Dobrý deň, mám 30 rokov a som panna. Partner sa so mnou rozišiel po takmer dvoch rokoch vzťahu. Už sa so mnou viackrát rozišiel, ale to tak na jeden či dva dni a vždy sa mi ozval. Pol roka sme spolu bývali v prenájme, vlastne ešte teraz posledné dni bývame, no nedávno si našiel iný prenájom a mňa do nového bytu už nechce. Ľúbim ho, chcem byť s ním a trápim sa. No snažím sa prísť, či som skutočne na vine len ja, alebo máme vinu obaja. Veľakrát sa mi zdalo, že hoci urobil aj on chybu, nechcel si ju často priznať. Náš vzťah nebol ideálny, dosť sme sa hádali, myslím, že kvôli tej absencii sexu a kvôli jeho tvrdohlavosti. Tiež som občas tvrdohlavá, ale skôr som vždy ja bola tá, ktorá ustúpila, ospravedlnila sa, prispôsobila sa, lenže to stále nejde, aby som vždy len ja ustupovala. Taktiež sa mi nepáčilo, že niektoré veci ako napr. stretnutia, plánovanie dovolenky riešil na poslednú chvíľu, hoci ja som si chcela aj mala v práci naplánovať dovolenku skôr. Často mi vyčítal, že nemáme sex, myslím, že aj to je príčina toho, že bol ku mne niekedy nepríjemný, hnusný. Nestretla som dovtedy nikoho, s kým by som sa chcela milovať. S ním som, samozrejme, nechcela ísť do postele hneď, nakoľko som chcela vedieť, či je ochotný na mňa počkať nejaký ten čas a nechce ma len kvôli sexu. No potom, keď som aj bola vzrušená a chcela som sa s ním milovať, tak to akosi nešlo. Keď sme to skúšali, hoci som mala na milovanie chuť, dostala som strach. Chcela som to pomaly skúšať, bola som aj u gynekológa, dala si predpísať antikoncepciu, aby som nemala strach z možného otehotnenia, napila sa alkoholu, avšak nič nezabralo. Neviem, či nebol partner dostatočne jemný ku mne, ale nebol až taký trpezlivý, aby ma dokázal aj polhodinu hladiť, ale vždy keď sa priblížil a snažil sa do mňa dostať, bolelo to, či možno už ja som si tú bolesť zo strachu privolala. Nechcel na to ísť pomaly, vraj rýchlo, nech to mám za sebou a asi z toho som dostala strach, že mi nejako ublíži.. Netuším, kde je chyba, prečo mám tento blok, ale som už zúfalá.. Kvôli tomuto môjmu strachu som prišla o niekoho, koho mám veľmi rada.. I keď, počas vzťahu som sa snažila tento môj problém riešiť, chcela som, aby mi partner v tomto pomohol, bola som u gynekológa, čítala som nejaké rady, tipy, avšak môj partner sa do toho nezapájal, myslím, že to ani nechápal a povedal, že to je môj problém. Myslím, že komunikácia je vo vzťahu dôležitá, no on o tom veľmi komunikovať nechcel. Dokonca som mu asi pripadala vadná, že som ešte panna, čo ma mrzelo. Napriek všetkému sme tvorili pár takmer dva roky, chodili sme na výlety, dovolenky, len sme nemali spolu klasický pohlavný styk, i keď som sa snažila ho uspokojiť aspoň rukou či ústami. Nečakám, že ma tu niekto pochopí, ale možno tu natrafím na niekoho, kto mal podobný problém. Vyčítam si to, že som neschopná ako žena, aj partner ma začal urážať a vyčítať mi už všeličo, dokonca vraj si neviem chlapa udržať, vraj žiadny so mnou nebude, keď som takáto, je mi do plaču, keď som aj plakala, tak mi, keď bol nahnevaný povedal, že zase revem. Partner býval aj milý na mňa, lenže to som musela byť milá ja a neriešiť somariny, často mi chýbalo pritúlenie sa, hlavne pri zaspávaní. Keď aj niečo sľúbil, nedodržal to niekedy, záležalo, ako som sa aj ja správala, či som bola milá. Naposledy mi povedal, že môžem s ním ísť do nového bytu, keď sa budem správať normálne, nebudem riešiť somariny, avšak ako som na ďalší deň zase ho na niečo upozornila, tak svoj sľub zmenil, vraj nemám veriť stále sľubom. Dokonca som mu odpustila aj neveru, na ktorú som prišla, po roku som dokonca zistila, že už po dvoch mesiacoch, čo ma poznal, vyhľadal inú ženu, ale či spolu niečo mali, netuším. Keď som chcela s ním komunikovať, nemal záujem a bol v tom ten nedostatok sexu. Nečakám, že ma tu niekto pochopí, robím chyby, ľutujem ich, no trápim sa, kvôli môjmu strachu z prvého pohlavného styku som prišla o partnera, ktorý ma asi nenávidí. O pár dní budeme každý od seba inde a ja sa bojím, že to nezvládnem. Chcem to zvládnuť, vravím si, že možno to nebol ten pravý, keď mi dokázal ublížiť a nebral náš vzťah vážne len preto, že sme spolu nespali. Možno ten pravý ešte len príde a pomôže mi v mojom probléme, neviem, ale obávam sa toho a trápim sa, často plačem, nespím dobre, v práci na to tiež myslím. Našla som si novú prácu a zvažujem, že nebudem cestovať za prácou, ale odsťahujem sa, lebo si neviem predstaviť, že ak ho stretnem s novou ženou, ako to zvládnem. Taktiež by som sa chcela zbaviť strachu, aby som neprišla o možnosť byť s niekým, kto ma raz bude mať skutočne rád, ak to tento muž nebol. Prosím, nechajte si hlúpe komentáre, hľadám tu len niekoho, kto ma dokáže pochopiť, prípadne kto zažil podobnú situáciu a dokáže mi v tomto poradiť, podporiť ma. Už dosť som smutná aj bez prípadných hlúpych poznámok... Ďakujem..
Rozchod
Naivny,
mala som aj mám svoje záujmy, nebola som nonstop s partnerom. Ale ak som ho už volala neviemkoľkýkrát do kina či inde a on nemal čas, ale s kamošom von si čas našiel, o niečom to už vypovedá. Alebo bol ku mne dobrý a v zápätí hnusný, niečo mi vytkol... Škoda reči.. Mám kde bývať.. Ja som sex či milovanie s partnerom neodmietala, len som očakávala, že sa posnažî aj on mi to spríjemniť a pomôcť mi v tom, len z jeho strany žiadna snaha. A môžem.ja za to, že som tak dlho čakala,že do dvadsiatky som riešila školu a nie ako dnešné baby, že už od 13 rokov majú frajerov. Jednoducho mala som taký život a nezaslúžim si, aby ma niekto urážal, že som divná, lebo som vo vyššom veku pannou. Ani od partnera. Teda teraz už od ex. Tak nech si nájde lepšiu.. Alebo takú, ktorá mu bude robiť to isté, čo on mne, aby zistil, ako hnusne sa ku mne často správal...
Rozumiem. Tak potom je s takym človekom fakt ťažko. Teraz bývate spolu v podnájme, či ako to je? Ty máš plan b a c ze keď nie s nim, tak kde a s kým budeš bývať? Máš plan b na redukciu pocitu osamelosti? Zmysluplne strávený volny čas, kamarátky a kamaráti, cestovanie, rande, šport? Vytváraj a buduj už teraz plány b a c. A nieže s nim pôjdeš bývať aj keby si to rozmyslel. Máš predsa svoju hodnotu a hrdosť. Nie tak, že len zapíska a ty priletís, keď nepomáhal riešiť.
A inak skôr som tu písala preto, aby som zistila, či niekto nemal rovnaký problém,lebo ja ten problém riešiť chcem a vždy som aj chcela..
Naivny,
A vzťah je aj vtedy vzťah, keď sa patrneri podporujú, rešpektujú, akceptujú odlišné názory a robia aj kompromisy. Nie je to len o sexe. Ale z niektorých príspevkov mám pocit, že ste ma automaticky odsùdili, lebo s ním nespím. Pritom už som tu jasne napísala, že sexuálne praktiky neodmietam a partnera vždy urobím. Dokonca s tým sexom začínam skôr ja.. ale ani vám nenapadne, že možno je chyba aj v ňom, že nevie, ako na mňa, že nemal ešte pannu a tak ani nevie, že má byť jemný s dlhou predohrou.. nie, niektorí ste tu kydali na mňa.. a mimochodom, s tou jeho neverou som sa neskôr aj rozprávala a nebolo to vraj nič moc.. a inak stále somtunenašla n
Naivny, ja som ho volala už pred rokom, aby so mnou šiel na gynekológiu, sľúbil mi vtedy, že pôjde. Nakoniec v daný deň mu volám, kde je, že už čakám pred ordináciou, chcela som podporiť a on že nepríde. Keby aspoň sám zavolal. Pritom sa vtedy aj sám ponúkol. Navyše,som človek, ktorý problémy rieši a nie pred nimi uteká. Som komunikatívna, ale ťažko sa s niekým komunikuje, keď nemá záujem a vždy sa vyhovorí, či odíde. A aj keď niečo dôležité riešim, napr. naposledy niečo úradné, tak si myslí asi, že o tom ani páru nemám, lebo niekto iný mu povedal inak, pritom ja som odborník alebo som sa odborníkov spýtala. To je ťažko s takým človekom..
A ja sex neodmietam, len mám asi len blok. A možno je to len z toho, ako sa ku mne niekedy správa. Možno pri inom mužovi by som ten blok nemala.. ale to teraz nezistîme..
Požiadaj ho, aby s tebou išiel na gynekológiu. Vzťah je vtedy vzťah, keď mozem s milovaným dievčaťom aj spať. Lebo ako mam s takouto založiť rodinu, ktorej fyzicky nevyhovujem a nechce ma prijať? Potom to akože ja som ten zlý a nechápavy, lebo ona ma fóbie. Nič iné nechcem len žiť v normálnom vzťahu s normálnym dievčaťom. To je tak veľa? Tak prečo potom ja som ten zlý? Možno niečo neviem povedať tak slovami a nechtiac pritom zraním, ale ja som permanentne odmietany dievčaťom, s ktorým žijem a predsa nemôžem spolu žiť.
tak uz kasli nanho naco ti je taky?
Ahoj. Ten blok súvisí s traumou z dectva. Buď problém v rodine, alebo v kolektíve v škole. Aby sa to uvoľnilo je nutná práca s podvedomím. Skúšala si terapiu podvedomia? Posielam Ti moju stránku tam to je podrobne vysvetlené... vesticalubomira.wixsite.com
Určite si najdi asexuala chlapa ktory sex nechce alebo nemoze mat. Preco chces nieco coho sa bojis a co ta bolí? Ked to nechces predsa to nerob, to zivota ti to je aj tak k ničomu. Takže si naozaj najdi asexuala.
Najhoršie je, keď jeden deň ma ignoruje a hovorí o rozchode a na ďalší deň ma oslovuje pekne a objíma ma, oslovuje ma ako zamilovaný, ešte spolu totiž žijeme v jednom byte a toto sa stáva. Akoby nebol stopercentne rozhodnutý. Akoby nevedel, čo chce.