My, TÍ BEZ SEXU. Ako s tým žijete?

Príspevok v téme: My, TÍ BEZ SEXU. Ako s tým žijete?
RussianGirl

Rada by som si prečítala príbehy ľudí, ktorí žijú v dobrovoľnom alebo v nedobrovoľnom celibáte.
Ako to na vás pôsobí a čím si to kompenzujete?
Nemáte z toho nervy, úzkosť, skratové agresívne správanie alebo to vnímate ako keby to nebola taká dôležitá potreba, ktorou podľa mňa určite je, len mi celibátnici a celibátničky, si klameme.

clooo

Žijem s tým už 50 rokov (od môjho narodenia) a žiť budem asi aj ďalšie roky, pokiaľ zázračne nezbohatnem...

Kilogram

Jasne že nie je dobre keď sú obaja neskúsení. A sexovať s babou bez kondičky, to si radšej kúpiť asi tú nafukovaciu anču :D treba byt trpezlivý a snáď to príde zachvíľu lebo ťažko bez toho keď ešte na to myslíš každý deň

gram

Tak život nadelil ... ale určite by som chcel sex .... nechcel by som zomrieť ako panic .... aj keď som kresťan a bla bla bla ... ale nemyslím si že môj prvý sex by mal byť s pannou , len aspoň aby bola slobodná a bezdetná , a v kondičke :D

Kilogram

A ty čo si robil tých 30+ rokov doteraz keď si ešte nevidel nahú babu :D po 40 keď budeš stále panic ti bude dobrá aj rýchlovka na wc v obchode :D

gram

Ja som pindu ešte nevidel iba na obrázku a vo filme :D :D ale fakt mám chuť na sex iba so ženami ktoré trochu lepšie poznám a sú v pohode...sex na jednu noc určite nieje nič pre mňa ,....

Kilogram

Gram- sex je príjemný inak by sme to nerobili :D
Ja už nie som panna ako tuto kolegyne podomnou ale sex som nemala už skoro rok a fakt mi to chýba. Je ľahšie tomu odolávať keď ste to ešte neskúsili ako keď už máte potom.
Čím dlhšie som bez neho tým viac nad ním premýšľam a niekedy sa to už naozaj nedá.
Ako píše tuto gram, porno ma už tiež neuspokojuje. Tiež by som si fajne užila ale nie je s kým tak sa snažím to aspoň nejak potláčať aj keď je to ťažké