Ahojte, pekný večer na úvod. Nebudem písať ako sa volám, to teraz nie je podstatné. Som úplne v šoku a neviem čo robiť. Začnem postupne. Vyrastala som s mamou, dvoma nevlastnými súrodencami a nevalstným otcom ktorý ma kvázi "vychovával." Úvodzovky sú tam preto, lebo bol akoholik mlátil mamu, aj mňa bola som najstaršia, vlastné deti nebil. Žila s ním 12 rokov potom sa rozviedli a presťahovali sme sa ja mama a dve deti do jednoizbového bytu. Po celý ten čas však bola osoba, ktorá mi bola obrovskou oporou a to moja stará mama u ktorej som prežila skoro celé detstvo aj dospievanie, žiaľ zomrela na rakovinu behom jedného roka. S mamou sme teda bívali štyria v malom byte a tam sa teda nedalo fungovať na koľko ja som vysokoškolský študent, sestra tiež a brat je školopovinný. Pomedzi to sa mi ozval môj biologický otec, ktorý ma celý život nekontaktoval a začali sme sa stretávať. Je jasné že nie je možné aby sme mali ten vzťah otec-dcéra keď sme sa stretávali len tri roky. Ale ja som tak veľmi túžila mať otca, toho komu sa môžem vyplakať, komu môžem povedať, kto sa za mňa postaví podporí ma, aj som si myslela že mám ale... a tu začína podstata veci.
Stretávam sa s "otcom" tri roky, mám 24 pracujem kadý den a porpi tom sa aktuálne pripravujem na štátnice, píšem diplomovku a ešte do toho ako by toho nebolo málo preplo mi v hlave takže sa liečim aj na mentálnu anorexiu ktorá sa strieda s obdobiami záchvatového prejedania, kto trošku pozná vie že je to ťažké s tým žiť, ale však čo dá sa to. Môj "otec" mi pred polrokom navrhol, že teda on má 4izbový byt, nech idem bývať ku nemu, budem mať kľud na učenie a zároveň som potrebovala kľud na koľko môj psychický stav bol vážny. Súhlasila som. Ale správal sa ku mne divne, inak, nie ako ku dcére, blbé narážky typu "aj ja by som chcel také dievča ako si ty." "Si riadne sexi" a podobne, tam to začalo. Prehliadala som to, vravela som si, asi ma chce pochváliť. Len ja mám takú vlastnosť, že keď sa mi niečo nezdá, cítim, to, a tu som mala zvláštný pocit. A to nebolo všetko, ako som u neho začala bývať, naozaj si zo mňa tú ženu čo nemá spravil. Začala som urpatovať, prať, žehliť, variť, nakupovať a za svoje.....Neprispieva mi nič, a ani mama....ani cent... Pýtate sa prečo to robím som hlúpa? ale..... ked on so mnou tak manipuluje som si uvedomila. Robí zo seba chudáka ako je on sám, a nevie si variť, nevie toto hento... a pri tom pred tým fungoval. Ale však ešte by to bolo odpustitelné no dnes som prišla z práce veľmi unavená, že si idem dať sprchu na koľko ma čakalo písanie diplomky. Sprchujem sa a zrazu vidím môjho "otca" ako hore cez škáru dverí na kupelni pchá telefón a snaží sa ma odfotiť. Bola som v strašnom strese šoku bolo mi zle na vracanie ale potebovala som si overiť, lebo som neverila tomu čo vídiím. Som sa ho spýtala, že čo to pre boha robíš a on spanikáril, že ho vidím, rýchlo odskočil od dverí, že nič hrám sa. Vymyslela som si, že mi je strašne zle, že nech mi ide rýchlo kúpiť minerálku ak sa mu dá a nech mi požičia telefón ak by mi bolo moc zle že zavolám priatelovi nech po mna príde (moj telefon mám pokazený, nedá sa s neho volať) Nechcel mi ho dať, viete aké robil drahoty, ale na koneic videl, že neustúpim tak išiel do obochodu. Pozrela som si fotky a to čo som uvidela, neprajem to žiadnej žene zažiť, úplne ma to na dno položilo, znehodnotilo, pošpinilo, znechutilo cítim sa strašne. Mal tam mna nahu nafotenú, teda v rámci možnosití čo sa mu podarilo, aj z vhru ako sa pokúsal fotit, aj zo spodu dverí moje nohy. Bola som totálne v šoku, vybehla som do kaviarne najbližšej zapla notebook a pisala prácu ako zvyčajne a pol minúte som si uvedomila čo sa stalo revala som, triasla sa. Neviem čo robiť. Matka je rada, že som preč, lebo má klud ani sa mi neozve ako som odišla tak možno raz za tri týždne ak je nezavolám. Henten to nevie, že som to zistila, uhrala som to na to že mi fakt bolo zle. Neviem ako mám postupovať, na čo mu moje fotky pre boha boli. Nemôzem sa vôbec sústrediť a to mám týžden na odovzdanie práce a ešte zatrja idem do roboty. Do teraz som bola preč a nevrátila som sa domov (v krčme som si písala) Je mi hrozne smutno z toho
"Úchilný" otec
Cirkev sa už ospravedlnila za svoju úlohu pri tomto škandále, ktorý postihol približne 20.000 detí v bývalom Belgickom Kongu, Burundi a Rwande - krajinách spravovaných Belgickom pod mandátom Spoločnosti národov a OSN.
info pre sfanatizovaneho Tomasa na dnes
Tomas, jej otec je ohrozením jej dievčenskej cnosti a spôsobuje jej psychickú bolesť.
Keď sa popáliš, nervové vlákno z ruky preniesie informáciu v zlomku sekundy do mozgu a z mozgu príde informácia, že máš ruku z horúceho predmetu odtiahnuť.
Rovnako inštinktívne koná človek, ak mu niekto psychicky veľmi ublíži. Vzdiali sa od objektu, ktorý bolesť spôsobuje.
"Jej otec ju predsa nijako fyzicky napadnút nešiel, a určite ju na živote ohroziť v záujme nemal"
zatiaľ ju fyzicky napadnúť nešiel. Ale keď už ukázal takéto sklony, možno by k tomu v budúcnosti došlo, prvý krok k tomu už urobil.
Ja by som sa s takým človekom necítila byť v bezpečí a prerušila by som s ním všetky kontakty v záujme môjho fyzického aj psychického zdravia.
Keby si bol na jej mieste, a zažil by si to Ty, uvažoval by si rovnako a našiel by si si citát z Biblie, prečo tak konáš, a prečo si dobrý kresťan.
ahjaj :
Jej otec ju predsa nijako fyzicky napadnút nešiel, a určite ju na živote ohroziť v záujme nemal, takže to prikázanie čo tu ukazuješ nie je na mieste.
Ježiš nás učil aby sme ludom odpúštali ich poklesky. Poklesok otca bol v tom že nedokázal kontrolovať svoje pudy. Otec má poklesky v sexuálnej oblasti, ale aj dcéra nie je bez hriechov, má určite tiež nejaké poklesky, ale napríklad v niečom inom. Ak Boh odpustí jej poklesky, nemala by odpustiť i ona poklesky svojmu otcovi ?
Evanjelium podľa Matúša 6:14 - 15
Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.
To čo si napísala ty že má dcéra prerušiť s otcom všetky kontakty a kludne i bez slova odísť... však takto sa správaju ludia k svojim nepriatelom! Je aktuálne jej otec pre nu nepriatelom ? Ak nie, prečo by sa potom k nemu nemala správať normálne (nemusí s ním bývať, ale aspon sa stretávať, pomôcť mu ak o to poprosí, byt sa ním v kontakte) ? Ale ak pre nu aj nepriatelom je, ani to nie je dôvod aby sa ku nemu správala tak ako si ty popísala. Však predsa Ježiš nám povedal :
Mt 5 : 44 - 48
Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.
Zopakujem teda, bývať s ním nemusí ak nechce, ale stretávať sa s ním, dať mu druhú šancu, odpustiť mu jeho poklesky, byť s ním v kontakte, modliť sa zanho, pomôcť mu ak o to požiada, to je dcérina povinnosť. Ak to nechce spraviť kvôli otcovi nech to spraví kvôli Bohu.
dobreuz :
Tu je problém tvoj ateizmus. Neveríš v Boha a preto nedokážeš odpúštať a milovať i svojich nepriatelov a ludí ktorí sa voči tebe prehrešia.
Ahjaj to je škoda reagovať naňho vôbec, aj tak tu zase len začne citovať bibliu a vnucovať niekomu svoj fanatizmus.
tomas: je v záujme jej bezpečnosti prerušiť s ním všetky kontakty. S nejakým odpúšťaním to nemá nič spoločné. Prikázanie: Nezabiješ.
To znamená aj ochranu vlastného zdravia. Fyzického aj psychického.
Možno by nebolo od veci mu povedať, nech má ten človek spätnú väzbu atď, ale niekedy je človek tak znechutený a ranený postojom toho druhého, že nemá chuť o tom hovoriť, a zraňovať sa ešte viac. A je o tom, vcítiť sa do položenia druhého, že o tom s otcom radšej hovoriť nechce, lebo na to nechce myslieť, lebo jej je zle, keď si na to spomenie. Skús trochu rozmýšľať o tom, ako sa cíti ona. Naozaj Ti nedoklapuje, ako hnusne jej je a ako otrasne by sa cítila, keby mu o tom mala rozprávať a znova si to pripomínať, ako jej tým ublížil?
Ľudskosť a empatia, Tomáško. Cvak, cvak v mozgu. Funkcia nenájdená...
Ja som našťastie nič také nezažil ale aspoň sa viem vcítiť do kože iných a nie mlieť furt svoje.
Už prestaň Ty fanatik ani nevieš aké je to mať takých rodičov!!! Tebe prajem aby Ťa preriahol vlastný otec a potom mu odpusti OK? A nech Ti to urobí ešte 5x! A odpúšťaj mu to donekonečna! Prestrihnúť s úchylom všetky kontakty a dovi dopo.
pomocnica :
Ak si veriaca tak predpokladám že sa držíš náuky rímskokatolíckej cirkvi. Ked sa držíš tejto náuky tak si si asi už zistovala aký maju knazi názory na vhodné a nevhodné oblečenie. Vhodné oblečenie považujem u žien aj mužov za také ako chodili oblečení v Izraeli pred 2000 rokmi.
"To aj keď muž má tričko s výstrihom, alebo užšie džínsy tak on dráždi ženy áno?"
Ano, tiež takéto oblečenie nie je vhodné. Nosenie mikiny je normálne oblečenie.
ahjaj :
Téma oblečenia je spojená s touto témou, povodne tomu tak nebolo, ale vplyvom vývoja diskusie k tomu došlo že i to oblečenie je s tým prepojené.
Pre tvoju info, ja som veriaca tiež, ale je rozdiel to čo ty považuješ za zvádzajúce oblečenie a čo ostatní ľudia. To aj keď muž má tričko s výstrihom, alebo užšie džínsy tak on dráždi ženy áno?
Nehovorím, že chodiť oblečená ako štetka je správne, ale zobrať si úzke džínsy a slim tričko s dlhým rukávom s jemným výstrihom zdravý človek nebude považovať za nejaké odvážne oblečenie z ktorého každého chlapa vzruší baba. Pretože tak či tak ide o ženu. Kebyže si toto zoberie nejaká pri sebe baba, je to asexuálne pre niektorých chlapov, kebyže si aj veľkú mikinu zoberie pekné, zdravo vyzerajúce dievča, bude to pre chlapa sexy, ale to neznamená, že ju bude chcieť prefiknúť(akože určite bude chcieť, lebo CHLAP, ale ovláda svoje pudy všakže). :D Nechcem sa hádať, alebo tak, ale myslím, že ty za sexy oblečenie považuješ viacero kúskov, ktoré väčšina ľudí neberie za sexy kúsky. Ale no tvoj názor, rešpektujem, len mi to nedalo a chcela som napísať aj svoj uhol pohľadu.
