Otazka najma na ženy, čo to maju za sebou...ako ste im to povedali? Mam 23. Už desať rokov nenavidim tuto časť môjho tela. Môže za to rodina, "kamaratky", okolie, media, spoločnosť. A nech ma nik nechlalochi s fake utešeniami, lebo realita je inde, stači si pozriet komenty k novej miss tu či na fb:www.topky.sk
Cely život sa mi chalani v mojom veku vyhybali kvoli malym prsiam, aj 20ročni si radšej vybrali 13tku, ak mala prsia. Dokonca mi to jeden na drzovku povedal, že by som bola pekna, ak by som mala prsia. Staršim mužom som sa však vždy pačila a vdaka absencii otca aj oni mne, avšak stale mam pocit nizkeho sebavedomia, nemozem ist napr. do fitka, lebo sa mi tie miniprsia stratia v sportovej podprsenke, nechodim von medzi seberovnych, bud sama na nakupy, aj tak skor obzeram ako kupujem alebo niekam s priatelom. Citim že bez tych prs neviem a nemožem plnohodnotne žiť. Už 10r. ma to serie a pochybujem, že sa niečo na tom zmeni. Po seberovnych uprimne ani netužim, lebo su to ešte deti, navyše nie su zabezpečeni a nevedeli by sa postarať o rodinu. Ide o vlastnu spokojnosť, kedže mi to pomože najma psychicky, citit sa konečne vyrovnane a spokojne so svojim telom. A ano, robim to AJ z dôvodu, že mi urobi dobre, ak uvidim ako ku mne rovesnici zmenia postoj s prvym vystrihom, no ja ich odmietnem pre nedostatok € alebo nejaku ich fyzicku nedokonalost.
Trapi ma však, ako to povedat priatelovi, kt. je dosť konzervativny a pačim sa mu taka, aka som.
Za rady dakujem, hlupe komenty si ušetrite.
