"Úchilný" otec

Príspevok v téme: "Úchilný" otec
ziadostoradu24

Ahojte, pekný večer na úvod. Nebudem písať ako sa volám, to teraz nie je podstatné. Som úplne v šoku a neviem čo robiť. Začnem postupne. Vyrastala som s mamou, dvoma nevlastnými súrodencami a nevalstným otcom ktorý ma kvázi "vychovával." Úvodzovky sú tam preto, lebo bol akoholik mlátil mamu, aj mňa bola som najstaršia, vlastné deti nebil. Žila s ním 12 rokov potom sa rozviedli a presťahovali sme sa ja mama a dve deti do jednoizbového bytu. Po celý ten čas však bola osoba, ktorá mi bola obrovskou oporou a to moja stará mama u ktorej som prežila skoro celé detstvo aj dospievanie, žiaľ zomrela na rakovinu behom jedného roka. S mamou sme teda bívali štyria v malom byte a tam sa teda nedalo fungovať na koľko ja som vysokoškolský študent, sestra tiež a brat je školopovinný. Pomedzi to sa mi ozval môj biologický otec, ktorý ma celý život nekontaktoval a začali sme sa stretávať. Je jasné že nie je možné aby sme mali ten vzťah otec-dcéra keď sme sa stretávali len tri roky. Ale ja som tak veľmi túžila mať otca, toho komu sa môžem vyplakať, komu môžem povedať, kto sa za mňa postaví podporí ma, aj som si myslela že mám ale... a tu začína podstata veci.
Stretávam sa s "otcom" tri roky, mám 24 pracujem kadý den a porpi tom sa aktuálne pripravujem na štátnice, píšem diplomovku a ešte do toho ako by toho nebolo málo preplo mi v hlave takže sa liečim aj na mentálnu anorexiu ktorá sa strieda s obdobiami záchvatového prejedania, kto trošku pozná vie že je to ťažké s tým žiť, ale však čo dá sa to. Môj "otec" mi pred polrokom navrhol, že teda on má 4izbový byt, nech idem bývať ku nemu, budem mať kľud na učenie a zároveň som potrebovala kľud na koľko môj psychický stav bol vážny. Súhlasila som. Ale správal sa ku mne divne, inak, nie ako ku dcére, blbé narážky typu "aj ja by som chcel také dievča ako si ty." "Si riadne sexi" a podobne, tam to začalo. Prehliadala som to, vravela som si, asi ma chce pochváliť. Len ja mám takú vlastnosť, že keď sa mi niečo nezdá, cítim, to, a tu som mala zvláštný pocit. A to nebolo všetko, ako som u neho začala bývať, naozaj si zo mňa tú ženu čo nemá spravil. Začala som urpatovať, prať, žehliť, variť, nakupovať a za svoje.....Neprispieva mi nič, a ani mama....ani cent... Pýtate sa prečo to robím som hlúpa? ale..... ked on so mnou tak manipuluje som si uvedomila. Robí zo seba chudáka ako je on sám, a nevie si variť, nevie toto hento... a pri tom pred tým fungoval. Ale však ešte by to bolo odpustitelné no dnes som prišla z práce veľmi unavená, že si idem dať sprchu na koľko ma čakalo písanie diplomky. Sprchujem sa a zrazu vidím môjho "otca" ako hore cez škáru dverí na kupelni pchá telefón a snaží sa ma odfotiť. Bola som v strašnom strese šoku bolo mi zle na vracanie ale potebovala som si overiť, lebo som neverila tomu čo vídiím. Som sa ho spýtala, že čo to pre boha robíš a on spanikáril, že ho vidím, rýchlo odskočil od dverí, že nič hrám sa. Vymyslela som si, že mi je strašne zle, že nech mi ide rýchlo kúpiť minerálku ak sa mu dá a nech mi požičia telefón ak by mi bolo moc zle že zavolám priatelovi nech po mna príde (moj telefon mám pokazený, nedá sa s neho volať) Nechcel mi ho dať, viete aké robil drahoty, ale na koneic videl, že neustúpim tak išiel do obochodu. Pozrela som si fotky a to čo som uvidela, neprajem to žiadnej žene zažiť, úplne ma to na dno položilo, znehodnotilo, pošpinilo, znechutilo cítim sa strašne. Mal tam mna nahu nafotenú, teda v rámci možnosití čo sa mu podarilo, aj z vhru ako sa pokúsal fotit, aj zo spodu dverí moje nohy. Bola som totálne v šoku, vybehla som do kaviarne najbližšej zapla notebook a pisala prácu ako zvyčajne a pol minúte som si uvedomila čo sa stalo revala som, triasla sa. Neviem čo robiť. Matka je rada, že som preč, lebo má klud ani sa mi neozve ako som odišla tak možno raz za tri týždne ak je nezavolám. Henten to nevie, že som to zistila, uhrala som to na to že mi fakt bolo zle. Neviem ako mám postupovať, na čo mu moje fotky pre boha boli. Nemôzem sa vôbec sústrediť a to mám týžden na odovzdanie práce a ešte zatrja idem do roboty. Do teraz som bola preč a nevrátila som sa domov (v krčme som si písala) Je mi hrozne smutno z toho

SofiaElla

Milý Tomáš, začnem odzadu. Cirkev je státisíce rokov financovaná zo štátnych rozpočtov štátov, ktoré konkrétnu cirkev uznali za "oficiálnu". Nie je teda financovaná len z vlastných darov a rozpočtu, ale - a najmä - z daní ľudí, ktorí do štátneho rozpočtu prispievajú. Prečo to tak je? Je to tak, pretože už vyše 2000 rokov vladári (politici) vedeli, že viera má obrovskú moc. To isté vedeli aj tí, čo tvrdili a tvrdia, že sú nejakí zástupcovia Krista na zemi. Moc má dosah a peniaze a vplyv.
Teraz preskočím k súčasnosti: na SK je katolícka a každá "oficiálne" uznaná cirkev dopovaná cez Ministerstvo kultúry, teda zo štátneho rozpočtu - a teda aj z daní ľudí, a to dokonca aj tých, ktorí sú neveriaci.
A opäť, prečo to tak je? Pretože politici chcú svoju moc, ku ktorej jej cirkev rada pomôže, ak ju politický subjekt bude naďalej dopovať financiami. A zároveň cirkev pomôže politickej strane, pretože zmanipuluje svoje ovečky presne tam, kde ich chce mať.
Toto sú finačno - politické (mocenské) záujmy cirkvi. Geopolitická moc znamená, že konkrétna cirkev chce, aby bola uznávaná v čo najviac štátoch, presne v zmysle vyššie uvedeného. Čím viac štátov, tým viac rozpočtov, tým viac daní do cirkvi cirkuluje. Preto sa viedlo toľko náboženských vojen.
Nedá mi, neopýtať sa ťa, - to si sa naozaj nikdy nezamyslel, prečo bolo toľko vojen "v mene Boha?". Koloval taký vtip, že bojovať za mier, je ako súložiť za panenstvo. Tak ta je to aj so všetkými vojnami, ktoré podporovala cirkev - tá cirkev, ktorá má vyznávať lásku, toleranciu, mier.
K evanjeliám - Ježiš nič nikdy v evanjeliách nesľúbil, tie boli spísané dlho po Ježišovej smrti, pričom sú písané skôr ako "prosba k ľudu", nech si uchováva ľud svoje morálne hodnoty.
Na záver: ja sama veriaca som, ale to, čo predvádzaš ty, to mi príde "na hlavu postavené". Nevidím v tvojich vyjadreniach morálku (teda nie vždy), vidím len zmanipulovaného chudáka, ktorý sa chytil do pasce "nevedomosti". Bodaj by sa sa z toho ošiaľu čím skôr dostal.

daniela2

"Neodpustila si mu naplno z celého svojho srdca, pretože odpustiť znamená zabudnúť na ten hriech ktorý dotyčný na tebe spáchal. Ty ten jeho stále nosíš vo svojej mysli."
ja som mu za to zaucho vďačná. Vďaka tomu som sa dozvedela, čo by ma v manželstve s ním čakalo. Keby som mu teda tak odpustila, ako to podľa Teba požaduje kresťanstvo, potom by som sa s ním nerozišla a vydala by som sa zaňho. A keďže sa má podľa Biblie a Tvojho ponímania odpustiť nie 7 krát ale 77 krát, tak by som ráno zabudla, z čoho mám monokel, ktorý mi uštedril večer predtým. Veď som odpustila a zabudla a mohol by ma denno denne mlátiť. (viem, že preháňam, on ma udrel "len" dvakrát)
Rovnako tu dievča malo odpustiť a zabudnúť a bývať s otcom naďalej.
Podľa tohoto ponímania.
Podľa mňa odpustiť znamená nehnevať sa na daného človeka, nechcieť ho zato trestať a neželať mu nič zlé. Odpustiť je jedno slovo, zabudnúť druhé.
A keď miluj blížneho svojho ako seba samého, to znamená, milovať nie na úkor seba samého. To sa týka tak mňa ohľadne bývalého priateľa, tak aj dievčaťa, ktoré túto tému založilo. Aj kontaktovať "otca" môže, ale iba vtedy, keď to nejde na úkor jej lásky k sebe samej. Lebo potom by to už bol masochizmus.

Tomas12345

daniela2 :

"ešte tak k tomu prikázaniu: "Cti otca svojho a matku svoju."
Tam je cti, a nie miluj."

Biblia učí že milovať máme i svojho blížneho ako seba samého, rovnako tak učí i to že máme milovať i svojich nepriatelov, tak o čo viac svoju vlastnú rodinu!

Neodpustila si mu naplno z celého svojho srdca, pretože odpustiť znamená zabudnúť na ten hriech ktorý dotyčný na tebe spáchal. Ty ten jeho stále nosíš vo svojej mysli.

Kniha proroka Jeremiáša 31:34
Potom už nikto nebude viac poučovať blížneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina! Lebo všetci ma budú poznať, od naj menšieho až po najväčšieho - znie výrok Hospodinov - lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem.

No tak samozrejme že pokial s nou otec nechce byt v kontakte tak ho k tomu donutit nemoze.

To ty píšem stále s tvrdým y preto lebo pri jeho písaní nerozmýšlam nad tým či sa má napísať mäkké alebo tvrdé a preto som sa rozhodol že budem písať stále s tvrdým.

SofiaElla :

Cirkev je Božím služobníkom tu na Zemi. V cirkvi sa nachádza Duch Svätý tak ako to v evanjeliach prislubil Ježiš. Takže ja preto názory katolíckej cirkvi beriem ako tie ktoré sú od Boha.

Matúšove evanjelium bolo napísane dakedy okolo 80 roku n., pred jeho spísanim bolo kolované v ustnej forme. Co sa ty na tom pohladu vedy nezdá ?

Aké finančné a mocenské záujmy cirkvi ?

daniela2

ešte tak k tomu prikázaniu: "Cti otca svojho a matku svoju."
Tam je cti, a nie miluj.
No, ja si vážim a správam sa s úctou k všetkým ľuďom, je veľa ľudí, s ktorými som kedysi v kontakte bola, a už nie som, a nie je to preto, že by som si ich nectila.

daniela2

Tomas, keď vo Vatikáne niekto spácha zločin a oľutuje ho, hriech mu je odpustený, ale to ešte neznamená, že nejde do väzenia.
Ako príklad uvediem môj vzťah s bývalým priateľom. Veľmi som ho milovala, plánovala som, že sa za neho vydám. Prišla prvá facka, po pol roku druhá. Ja sa na neho za to nehnevám a naozaj som mu odpustila. Len si s ním neželám ďalej žiť a nemyslím si, že by bol vhodným otcom mojich detí. A ani sa s ním neželám stretávať. Vždy je vo mne tá pachuť, že niečo krásne vo mne zničil, dobre, nehnevám sa, ale keď ho vidím, napadne ma to a je mi to nepríjemné. Podľa Teba, je to preto, že som mu úprimne a zo srdca neodpustila?

SofiaElla

Tomáš, ja som tu nečítala všetky príspevky, ale z určitých príspevkov, čo som prečítala, nadobudla som tento dojem z teba (hoci už možno budem off topic):
- ak pápež, katolícky farár, kňaz povie, že dcéra zvádzala otca, lebo nosila príliš krátku sukňu a teda je v poriadku, ak na ňu mal otec "chuť", pre teba je to fakt a v poriadku. Nevidíš primárne a skutočné zlo v tom, že dcéra pre otca nikdy sexuálny objekt byť nemôže. Tu je zásadný rozdiel medzi Bohom a cirkvou. Boh by asi nikdy neuznal a neospravedlnil sexuálne chúťky otca voči dcére, ale cirkev si to povie a vysvetlí ovečkám po svojom. Takže rozdiel je, a enormný. A človek, ktorý takéto chúťky otca voči dcére obhajuje, ten musí byť skutočne chorý.
- myslím, že si spomenul nejaké Matúšovo evanjelium, tak si najprv uvedom, v akom čase bolo písané (ak to vôbec je vedecky dokázané).
- viera v Boha a cirkev sa môže ideálne zhodovať, ale žiaľ, história a mocenské a finančné záujmy cirkvi poukazujú na inú realitu. Preukazujú to, že cirkev iba manipuluje "zblbnutými ľuďmi", pričom prirodzenú morálku (teda tú danú od Boha) absolútne nerešpektuje a prekrúca ju podľa svojich záujmov.

daniela2

Kde nie je úcta, nie je ani láska. Kontaktovať ako biologická dcéra človeka, ktorý ma ako človeka rád nemá, ale slúžim jeho chlipným chúťkam a zištným úmyslom je pod úroveň.
Tomas, chápem Tvoje stanovisko, že treba odpustiť. Tu však otec svoju dcéru za dcéru nepovažuje, a nemá k nej ako človeku žiadnu úctu, takže tam to nie ona ho má kontaktovať. Keď ju bude kontaktovať on a bude chcieť vysvetlenie, prečo ho nechodí navštevovať alebo tak, nech mu vysvetlí prečo, a ďalší kontakt bude závislý od toho, či sa ospravedlní, alebo či sa z jeho správania bude dať vycítiť, že mu je ľúto, lebo keď nie, tak za dcéru ani za človeka ju naďalej nemá a svojou neúctou k nej by ju iba zraňoval. A úcta k rodičom neznamená zároveň, že si nechá po sebe človek šľapať.
Ešte ma prekvapilo toto:
"To "ty" sme už niekolko krát riešili, už som ty k tomu napísal názor že ja píšem ty stále s tvrdým y."
to celkom nechápem. Prečo to píšeš stále s tvrdým y, keď vieš, že to tak nie je správne? Máš na to nejaký špeciálny dôvod?

Tomas12345

ahjaj
:-)
Filip, v 23 rokoch ešte ľudia kňazmi nebývajú. Na to, aby nimi boli, potrebujú študovať aj psychológiu a byť v kontakte s ľuďmi. Žiadny kňaz by nepožadoval od obete úchyláka, aby s ním bola v kontakte.
Keď mi niekto schválne zlomí ruku, ja mu odpustím, že mu ušli nervy, ale to neznamená, že tou rukou môžem hýbať a že ma nebolí.
Byť v kontakte s človekom, ktorý mi je otcom, ale on ma nemal za dcéru, ale za sexuálny objekt, znamená to isté, ako musieť tou zlomenou rukou hýbať. Tomáš tomu neverí, a nechápe.
Musíme mu odpustiť, veď on za to nemôže.

teo :

Ku každej založenej diskusii budem rátať s tým že ide o reálnu diskusiu.

ahjaj :

To "ty" sme už niekolko krát riešili, už som ty k tomu napísal názor že ja píšem ty stále s tvrdým y.

A inak máš to zcela pomýlené, ty sa neriadiš krestanstvo ale vlastným presvedčením. Robíš si z Biblie trhací kalendár, a čo ty v nej nevyhovuje tak to sa snažíš z Biblie vyškrtnúť.

Ludia ukrižovali a potupili Ježiša Krista, a Ježiš nám napriek tomu čo sme mu spravili všetkým odpustil, a dal nám nádej na získanie večného života. Ježiš nám odpustil taký veľký prečin ktoríý sme voči nemu spáchali, nemali by sme preto vedieť odpustiť i my a to dokon ca ovela menšie prečiny? Ak autorka úprimne zo srdca neodpustí svojmu otcovi, potom ako sa odpustia jej poklesky ? Ak neodpustíme my ludom ich poklesky, ani Boh neodpustí naše poklesky, tak je to v Písme. Ty tiež máš určité mnohé hriechy, a myslím že sa nemýlim že mnohé z nich sú rovnako alebo i horšie než podlahnutie sexuálnej uchylke. Zrejme chceš aby ty tieto tvoje hriechy boli odpustené, ale budú ty odpustené ak ty nevieš ludom odpustiť rovnaké hriechy ?

Mt 18 : 23 - 35
Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. 25 Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. 26 Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim.« 27 A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. 28 No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: »Vráť, čo mi dlhuješ!« 29 Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: »Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.« Mt 18, 29 30 On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?« 34 A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

ahjaj

dobreuz:
Tomáš to má aj v mene. Tomáš.
Nebude nám veriť.
:-)
Filip, v 23 rokoch ešte ľudia kňazmi nebývajú. Na to, aby nimi boli, potrebujú študovať aj psychológiu a byť v kontakte s ľuďmi. Žiadny kňaz by nepožadoval od obete úchyláka, aby s ním bola v kontakte.
Keď mi niekto schválne zlomí ruku, ja mu odpustím, že mu ušli nervy, ale to neznamená, že tou rukou môžem hýbať a že ma nebolí.
Byť v kontakte s človekom, ktorý mi je otcom, ale on ma nemal za dcéru, ale za sexuálny objekt, znamená to isté, ako musieť tou zlomenou rukou hýbať. Tomáš tomu neverí, a nechápe.
Musíme mu odpustiť, veď on za to nemôže.