O com je toto ?

Mirec411 poslala som vam mail

Momentálne nie som na PC, ale môžete ma nájsť na Facebooku, keď vyhľadáte ( Miroslav Farkaš - Partnerské Vzťahy) , prípadne na e-mailovej adrese:

mirec411@gmail.com

hej a komu to bolo treba cestovať niekam do riti... len pár nespokojných umelcov čo chceli ,,slobodu,, a pretŕčať sa niekde na ostrovoch...
ostatní ľudia boli šťastní a nikomu nič nechýbalo ani to cestovanie. teraz môžeš cestovať ale za peniaze a tie dnes veľmi ťažko zarobíš

otomjeto, zit v neslobodnej, totalitnej krajine, s stbakmi, nemoct vycestovat ani do viedne nebolo nic dobre.

som rád že nie som v manželstve, asi by ma j***...

Takto sa môžem naplno venovať práci a koníčkom a ešte mám aj dostatok spánku. Obdivujem ľudí ,ktorí zvládajú chodiť do práce po pritom ešte mať rodinu, to sú nadľudské výkony... tý zvyšné, ako je aj váš prípad majú stále problémy, stres, chodiť do roboty a ešte sa aj o deti stiíhať starať...

kedysi bol komunizmus a ľudia mali istotu a boli šťastnejší , dnes je kapitalizmus a neustále sa všade súťaží a ľudia musia stále viac pracovať aby si obhájili svoje pozície a takto to dopadá - nie je čas na rodinu a vzťahy sa rúcajú

Mozem ta poprosit o kontakt a kde je mozne ta najst ?

Este by som chcela povedat, ze sa tazko da s nim uprimne porozpravat, on vacsinou narovinu nepovie. Ja som dost uprimna a stava sa mi, ze aj olutujem, ze som mu povedala svoje pocity, a akoby moje slova len presli okolo neho. On sice povie, ze ho to zaujima (na moju vycitku, ze ho to nezaujima), ale jeho spravanie to vyvrati. Ale to len vtedy, ked riesime problem medzi nami dvoma. Pri inych veciach nema problem povedat narovinu, aj sa ma zastat pred inymi a da na moje nazory. Casto sa ma na ne aj opyta. Ale ked riesime konflikty medzi nami dvoma je to ine

Ľudia hovoria, že som iný - že vidím akosi viac. Ja si myslím, že robím len to, čo ľuďom pomôže. A robím to rád. Nie je problém nájsť ma a skontaktovať ma. Rád Vám pomôžem... Obaja to potrebujete a bola by škoda zničiť si rodinu a život, keď riešenie je. Naozaj je.

Mirec411- si psycholog ? Ked som citala tvoj prispevok, nechapala som...., vsetko sedi. Aj to podozrenie :(. Nespomenula som to, lebo som to nechcela este viac zamotavat...Potrebovala by som vazne poradit, neviem uz ako dalej. Muz mi uz viackrat povedal, ze “keby si to inak povedala” alebo “zase rypes “? Ano ide u mna o bezradnost. Velakrat som s nim o tom hovorila, povedala mu ako sa citim, ako mi je, ze som stale v napati a neistote...snazila som sa vklude, ale vacsinou to skonci hadkou. Citim nepochopenie. Parkrat sme sa rozpravali kludne, nekrical, len ma ubezpecoval, ze sa nic nedeje. Ale potom pride zase nejaka zmena v spravani alebo nejaka drobnost, ktora znova vyvola moje podozrenie. A takto to ide dookola :(

Neviemprečo, pýtate sa "O čom je toto?"
Hneď na úvod napíšem, že všetko je to o chýbajúcom porozumení a vzájomnom odcudzení. Nie o obyčajnom neporozumení, ale o skrytom. Zato odcudzenie už vôbec nie je skryté. Asi ešte neviete, o čom píšem, ale skúsim to objasniť.
Z príspevku som vyčítal asi toto: -
Vo vašom vzťahu začalo postupne vznikať neporozumenie, ktoré má korene v neujasnenej spolupráci medzi vami dvomi, čo sa týka života v rodine. Keď ste spolu chodili a ani keď ste si založili rodinu, tak ste to spolu nikdy nepreberali. Ale mali ste... Vtedy mal každý svoju prácu, potom prišli deti, spolužitie potichu skĺzlo do pocitu všednosti a jediné čo zmizlo bol pocit, že jednému ešte stále záleží na pocitoch toho druhého.
Komu záleží a komu nie? Vy hovoríte a aj cítite, že Vám záleží na mužovi, ale máte pocit, že jemu už až tak nezáleží na Vás a na Vašich pocitoch. Ako vo Vás vznikol ten pocit? Jednoducho tak, že manžel sa postupne začal správať inak: - chladnejšie, odmeranejšie, neúctivejšie, podráždenejšie a akosi nevypočítateľne. Každú ženu by to priviedlo k myšlienke, či za tým všetkým nie je iná žena...
Nenapísali ste o tom ani slovko, ale Vaše vnútro je už dlhší čas plné podozrenia. No bojíte sa ho vysloviť nahlas, a vzhľadom k povahe Vášho manžela si uvedomujete, že by z toho mohla byť riadna búrka. No tak ste sa uchýlili k uštipačným poznámkam, ktoré aj tu komentujete tým, že "...veď som sa ho len normálne spýtala".
Nie, to nie je "normálny" spôsob komunikácie. Je to skôr prejav bezradnosti, kedy Vás zhrýza jedna kopa záhad a druhá kopa niečoho, čomu sa hovorí "nepochopenie a neuznanie" zo strany muža.
No a keď to (zatiaľ) neviete riešiť inak, tak sa uchyľujete k zvláštnemu spôsobu (uštipačnej a provokatívnej) komunikácie a čakáte, že muž raz možno vybuchne a v hneve Vám povie niečo, na čo nemáte odvahu sa spýtať. Možno by ste mu mali naozaj pokojne a empaticky povedať, čo Vás trápi a vnútorne ženie. Vlastne nie "možno by ste mali", ale určite by ste to mali urobiť.
Možno sa bojíte odpovede..., možno sa bojíte následkov, ak by Vaše pochybnosti vyvrátil, ale... Ak to neurobíte, tak vaše manželstvo, váš vzťah, vaša láska a vaše porozumenie, sa budú stále len zhoršovať. Čo príde o pár rokov - naozaj len o pár, si viem predstaviť a asi to vedia všetci tí, ktorí si podobným problémom prešli.
-------
PS: - Podľa všetkého ste veľmi dobrá žena, manželka a matka. Každý rozumný muž by chcel mať takú ženu po svojom boku, ale... Určite nie takú, ktorá sa mení na uštipačnú, sarkastickú, či nejakú inú. Nemeňte sa. Zostaňte sama sebou. Najlepšie tak, že si všetko premyslíte, naberiete dostatočnú dávku pokoja a rozvahy, a porozprávate sa s manželom. Cieľ by mal byť iba jeden(!): - vyriešiť problém dilemy a obnoviť porozumenie medzi vami.
Mimochodom..., jeho otočky o 360 stupňov veľmi pravdepodobne majú tiež svoj dôvod... Aký? Všetko sa dozviete, ak sa porozprávate ako ľudia, ktorí by mali navzájom hovoriť s úctou a s vedomím, že sú rodina, kde všetko začalo láskou.
-------------
Zoberte prosím do úvahy, že toto je len môj názor a výsledok toho, čo som vyčítal vo Vašom príspevku.