Nebavi ma dalej zit. Nevidim zmysel. Odmalicka trapenie. Materi inak nepoviem iba suk*. Vykaslala sa na mna, odkopla ma, prednejsi bol chlast a chlapi. Paradoxne, to ja som pre nu kurv*, ktora jej znicila zivot, tak sa vyjadrila. Obrala ma o vsetko co malo byt raz moje, otca nemam, ten nevlastny a jej ozrati kamarati ma sexualne zneuzivali. Vestkyna povedala, ze ma vlastna matka prekliala. Detstvo trapenie, posmesky kvoli materi, plus mam na tele nieco nezvycajne, takze som si zazila aj sikanu. Vychovali ma blizki, no nemohla som ani na caj s kamaratkou, lebo budem ako ta kurv*. Ked som sa v lete opalila, drhli ma vo vani, aby vraj ludia nehovorili, ze som od cigana a tak podobne dalej. To je len zlomok zo vsetkeho. Doma zvady, nervy, stres, co som sa napocuvala, ako moja mater znicila celej rodine zivot a priviedla nas do hanby, hlavne ked ju nachadzali posratu, postatu na ulici. Dalej, v praci sa mi nedari, cokolvek zacnem, do cohokolvek sa pustim, bud natrafim na ludi, ktori ma ohovaraju, alebo na uchylnych sefov, to iste dokola. Nikdy do nikoho nerypem, nic nikomu nerobim a pritom sa vzdy do mna niekto navaza. Darilo sa mi iba v zahranici, nikde inde. Jedine co je pekne na mojom zivote je vztah, ale bolo to velmi komplikovane a neviem zabudnut na niektore veci, co sme si urobili a povedali. Kupila som si psa, na ktoreho som cakala roky, jedneho dna zmizol bez stopy, isli sme s partnerom za hranice, zacat novy zivot, clen jeho rodiny sa zabil a museli sme sa vratit. Momentalne nemozeme ist ani znova prec. Nic sa mi nedari, nic na co siahnem, vsetko sa rozpada, cely moj zivot je jedno velke hovn*. Zdravotne problemy uz ani nespominam, naco. Niekedy rozmyslam, ze nastal cas to ukoncit, k comu je takyto dokur*eny zivot? Keby som nemala partnera, davno je koniec, ale nie je ani to idealne kvoli jeho rodine. Neviem uz zniest ich rodinne problemy, to co sa tam deje nie je normalne, a nad moje sily, je mi ho luto, lebo mu nicia zivot, ale ako keby som sama toho nemala dost. Je toho strasne vela, mam pocit, ze sa ohybam k zemi pod nanosom vsetkeho a nemozem dychat. Mam pocit, ze sa zadusim. Preco musi mat niekto nalozene tolko trapenia a niekto si zivotom len tak preplava? Aky je zmysel tohto vsetkeho? Nechcem sa lutovat, ale pripada mi to ako zbytocny zivot. Uplne zbytocny. 33 a uplne na dne. Na samom dne v bahne. Nechlastam, ale bez Lexaurinu to uz nejde. Nemala som sa radsej vobec narodit.
33 rokov trapenia, kedy uz bude koniec?
Ono, keď mám pravdu povedať, tak do nášho jazyka sa votreli isté frázy, ktoré ľudia prijali, lebo sa prijímali ľahko, ako nejaké nové náboženstvo, hoci cieľom týchto fráz bolo pravdepodobne ničenie ľudských osudov/životov. Mysli len na seba, čo ma po tom... Aplikovať vzorce správania, ktoré sa osvedčili v minulosti, už nie sú aktuálne. Treba si násjť vlastné bývanie, treba rodičov pichnúť do domova dôchodcov a pod., je toho teda viac. Príbeh o troch prútoch už nikoho nezaujíma. Nikto neurobí nič naviac, akoby trebalo a potom to tak vyzerá. Zákony sú také, že riešia banány, ale ľudské osudy nie. Transformácia trvá nejaký čas a nie je príjemná, ale ľuďom by už mal dať niekto nejaký aspoň kratší manuál ako žiť a nielen ťažiť z ľudského nešťastia. Ale manuál pre túto dobu a nie pre časy socializmu.
Ono neide len o to, čo vymyslia oni, lebo oni nevymyslia nič, ale ide o to, čo vymyslíš ty.
Ťahajú vás dole vaše rodiny, tvoja a partnerova. Zbaľte sa a odíďte preč! Obaja ste slobodní, dospelí ľudia a nikto vás tu nemôže nasilu držať. Potrebujete dlhodobú zmenu prostredia, navyše ty si veľmi vážne poznačená pokazeným detstvom, preto by si nemala žiť v blízkosti miesta, kde si to trýznenie prežívala.
Tomas co to trepes, akoze vztahy nie su dolezite? WTF? Ved to je zaklad celeho zivota, rodina, partner, laska, ty co si si slahol? Ja sa necudujem, ze ludom prepina ked im vlastna rodina, blizki robia zle. Ty nemas v sebe kuska empatie.
Problém je v tvojom chybnom zmýšlaní. Orientovala si svoje stastie do toho co si o tebe druhí myslia, si zbytočne až moc naviazaná na ostatných a to je špatné. Týmto je tvoje stastie závisle od ostatných a nie od teba samej. Ak by si si nasla stastie v koníčkoch (TV, Pc, jedlo, hudba, čítanie kníh. sportovanie, relax, pomáhanie ostatným, cestovanie, atd) a v Bohu, štastie by si našla. Lenže u teba toto nehraje v živote dôlezitu ulohu a namiesto toho u teba hraje dolezitu ulohu niečo čo nie je podstatné a preto sa teraz trápiš.
Áno subjektívne tak no to ako píšeš tomu nenasvedčuje.Určitá opora a pochopenie tu je.
Praveze nemam ziadnu silu. Skoncila som po vsetkych tych rokoch s panickymi atakmi. Uz naozaj nemam silu. A odist inde momentalne nemozem kvoli partnerovej rodine a tomu co sa u nich stalo. Je to velmi dlhy pribeh. Mam pocit, ze toto je uz koniec.
Veci môžu byť ešte horšie!Ukončiť to smrťou...to robia slabí.Ak si toto prežila máš v sebe veľkú silu nájdi ju a nauč sa používať.Už si začala rozprávaj, vytvor ponaučenie,dobré aj v tom zlom.
Ahoj. no mali by ste obaja zmiznut odkial vas rodina taha k dnu. Dam ti priklad. Ked budes sa stale stykat s ludmi co maju vsi dostanes ich tiez. aj ked sa odvsivis ale znova sa k nim vratis zas tie vsi nachytas. takto sa ich nezbavis. Som mala tiez zle detstvo a nemam dobru rodinu, nestykam sa s nimi 3 roky len minimalne. Az teraz mam pocit ze som konecne trosku nabrala rovnovahu vo svojom zivote. Po troch rokoch. Depresie a ine problemy som mala na dennom poriadku. Chcela som aj ja umriet niekedy. Musis odtial odist. Neviem ako neviem kam. Nestykat sa s nimi a s mamou duplom nie.
