Dobrý deň, mám 30 rokov a som panna. Partner sa so mnou rozišiel po takmer dvoch rokoch vzťahu. Už sa so mnou viackrát rozišiel, ale to tak na jeden či dva dni a vždy sa mi ozval. Pol roka sme spolu bývali v prenájme, vlastne ešte teraz posledné dni bývame, no nedávno si našiel iný prenájom a mňa do nového bytu už nechce. Ľúbim ho, chcem byť s ním a trápim sa. No snažím sa prísť, či som skutočne na vine len ja, alebo máme vinu obaja. Veľakrát sa mi zdalo, že hoci urobil aj on chybu, nechcel si ju často priznať. Náš vzťah nebol ideálny, dosť sme sa hádali, myslím, že kvôli tej absencii sexu a kvôli jeho tvrdohlavosti. Tiež som občas tvrdohlavá, ale skôr som vždy ja bola tá, ktorá ustúpila, ospravedlnila sa, prispôsobila sa, lenže to stále nejde, aby som vždy len ja ustupovala. Taktiež sa mi nepáčilo, že niektoré veci ako napr. stretnutia, plánovanie dovolenky riešil na poslednú chvíľu, hoci ja som si chcela aj mala v práci naplánovať dovolenku skôr. Často mi vyčítal, že nemáme sex, myslím, že aj to je príčina toho, že bol ku mne niekedy nepríjemný, hnusný. Nestretla som dovtedy nikoho, s kým by som sa chcela milovať. S ním som, samozrejme, nechcela ísť do postele hneď, nakoľko som chcela vedieť, či je ochotný na mňa počkať nejaký ten čas a nechce ma len kvôli sexu. No potom, keď som aj bola vzrušená a chcela som sa s ním milovať, tak to akosi nešlo. Keď sme to skúšali, hoci som mala na milovanie chuť, dostala som strach. Chcela som to pomaly skúšať, bola som aj u gynekológa, dala si predpísať antikoncepciu, aby som nemala strach z možného otehotnenia, napila sa alkoholu, avšak nič nezabralo. Neviem, či nebol partner dostatočne jemný ku mne, ale nebol až taký trpezlivý, aby ma dokázal aj polhodinu hladiť, ale vždy keď sa priblížil a snažil sa do mňa dostať, bolelo to, či možno už ja som si tú bolesť zo strachu privolala. Nechcel na to ísť pomaly, vraj rýchlo, nech to mám za sebou a asi z toho som dostala strach, že mi nejako ublíži.. Netuším, kde je chyba, prečo mám tento blok, ale som už zúfalá.. Kvôli tomuto môjmu strachu som prišla o niekoho, koho mám veľmi rada.. I keď, počas vzťahu som sa snažila tento môj problém riešiť, chcela som, aby mi partner v tomto pomohol, bola som u gynekológa, čítala som nejaké rady, tipy, avšak môj partner sa do toho nezapájal, myslím, že to ani nechápal a povedal, že to je môj problém. Myslím, že komunikácia je vo vzťahu dôležitá, no on o tom veľmi komunikovať nechcel. Dokonca som mu asi pripadala vadná, že som ešte panna, čo ma mrzelo. Napriek všetkému sme tvorili pár takmer dva roky, chodili sme na výlety, dovolenky, len sme nemali spolu klasický pohlavný styk, i keď som sa snažila ho uspokojiť aspoň rukou či ústami. Nečakám, že ma tu niekto pochopí, ale možno tu natrafím na niekoho, kto mal podobný problém. Vyčítam si to, že som neschopná ako žena, aj partner ma začal urážať a vyčítať mi už všeličo, dokonca vraj si neviem chlapa udržať, vraj žiadny so mnou nebude, keď som takáto, je mi do plaču, keď som aj plakala, tak mi, keď bol nahnevaný povedal, že zase revem. Partner býval aj milý na mňa, lenže to som musela byť milá ja a neriešiť somariny, často mi chýbalo pritúlenie sa, hlavne pri zaspávaní. Keď aj niečo sľúbil, nedodržal to niekedy, záležalo, ako som sa aj ja správala, či som bola milá. Naposledy mi povedal, že môžem s ním ísť do nového bytu, keď sa budem správať normálne, nebudem riešiť somariny, avšak ako som na ďalší deň zase ho na niečo upozornila, tak svoj sľub zmenil, vraj nemám veriť stále sľubom. Dokonca som mu odpustila aj neveru, na ktorú som prišla, po roku som dokonca zistila, že už po dvoch mesiacoch, čo ma poznal, vyhľadal inú ženu, ale či spolu niečo mali, netuším. Keď som chcela s ním komunikovať, nemal záujem a bol v tom ten nedostatok sexu. Nečakám, že ma tu niekto pochopí, robím chyby, ľutujem ich, no trápim sa, kvôli môjmu strachu z prvého pohlavného styku som prišla o partnera, ktorý ma asi nenávidí. O pár dní budeme každý od seba inde a ja sa bojím, že to nezvládnem. Chcem to zvládnuť, vravím si, že možno to nebol ten pravý, keď mi dokázal ublížiť a nebral náš vzťah vážne len preto, že sme spolu nespali. Možno ten pravý ešte len príde a pomôže mi v mojom probléme, neviem, ale obávam sa toho a trápim sa, často plačem, nespím dobre, v práci na to tiež myslím. Našla som si novú prácu a zvažujem, že nebudem cestovať za prácou, ale odsťahujem sa, lebo si neviem predstaviť, že ak ho stretnem s novou ženou, ako to zvládnem. Taktiež by som sa chcela zbaviť strachu, aby som neprišla o možnosť byť s niekým, kto ma raz bude mať skutočne rád, ak to tento muž nebol. Prosím, nechajte si hlúpe komentáre, hľadám tu len niekoho, kto ma dokáže pochopiť, prípadne kto zažil podobnú situáciu a dokáže mi v tomto poradiť, podporiť ma. Už dosť som smutná aj bez prípadných hlúpych poznámok... Ďakujem..
Rozchod
achjaj, od neho som už odsťahovaná dávno. Momentálne som doma a pozerám si ubytká tam, kde robím. Zatiaľ cestujem denne do práce, istý čas sa to dá, i keď je to náročné na čas, ale časom by som chcela bývať tam. Vravîm si, že zrejme to tak malo byť a do budúcnosti sa poučím a hádam sa takýmto chlapom budem vyhýbať..
Už nie viac smutná, aj si sa odsťahovala? Každopádne Ti bude lepšie samej ako s niekym, kto Ti podkopava sebavedomie a škaredo sa k Tebe správa.
Omen, ďakujem za prianie. Bola som síce s ním, ale cítila som sa aj tak sama. Dokonca som sa dozvedela od známej, že keď sme spolu boli na výlete, otrasne sa ku mne správal, že ona sama sa hanbila a najradšej by ho nakopala do zadku.. Som už sama a priznám sa, že mi už je lepšie. Dokonca sa usmievam, venujem sa práci, s kamoškami sa stretávam. Som pokojnejšia, lebo s ním som len výčitky posledné týždne počúvala, žiadne pekné slovo. Hádam raz stretnem niekoho, s kým nám bude fajn a náš vzťah bude úplne odlišný od tohto minulého..
Petroneta a Tomas môj názor na Váš rozhovor:
Boh rozhodne nekáže nemať k partnerovi bližší citový vzťah a brať ho ako cudzieho človeka.
Tomas v Tvojom 1 týždňovom vzťahu bolo to dievča pre Teba naozaj ešte cudzím človekom ešte bolo, lebo ste boli ešte len na úplnom začiatku fázy spoznávania sa a citové puto sa nestihlo rozvinúť. Jednotýždňový vzťah sa za skúsenosť teda rozhodne nepokladá, môžeš mať len nejaké vlastné, realitou nepodložené filozofické názory, ako by to fungovať malo, ale v skutočnosti vzťahy tak nefungujú, že by si boli tí dvaja cudzí bez bližšieho citového puta.
Rozdiel, aký je medzi kresťanským a nie kresťanským vzťahom je len ten, ak vzťah prekáža u jedného z nich vzťahu k Bohu. Býva to pri netolerantnom postoji jedného z partnerov k viere toho druhého. Napr. Ty si veriaci, a v piatok nejedávaš mäso, priateľka Ťa pozve k sebe na obed, a upečie Ti v piatok mäso a durdí sa, ak odmietneš, pričom vopred vedela, že Ty v piatok mäso nejedávaš. (ozaj nejedávaš?) Alebo sa chce s Tebou stretnúť, keď je prikázaný sviatok a Ty chceš ísť do kostola, a durdí sa, že si uprednostnil omšu pred ňou. Alebo nechce kresťansky vychovávať spoločné deti, ktoré by ste v manželstve mali, prípadne útočí na vieru a podobne.
Za normálnych okolností si však láska k partnerovi a láska k Bohu nekonkurujú - ide o úplne odlišný typ lásky. Boha miluje človek ako Boha, partnera ako človeka.
Petroneta: Tomášov argument ohľadne intímneho styku po jednej diskotéke je smutným odrazom dnešnej doby, keď mnohí mladí tak konajú. Tvoja zmienka o alkohole v súvislosti s tým sedí len do istej miery. Rozhodne existuje určité, obávam sa, že dosť vysoké percento, kde toto konanie nie je dané konzumáciou alkoholu, ale laxným postojom jedného človeka k druhému.
Ako neviem, co by si cakala od muza, ktoreho nechas 2 roky bez sexu. Asi si nasiel nejaku lepsiu, ktora berie na neho aj ohlad a nehlada vinu len v nom a seba vidi ako dokonalu.
tomas, na diskotékach sa vo veľkom pije aj alkohol. Pod vplyvom alkoholu sa páchajú aj trestné činy, nielen vzájomné používanie sa ženy a muža.
Rozhodnutie uzavrieť manželstvo vzniká práve na základe silného emocionálneho puta, ktorý si ľudia k sebe počas vzájomného poznávania vytvárajú.
Bez tohoto emocionálneho puta a samozrejme aj spoločných cieľov a úmyslov, s akými do vzťahu vstupujú, manželstvo neuzavrú.
Uzavretie manželstva je výsledkom silného citového puta a nie jeho začiatkom. To puto sa v rámci manželstva ešte viac prehlbuje.
Tomas12345,
ťažko môžeš niekomu radiť, lebo keď čítam, čo splietaš napr. Maji 12345, úplne "od veci" tak to je naozaj mimo. Tak ako všetky tvoje názory, v ktorých motáš vzťahy s láskou k Bohu ako jednu kašu.
Napísal si: - "U teba je však partner na tých hlavných miestach v živote, miluješ viac rozkoše ako Boha a preto nevieš žiť tak že by si mala partnera rada len ako kamaráta."
Chlape, ty si zošalel? Alebo si gay, či cítiš sa ako hovorca Boha? Bohu robíš viac škody ako osohu a myslím, že aj On by ti dal radšej jednu po hlave, ako pochvalu.
Jasne že to neurobí, lebo dal každému slobodnú vôľu - aj tebe... Lenže ty nerešpektuješ nič. Ani lásku, ani život, ani jedinečnosť človeka a zobral si si do hlavy, že budeš robiť "reklamu na vieru". Neviem odkiaľ pochádza tvoja viera, tvoje presvedčenie, ale viem, že nerozumieš podstate Boha a už vôbec nie podstate života, láske a vzťahom.
Keď chceš, tak sa modli za každého z nás, ale nehrab sa vo veciach, ktorým nerozumieš. Myslím tým aj vieru.
Maja12345 :
"Ako sa da k cloveku s ktorým spíš, s ktorým vstávaš a zdielaš svoj život nevytvoriť puto"
Normálne, je to cudzí človek a tak ho treba i brať... len ako cudzieho človeka s ktorým máš spoločné záujmy, a ktorí ta sexuálne priťahuje, mať ho rád ako kamaráta. Ty tomu teraz nevieš pochopiť ako sa dá mať partnera rád len ako kamaráta ale to je preto lebo nie si veriaca. Kebyže si silno veriaca zistila by si že ty stačí ku štastiu Boh a všetko ostatné je už len niečo ako bonus. U teba je však partner na tých hlavných miestach v živote, miluješ viac rozkoše ako Boha a preto nevieš žiť tak že by si mala partnera rada len ako kamaráta.
petroneta :
Platí to isté čo som napísale Maje12345.
"Teraz si predstav, že je niekto v partnerskom vzťahu na Tvoje gusto a nemá k dotyčnému nejaké bližšie citové puto. Rozhodne sa s tým dotyčným zosobášiť. Ako kresťania, takže prvý intímny styk až počas svadobnej noci, alebo deň po nej. To sa samotným obradom to citové puto zrazu zázračne vytvorí a tí dvaja, ktorí nemali bližšie citové puto, majú mať spolu intímny styk? Ako vidíš, chýba tomu logika."
Ak môžu mať pohlavný styk zcela cudzí ludia ktorí sa stretnú na diskotéke a hned po pár hodinach majú sex, tak o čo viac dvaja ludia v manželstve, ktorí sa spoznávali dlhé mesiace ?
Smutná, toto nie je partner pre teba. Ten zlyhal. A zlyhal aj ako milenec. Ty si zaslúžiš niečo viac. Niečo lepšie. Tvoj jediný problém je STRACH. Žiaden blok, ani blog. Musíš sa popasovať s týmto negatívnym pocitom tak, aby ťa neovládal on, ale ty jeho. Veľa šťastia!
ešte niečo tomas:
"Vieš ale ono tu je problém skôr v tom že človek by aj partnera mal brať v podstate len niekoho ako kamaráta, a nerobiť si k dotyčnému nejaké bližšie citové púto, inak sa potom dotyčný sklame a bude trpieť."
Teraz si predstav, že je niekto v partnerskom vzťahu na Tvoje gusto a nemá k dotyčnému nejaké bližšie citové puto. Rozhodne sa s tým dotyčným zosobášiť. Ako kresťania, takže prvý intímny styk až počas svadobnej noci, alebo deň po nej.
To sa samotným obradom to citové puto zrazu zázračne vytvorí a tí dvaja, ktorí nemali bližšie citové puto, majú mať spolu intímny styk?
Ako vidíš, chýba tomu logika.
