebude naburana. Stoji to za to?
alebo si zit svoj vlastny zivot a kaslat na vsetko?

Akonato

Ciastocne ta chapem mala som dobreho kamarata, s ktorym sme mali spolocne zaluby a travili vela casu A boli ako 2 kolieska co zapadli do seba nikdy sa nehadali.On si potom isiel splnit sen, ze ide prerazit s kapelou. Tak najprv nic z toho, ziadna slava a teraz, hra s tromi a to ma skusku kazdy den, kazdy tyzden koncert raz s jednou raz s druhou kapelou.Venuje tomu vsetok cas a peniaze, brnkatka si chodi kupovat do Viedne.Za kofolu mu je 1 euro vela dat, za gitaru 2500€ nie je ziadna cifra.Musis rok dopredu volat ci ma cas.A ja som si vtedy uvedomila, ze keby sme sa vzali a mali dieta, uz by sme boli rozvedeni.Lebo aby mi muz 363 dni v roku travil s kapelou - nonsens.Ale on tym zije, ma talent od Boha takze zije si svoj sen.Na ukor rodiny ak nejaku bude mat- nepredstavitelne a otravne.Treba si stanovit priority a na ktorom mieste rebricka je rodina...