s priatelom sme spolu 2 roky, vsetko bolo super.. pred polrokom som zacala brat hormonalne lieky kvoli nepravidelnej menstruacii a neskor sa k tomu pridali aj antidepresiva.. pribrala som z tejto kombinacie 12 kil... meriam 162 cm a vaha teraz 65 kil.. priatel nechce so mnou chodit von lebo som vraj tucna, vyzeram strasne... proste navrhnem ze by sme si mohli ist do kina alebo si niekde ist sadnut a on povie heej, ale to by si musela najprv schudnut... potom neskor sa ospravedlni ze to tak nemyslel, ze si robil srandu.. ale stale sa to opakuje.. za asi 4 mesiace sme nikde von neboli, on sam ano, ja sama ano ale spolu nechce... ja som sa snazila schudnut, jem zdravo, vzdy som jedla zdravo, sladkosti nejem, ale nejde to dat dole... on ani nevie ako sa strasne citim ked mi povie ze som prasiatko... neviem co mam robit... lubim ho ale neviem ci aj on mna naozaj..
priatel sa za mna hanbi
lenka212/ ono sa tazko niekomu radi do vztahu, neviem aky mate medzi sebou vztah ako dlho atd...ale chlap ktory ta lubi sa tak nesprava, akceptuje ta taku aka si, pripadne sa ta snazi podporit, v chudnuti a vo vsektom ti bude oporou
No moja mila! Ta vaha je na tvoju vysku strasne vela, to nehovorim este o tom, ze ked si ta pamata o 12 kg lahsiu. Pochopitelne ze sa za teba hanbi a mozno sa mu aj hnusis.
Musis rychlo schudnut - zdrava strava (hlavne jedt co najmenej), sport (napr. kazdy den si chod zabehat alebo do fitka) a pripadne vyskusaj nejake tabletky na chudnutie a VYSAD antidepresiva (tie to aj tak nepomozu).
Mozes byt rada, ze ta neodkopol.
naivny/ presne odpovede tohto tipu som ocakavala ked som zacala citat autorkyn prispevok. Ja autorku sice nepoznam, nevidela som jej foto, ale povie ti ze 65 kg sa pri svojej vyske moze citit aj vypadat pevna. Na nizssej postave je hned vidiet aj 1kg hore. Ja mam 158cm a mala som obdobie ked som mala 59kg a vyzerala som ako gula....teraz mam 53 a citim sa ovela ovela lepsie.
zasnem aki vedia byt niektori chlapi povrchni
xaver a čo je žena nejaký módny doplnok, že sa má k tebe hodiť? Asi je zbytočné ti vravieť o niečom hlbšom medzi dvomi ľuďmi.
Striekat do teba, lebo mas hak, sa nehanbi??
Jak som v tomto jak tvoj priatel - tiez si hovorim, ze budem chodit von, az budem chudsia a citit sa lepsie sama so sebou a ze mozno si najdem aj priatela. On ma ako pravdu, ale poviem ti, ze ked si to hovorim sama, je to lepsie, nez ked by mi to ktosi obuchaval o hlavu, od blizkej osoby mi to pride dost nepekne, i ked je to pravdive. Podla mna si srandu nerobi, len uz nevie ako ti to povedat. Smutne je, ze za to nemozes, mozes vsak za to, ze do seba nechavas doktorov ladovat chemiu, ktora ti viac skodi, nez by prispievala.
Ja ho chapem, mal som ten isty problem, ze priatelka pribrala, hoci predtym bola krasna stihla. Vies vyzeralo to smiesne, ked sme boli spolu, ja stihly, pekny, vyrysovany a pri mne tucna buchta. Fyzicky sme sa k sebe nehodili, ked som siel okolo vykladov, tak som sa radsej pozeral inde, aby som nevidel, ako spolu vyzerame. No kedze neschudla, tak sme sa rozisli. A takisti v posteli to bolo zle, lebo dychcala, potila sa, okolo susky kopa sadla, ze som ju pomaly nevidel, prsia ovisli, co ma malo akoze vzrusovat?
Ty by si tiez nebola asi rada, ak by chlap nejako extremne pribral. Partneri by sa k sebe mali hodit aj vyzorom. Daj mu volnost, nech si najde krasnu stihlu babu a ty si najdi chlapa, ktory je tucnejsi, budes tak naozaj stastnejsia, nebudete si nic vycitat a budete si rozumiet.
dakujem vam vsetkym za rady.. s priatelom som vcera nebola, zajtra sa s nim porozpravam a pokusime sa to nejak vyriesit, suhlasil s tym ze sa porozpravame... lahko sa vam to povie ze nechaj ho, rozid sa, ked sme prezili toho tolko spolu... ale ak stale bude taky ku mne, asi mi nic ine neostane.. len sa bojim toho, ostat sama... neviem ako to dopadne.. k niektorym prispevkom tu, samozrejme ze sa necitim nejako velmi dobre kvoli tomu ze som pribrala, ale viem ze to nebude navzdy, doktorka ma upozornila ze pocas liecby priberiem a po skonceni sa to da dat dole v pohode... k tym liekom, musim ich brat, menstruaciu nielen ze mam nepravidelnu, niekedy je slaba inokedy idem vykrvacat a teraz sa to konecne upravuje.. a depresiami trpim uz dlhsie, v poslednom case sa to zacalo zhorsovat preto som navstivila doktorku
a keď majú aj potom rozhádzané hormóny, tak čo? Zrúti sa svet? Ak majú nepravidelnú menštruáciu, tak radšej chémia? Pričom jedna chémia plodí druhú, veď sa mení celé vyžarovanie ženy, sexuálne vyžarovanie, klesá žiadostivosť, lebo nie je ovulácia. Potom je akože frigidná, hanbí sa za seba, za svoje telo, a jasné, ide k psychiatrovi, ktorý jej predpíše ďalšiu chémiu. To je akože lepšie?
Než to nechať na prírodu a vydržať to, že tie hormóny nefungujú tak celkom presne? Do akej miery je tá hormonálna nerovnováha neznesiteľná, že treba zasahovať? Znepríjemňuje život viac, než jej liečba? Ak by krvácala, mala kvôli tomu zdravotné problémy, a nemohla by chodiť do školy kvôli tomu, vtedy je liečba na mieste. Ale nie preto, že raz jej príde menzes za 35 dní, druhý krát za 25.
