s manzelom mame 50. spolocne deti nemame a nase vlastne su uz osamostatnene. a v com mam nejasno?
mam pocit nespokojnosti. NIc nam nechyba, a napriek tomu nie som stastna. manzel tvrdi, ze ma miluje, ak nieco potrebujem, zariadi, odvezie, dovezie, nakupi. to vsetko je na prvy pohlad pekne.
ale, neviem, co mame spolocne. On ma svoje zaluby, KAZDY DEN ide niekam do prirody, ci uz na ryby, alebo s polovnikmi, obcas tam ostava cez noc, medzitym pracuje, robi prepravcu, tak je kazdy den aj vela na cestach, a ja medzitym si zijem svoj zivot. A nenaplna ma to. Zacina sa mi manzel odcudzovat. vobec ho nepoznam v tom jeho druhom svete. A nenaplna ma, aby som s nim, ako s cudzim clovekom, obcas vysla do kina, alebo na veceru, pretoze ani tam sa necitim, ako jeho najblizsia osoba.
Navrhla som mu, ked zacinal s polovnictvom a rybarstvom, aby sme to robili spolu, vtedy ale nechcel, lebo chceli mat muzske zaluby bez zien. Vravela som mu, ze nas to moze rozdelit. Co sa tyka domacnosti, kazdy mame svoje vlastne peniaze, nechcel hospodarit spolocne, takze zabezpecovanie sa do buducnosti tiez nemame spolocne, konicky nemame spolocne, vnimam ho ako cudzieho, o kom nic neviem, co robi, kto su jeho znami, kde robi, kolko zaraba, nic.
Ked mu to obcas poviem, strasne sa so mnou pohada, je agresivny, ze to ja nas rozdelujem, ze on doma nema zazemie, a ze s obavami chodi domov, co ho tu caka, a ze nema odo mna pochopenie, a lutuje, ze neostal na rybach.
a mne sa uz nechce cakat, aby sme zacali zit spolocny zivot, trapi ma to, srdce mi to trha, ale chcela by som este zit s niekym, s kym budem zdielat denne zalezitosti, s kym sa budeme navzajom podporovat, ochranovat, starat sa o seba navzajom, ale uz aj rezignujem, lebo moj vek ma limituje, a neviem, ci mam sancu este zacat novy zivot
odlisne ocakavania v manzelstve
ked sme sa brali, mali sme spolocnu pracu, spolocne sme si postavili dom, spolocne sme travili volny cas. Az neskor, manzel pocitil, ze by chcel travit cas aj s jeho znamymi, preto v case sa zacal venovat rybarstvu a polovnictvu. Vytvoril si novy okruh kamaratov, a tam som zacala citit postupne odcudzovanie. Mala som zaujem, aby sme tieto jeho zaluby robili aj spolu, ale jeho kamarati chodievali bez manzeliek, a ja som sa tam teda nevmestila. A kedze tomu venuje kazdy den, neostal cas na nase spolocne aktivity. A to bol zaciatok odcudzovania sa. Vytvoril si komunitu, je spokojny, ale len dovtedy, kym mu nepoukazem, ze zijeme vedla seba. Ja nepoznam jeho zivot , a on nepozna moj zivot, Jemu vobec nedochadza, ze sa vzdalujeme, a ak sa chcem s nim o tom porozpravat, je arogantny az agresivny. Udajne, len ja jedina robim taketo sceny, ostatne manzelky su v pohode, a cakaju svojich muzov s navarenym obedom. Nedochadza mu, ze sme sa ocitli v polohe, ze kazdy z nas sa stara sam o seba, sam o svoju buducnost, sam o svoju vlastnu realizaciu, sam o svoje zmysluplne travenie casu. A naozaj to nezachrani 10 dni dovolenky, na ktoru chodime spolu.
itta nekomunikuje ani s nami.
Myslím, že je čas na otvorený a úrpimný rozhovor :)
To co je za chlapa, ze kazdy mate svoje a nehospodarite spolu? To je co za manzelstvo? Dufam, ze dalsia co sa nastahovala k rodine muza a vsetko patri im. Rozchod, rozvod, dovi dopo. Ked si ta nevazil doteraz, nebude uz nikdy.
To tak byva, ked sa venujes inym veciam, nez tomu na kom by ti malo po spravnosti zalezat, takze to, co vas spojilo vas nakoniec aj rozdelilo. Vonkajsie veci sam vam stali osudnymi, lebo ste nemali puto, ktore by vas drzalo pospolu.
Preco sa nerozidete? Nic vas spolu nedrzi
ahoj itta, keď ste sa brali, nemali ste žiadne spoločné záľuby? Na základe čoho ste sa rozhodli pre manželstvo? Aké bolo Vaše vzájomné zoznamovanie sa, ktoré viedlo k tomu, aby ste sa zobrali?
