Nebavi ma dalej zit. Nevidim zmysel. Odmalicka trapenie. Materi inak nepoviem iba suk*. Vykaslala sa na mna, odkopla ma, prednejsi bol chlast a chlapi. Paradoxne, to ja som pre nu kurv*, ktora jej znicila zivot, tak sa vyjadrila. Obrala ma o vsetko co malo byt raz moje, otca nemam, ten nevlastny a jej ozrati kamarati ma sexualne zneuzivali. Vestkyna povedala, ze ma vlastna matka prekliala. Detstvo trapenie, posmesky kvoli materi, plus mam na tele nieco nezvycajne, takze som si zazila aj sikanu. Vychovali ma blizki, no nemohla som ani na caj s kamaratkou, lebo budem ako ta kurv*. Ked som sa v lete opalila, drhli ma vo vani, aby vraj ludia nehovorili, ze som od cigana a tak podobne dalej. To je len zlomok zo vsetkeho. Doma zvady, nervy, stres, co som sa napocuvala, ako moja mater znicila celej rodine zivot a priviedla nas do hanby, hlavne ked ju nachadzali posratu, postatu na ulici. Dalej, v praci sa mi nedari, cokolvek zacnem, do cohokolvek sa pustim, bud natrafim na ludi, ktori ma ohovaraju, alebo na uchylnych sefov, to iste dokola. Nikdy do nikoho nerypem, nic nikomu nerobim a pritom sa vzdy do mna niekto navaza. Darilo sa mi iba v zahranici, nikde inde. Jedine co je pekne na mojom zivote je vztah, ale bolo to velmi komplikovane a neviem zabudnut na niektore veci, co sme si urobili a povedali. Kupila som si psa, na ktoreho som cakala roky, jedneho dna zmizol bez stopy, isli sme s partnerom za hranice, zacat novy zivot, clen jeho rodiny sa zabil a museli sme sa vratit. Momentalne nemozeme ist ani znova prec. Nic sa mi nedari, nic na co siahnem, vsetko sa rozpada, cely moj zivot je jedno velke hovn*. Zdravotne problemy uz ani nespominam, naco. Niekedy rozmyslam, ze nastal cas to ukoncit, k comu je takyto dokur*eny zivot? Keby som nemala partnera, davno je koniec, ale nie je ani to idealne kvoli jeho rodine. Neviem uz zniest ich rodinne problemy, to co sa tam deje nie je normalne, a nad moje sily, je mi ho luto, lebo mu nicia zivot, ale ako keby som sama toho nemala dost. Je toho strasne vela, mam pocit, ze sa ohybam k zemi pod nanosom vsetkeho a nemozem dychat. Mam pocit, ze sa zadusim. Preco musi mat niekto nalozene tolko trapenia a niekto si zivotom len tak preplava? Aky je zmysel tohto vsetkeho? Nechcem sa lutovat, ale pripada mi to ako zbytocny zivot. Uplne zbytocny. 33 a uplne na dne. Na samom dne v bahne. Nechlastam, ale bez Lexaurinu to uz nejde. Nemala som sa radsej vobec narodit.
33 rokov trapenia, kedy uz bude koniec?
Skus najst nieco vo svojom zivote, co by ta robilo stastnou a uvidis, ze hned to pojde vsetko lahsie
Ahoj. Tvoje trapenie zacina tak, ako pises, tvojou mamou. Bohuzial, my deti nasich rodicov, si nevyberame, kto nas bude vychovavat a lubit. Ak na nas kaslali a nelubili nas, treba sa z toho nejak dostat. Nech sa to nevlece s tebou, mas len jeden zivot. Nahrad materinsku lasku inou laskou - partnerom, psom, co si uz aj spavila a je to super! A kazdy ma vo vztahu s partnerom nejake trable, ale ma ten vztah, treba sa ho drzat a neriadit sa instagramom. Dalej - neuspechy, ludia, intrigy. Zivot je boj. A nie s druhymi, hoci to tak navonok vyzera. Je to boj so sebou samym, lebo len MOJA reakcia, MOJ postoj komunikuje s ludmi a situáciami. Chapes? Len JA mozem veci ovplyvnit. Lebo len odo MNA vychadzaju veci, slova, skutky voci druhym. Tvoje trable sa skoncia. Ale musis zmenit svoj postoj, aky si mala doteraz, a to na reálnych veciach, skutkoch. Kasli na minulost. Uplne sa na to uz vykasli. A vykasli sa na strach, lebo to je najhorsie. Doporucujem si precitat o Vymedzeni sa (Google) a autogennom tréningu. Neskutocne dobra vec, velmi odporucam. Pomoze ti to velmi. Ver mi, viem o com hovorim. Drzim palce.
Tu nejde o to kto ma co za potreby. Keby ho mai radi toto sa nedeje. Toto sa v normalnych rodinach nerobi. Kazdy ma pravo zit ako chce! A inak ano dnes ma skoro kazdy za potreby zahranicie pokial nevyhral a nechce sa zadlzovat!
veštkyňa povedala, no tomu by som teda osobne neverila
Ano chodil na terapiu a teraz uz lepsie, ale ked neprestane ten tlak zo strany jeho rodiny, tak kto vie co bude. Vestkyna povedala jeho mame, ze ked jeho brat neprestane s tym co robi tak vidi, ze sa stane nieco zle. Brat na neho v minulosti tlacil, aby zostal tu a nikam nechodil, snazi sa ho ovladat a manipulovat a viem urcite, ze by to zacalo nanovo, keby chcel znova odist, co aj planuje. Proste, psycho.
Nie kvoli nezhodam. Kvoli tej samovrazde, ktoru som tu spominala. Kvoli tomu sme sa aj museli vratit na sk.
Anyone :
Chcel sa zabit kvoli nezhodam v rodine ??????!!!!
On sa v sucasnosti aj lieci na psychiatrii? Podla mna by mal a ja by som mu navrhoval hospitalizaciu, pretoze toto sa mi uz vobec nezda normalne aby kvoli hocjakej blbosti sa isiel zabijat. Co sa stane nabuduce ? Pohadate sa a on v navale emocii sa bude chciet znovu zabit ? Nie!! toto fakt nie je normalne.
Mark, dakujem. Ja ani neviem. Partner si niekedy nahovara ze dotycny to urobil, lebo odisiel. Viem, chore. A teraz je psychicky uplne mimo pretoze si mysli, ze sa to zopakuje. Tu to tak je. Jeden den chce odist a druhy sa boji. Psycho. Neviem ako dlho to takto pojde? On tu byt nechce, ma vybuchy agresie, v noci nespi. V zivote som nieco taketo nepocula. Preto to nezvladam. A to som prezila vselico. Takze aj ked odidem a on nepride, co si o tom mysliet? Jeho dovod by bol, ze doma mu nik nepovedal, ze sa situacia nezopakuje. Skryta psycho manipulacia a vydieranie. Alebo ked vlastna rodina nici zivot. Oni mu branit nebudu, aby siel, ale on bude stale v strese, ze co sa znova stane. Ved sa chcel aj sam zabit kvoli tomu. Hovorim. Peklo na zemi
