Ahojte, pekný večer na úvod. Nebudem písať ako sa volám, to teraz nie je podstatné. Som úplne v šoku a neviem čo robiť. Začnem postupne. Vyrastala som s mamou, dvoma nevlastnými súrodencami a nevalstným otcom ktorý ma kvázi "vychovával." Úvodzovky sú tam preto, lebo bol akoholik mlátil mamu, aj mňa bola som najstaršia, vlastné deti nebil. Žila s ním 12 rokov potom sa rozviedli a presťahovali sme sa ja mama a dve deti do jednoizbového bytu. Po celý ten čas však bola osoba, ktorá mi bola obrovskou oporou a to moja stará mama u ktorej som prežila skoro celé detstvo aj dospievanie, žiaľ zomrela na rakovinu behom jedného roka. S mamou sme teda bívali štyria v malom byte a tam sa teda nedalo fungovať na koľko ja som vysokoškolský študent, sestra tiež a brat je školopovinný. Pomedzi to sa mi ozval môj biologický otec, ktorý ma celý život nekontaktoval a začali sme sa stretávať. Je jasné že nie je možné aby sme mali ten vzťah otec-dcéra keď sme sa stretávali len tri roky. Ale ja som tak veľmi túžila mať otca, toho komu sa môžem vyplakať, komu môžem povedať, kto sa za mňa postaví podporí ma, aj som si myslela že mám ale... a tu začína podstata veci.
Stretávam sa s "otcom" tri roky, mám 24 pracujem kadý den a porpi tom sa aktuálne pripravujem na štátnice, píšem diplomovku a ešte do toho ako by toho nebolo málo preplo mi v hlave takže sa liečim aj na mentálnu anorexiu ktorá sa strieda s obdobiami záchvatového prejedania, kto trošku pozná vie že je to ťažké s tým žiť, ale však čo dá sa to. Môj "otec" mi pred polrokom navrhol, že teda on má 4izbový byt, nech idem bývať ku nemu, budem mať kľud na učenie a zároveň som potrebovala kľud na koľko môj psychický stav bol vážny. Súhlasila som. Ale správal sa ku mne divne, inak, nie ako ku dcére, blbé narážky typu "aj ja by som chcel také dievča ako si ty." "Si riadne sexi" a podobne, tam to začalo. Prehliadala som to, vravela som si, asi ma chce pochváliť. Len ja mám takú vlastnosť, že keď sa mi niečo nezdá, cítim, to, a tu som mala zvláštný pocit. A to nebolo všetko, ako som u neho začala bývať, naozaj si zo mňa tú ženu čo nemá spravil. Začala som urpatovať, prať, žehliť, variť, nakupovať a za svoje.....Neprispieva mi nič, a ani mama....ani cent... Pýtate sa prečo to robím som hlúpa? ale..... ked on so mnou tak manipuluje som si uvedomila. Robí zo seba chudáka ako je on sám, a nevie si variť, nevie toto hento... a pri tom pred tým fungoval. Ale však ešte by to bolo odpustitelné no dnes som prišla z práce veľmi unavená, že si idem dať sprchu na koľko ma čakalo písanie diplomky. Sprchujem sa a zrazu vidím môjho "otca" ako hore cez škáru dverí na kupelni pchá telefón a snaží sa ma odfotiť. Bola som v strašnom strese šoku bolo mi zle na vracanie ale potebovala som si overiť, lebo som neverila tomu čo vídiím. Som sa ho spýtala, že čo to pre boha robíš a on spanikáril, že ho vidím, rýchlo odskočil od dverí, že nič hrám sa. Vymyslela som si, že mi je strašne zle, že nech mi ide rýchlo kúpiť minerálku ak sa mu dá a nech mi požičia telefón ak by mi bolo moc zle že zavolám priatelovi nech po mna príde (moj telefon mám pokazený, nedá sa s neho volať) Nechcel mi ho dať, viete aké robil drahoty, ale na koneic videl, že neustúpim tak išiel do obochodu. Pozrela som si fotky a to čo som uvidela, neprajem to žiadnej žene zažiť, úplne ma to na dno položilo, znehodnotilo, pošpinilo, znechutilo cítim sa strašne. Mal tam mna nahu nafotenú, teda v rámci možnosití čo sa mu podarilo, aj z vhru ako sa pokúsal fotit, aj zo spodu dverí moje nohy. Bola som totálne v šoku, vybehla som do kaviarne najbližšej zapla notebook a pisala prácu ako zvyčajne a pol minúte som si uvedomila čo sa stalo revala som, triasla sa. Neviem čo robiť. Matka je rada, že som preč, lebo má klud ani sa mi neozve ako som odišla tak možno raz za tri týždne ak je nezavolám. Henten to nevie, že som to zistila, uhrala som to na to že mi fakt bolo zle. Neviem ako mám postupovať, na čo mu moje fotky pre boha boli. Nemôzem sa vôbec sústrediť a to mám týžden na odovzdanie práce a ešte zatrja idem do roboty. Do teraz som bola preč a nevrátila som sa domov (v krčme som si písala) Je mi hrozne smutno z toho
"Úchilný" otec
Tomas:
"Toto by ty povedal každý knaz," to "ty" si napísal tak naschvál, aby si dal vedieť, že aj tak máš ty pravdu, aj keď ju nemáš?
Poprosím o odpoveď. Ďakujem.
Rešpektujem, že máš na vec názor, aký máš, ja by som to nijak nesilila, a nenútila nikoho v mene kresťanstva, aby sa nútil do kontaktu s úchylákom.
Ach Tomáš Tomáš.
ahjaj :
dievča si má chrániť svoju dievčenskú cnosť a pred tým, kto ju ohrozuje.
S otcom môže byť zadobre tak, že s ním preruší kontakt, ktorý ju ohrozuje. Ak by ju otec požiadal, aby jej pomohol, samozrejme by to urobila. Napr. by ju požiadal, nech mu vyberie nejaký liek. Vyberie mu ho a pošle priateľa, nech ho otcovi dá. To pre nepriateľa človek nespraví, ale vykašle sa.
Nielen že má dotyčná pomôcť ak niečo potrebuje, ale aj zostať s ním v kontakte. Ak s ním byť v kontakte nechce a nechce ho ani vidieť tak mu potom zo srdca neodpustila. Toto nie je odpustenie zo srdca. Nevidím dôvod prečo by s otcom nemohla byť aspon v kontakte cez mobil, skype, a taktiež nevidím dôvod prečo by sa s ním nemohla stretnúť osobne dakde v nákupnom centre. Toto by bolo dôkazom že mu skutočne odpustila, a nie prerušiť všetky kontakty a utekať od otca na druhú stranu republiky. Toto by ty povedal každý knaz, a hovorí to aj Biblia, len ty si znova z Biblie vyberáš len to čo ty pasuje do tvojho presvedčenia a života.
"Pápež Ján Pavol 2 bol navštíviť Aliho Agcu vo väzení, ale Ali vtedy nebol ozbrojený, preto nebol preňho nebezpečný."
No vidíš, pápež neprerušil kontakty a to dokonca ani s takýmto zločincom. Tak o čo viac by nemala prerušiť kontakt dcéra so svojim otcom !
SofiaElla :
Cirkev a Boh sú spojený a nie je to niečo oddelené. Cirkev učí ako správne chápať Božie slovo a riadi sa Božím slovom. Katolíckej cirkvi bola zverená určitá autorita priamo od Ježiša, ak teda nepočúvaš katolícku cirkev tak nepočúvaš Božiu cirkev.
Evanjelium podľa Matúša 16:18
A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
dievča si má chrániť svoju dievčenskú cnosť a pred tým, kto ju ohrozuje.
S otcom môže byť zadobre tak, že s ním preruší kontakt, ktorý ju ohrozuje. Ak by ju otec požiadal, aby jej pomohol, samozrejme by to urobila. Napr. by ju požiadal, nech mu vyberie nejaký liek. Vyberie mu ho a pošle priateľa, nech ho otcovi dá. To pre nepriateľa človek nespraví, ale vykašle sa.
A keby sa toto dievča spýtalo ktoréhokoľvek farára, okrem Teba, ako sa má správať k otcovi, každý by povedal, že keďže to nie je jej chyba, že došlo k tomuto, nemá si čo vyčítať, a logicky nemôže udržiavať kontakt s niekým, kto ju ohrozuje. S nejakým nepriateľstvom, či odpúšťaním to nič spoločné nemá.
Pápež Ján Pavol 2 bol navštíviť Aliho Agcu vo väzení, ale Ali vtedy nebol ozbrojený, preto nebol preňho nebezpečný.
Tomas, prepáč, že ti do tých tvojich náboženských drístov zasiahnem, ale, ako ty vlastne určuješ, čo chce Boh a čo si už vymienila cirkev cez obyčajných smrteľníkov? Zamyslel si sa niekedy nad tým, že to, čo je povedané človekom (nech to je aj pápež), že to sväté nemusí byť? Resp. prečo má byť všetko sväté, čo povie niekto, koho ľudia (nejakí ľudia) zvolia do nejakého cirkevného rádu? Len preto, že má nejakú cirkevnú hodnosť? Ale potom neveríš v Boha, veríš v cirkev a to je rozdiel. Cirkev sú ľudia, ktorí (mnohí) prahnú po moci a peniazoch, kým Boh má byť len viera, morálka, dobro.
Viem, že všetci hľadáme istoty, ale byť úplne mimo reality, naozaj nie je božie prianie.
ahjaj :
To ale nič nemení na fakte že v Biblii sa píše jasne o tom že máme druhým odpúštať ich poklesky a milovať svojich nepriatelov, dobre im robiť a to bez výnimky! Co je podla teba lepšie, robiť tak ako mi to psychicky vyhovuje, alebo sa z lásky k Bohu premôcť a byť s otcom za dobre ? Boh nám dáva také zákony ktoré sú často krát ťažko zvládnutelne, a človek musí vynaložiť velku dávku sebazaprenia, no o tom to je, človek sa musí v živote i veľa zriecť ak chce dosiahnuť Božie královstvo. Rovnako tak musí spraviť i autorka, musí isť aj cez psychickú bolesť a s otcom sa pomeriť a zostať v dobrom, nemusí s ním bývať, ale nech je s ním za dobre, nech sa zanho modlí, nech mu pomáha ak bude potrebovať pomoc, nech si ho ctí.
Pre Krista si musíme i niečo vytrpieť, niečo obetovať :
List Rimanom 8:17
Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.
List Filipanom 1:29
Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho
1. Petrov list 3:17
Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé.
Ja som dnes mal takú chvílku kedy velmi hrozilo že zhreším, velmi som sa musel ovládať aby som nepodlahol pokušeniu no odolal som, a som za to rád, síce ma to stálo vela síl a kebyže v danom hriechu zhreším tak by mi to spravilo uvolnenie, ale Bohu by sa to nepáčilo a preto radšej si vždy ak to na mna príde pretrpím než by som mal zhrešiť.
je to :
O aký škandál máš na mysli ? Daj nejaký link, lebo zatial su to len tvoje slová bez dôkazov.
dobreuz :
A práve preto že ludia nemiluju svojich nepriatelov je na svete nenávisť, zločiny a vojny. Podla teba je teda nemilovanie nepriatelov v poriadku ? Nebolo by na lepsie kebyže ludia miluju i svojich nepriatelov ? Nehovorím že mu máš podakovat, ale máš mu odpustit a ked od teba bude požadovať pomoc tak mu aj pomôcť. Podstatné je či sa takéto správanie páči Bohu alebo nie, a Bohu sa takéto správanie páči.
Určite sa pokús presťahovať. Nájdi si byt kde prenajímajú jednu izbu a ostatní spolubývajúci sú ženy. Ak nebývaš v Bratislave, dá sa to finančne celkom ustáť. Sú síce ešte ďalšie náklady typu jedlo, hygienické potreby, kredit na mobil, doprava, ale zvládneš to aj keď teraz nemáš možno toľko času pracovať popri vš. Ďalej, si ešte študentka, rodičia ťa musia finančné podporovať. Pýtaj si od nich, nech ti to bude akokoľvek nepríjemné a nebudeš to chcieť urobiť. A nakoniec, jednoducho sa s nimi stretávaj málo, ich prístupom ti škodia.
Ok, mením názor, nie len Tomas12345 je mimo, všetci veriaci sú mimo.
v Biblii je dokonca, že sa treba za nepriateľov aj modliť, dobreuz. Ja som mala ako učiteľka v škole šéfku, ktorú sme volali bosorka, lebo taká aj bola. A mala som s ňou ísť na trojdňový zájazd. Teda s ňou a študentmi. Tešila som sa mesiace na ten zájazd, mala som v tom projekte kopu práce, a teraz sa zrazu zavesí na krk...:-(
Tak som sa za ňu modlila. A na zájazd som išla s pokojom v duši.
Ten zájazd síce otrávila, ako sa len zmohla, ale myslím, že tej modlitbe ďakujem za to, že viac nemohla...:-))
Milovať nepriateľov? Berieš LSD, ješ nezrelý mak, halucinogénne huby alebo všetko naraz??! Hej bude ma nepriateľ chcieť zbiť a ja mu ešte po ďakujem za to. Ty si asi najväčšia rakovina tohto fóra, obyčajný fanatik čo je zavretý nonstop v jednej izbe, kážeš vodu a sám piješ víno.
