Nebavi ma dalej zit. Nevidim zmysel. Odmalicka trapenie. Materi inak nepoviem iba suk*. Vykaslala sa na mna, odkopla ma, prednejsi bol chlast a chlapi. Paradoxne, to ja som pre nu kurv*, ktora jej znicila zivot, tak sa vyjadrila. Obrala ma o vsetko co malo byt raz moje, otca nemam, ten nevlastny a jej ozrati kamarati ma sexualne zneuzivali. Vestkyna povedala, ze ma vlastna matka prekliala. Detstvo trapenie, posmesky kvoli materi, plus mam na tele nieco nezvycajne, takze som si zazila aj sikanu. Vychovali ma blizki, no nemohla som ani na caj s kamaratkou, lebo budem ako ta kurv*. Ked som sa v lete opalila, drhli ma vo vani, aby vraj ludia nehovorili, ze som od cigana a tak podobne dalej. To je len zlomok zo vsetkeho. Doma zvady, nervy, stres, co som sa napocuvala, ako moja mater znicila celej rodine zivot a priviedla nas do hanby, hlavne ked ju nachadzali posratu, postatu na ulici. Dalej, v praci sa mi nedari, cokolvek zacnem, do cohokolvek sa pustim, bud natrafim na ludi, ktori ma ohovaraju, alebo na uchylnych sefov, to iste dokola. Nikdy do nikoho nerypem, nic nikomu nerobim a pritom sa vzdy do mna niekto navaza. Darilo sa mi iba v zahranici, nikde inde. Jedine co je pekne na mojom zivote je vztah, ale bolo to velmi komplikovane a neviem zabudnut na niektore veci, co sme si urobili a povedali. Kupila som si psa, na ktoreho som cakala roky, jedneho dna zmizol bez stopy, isli sme s partnerom za hranice, zacat novy zivot, clen jeho rodiny sa zabil a museli sme sa vratit. Momentalne nemozeme ist ani znova prec. Nic sa mi nedari, nic na co siahnem, vsetko sa rozpada, cely moj zivot je jedno velke hovn*. Zdravotne problemy uz ani nespominam, naco. Niekedy rozmyslam, ze nastal cas to ukoncit, k comu je takyto dokur*eny zivot? Keby som nemala partnera, davno je koniec, ale nie je ani to idealne kvoli jeho rodine. Neviem uz zniest ich rodinne problemy, to co sa tam deje nie je normalne, a nad moje sily, je mi ho luto, lebo mu nicia zivot, ale ako keby som sama toho nemala dost. Je toho strasne vela, mam pocit, ze sa ohybam k zemi pod nanosom vsetkeho a nemozem dychat. Mam pocit, ze sa zadusim. Preco musi mat niekto nalozene tolko trapenia a niekto si zivotom len tak preplava? Aky je zmysel tohto vsetkeho? Nechcem sa lutovat, ale pripada mi to ako zbytocny zivot. Uplne zbytocny. 33 a uplne na dne. Na samom dne v bahne. Nechlastam, ale bez Lexaurinu to uz nejde. Nemala som sa radsej vobec narodit.
33 rokov trapenia, kedy uz bude koniec?
z tvojich riadkov citit, ze je tam stale chut do zivota. len sa v nom deju nespravne veci. umrieme raz aj tak a zivot mame len jeden krat. tak naco to skracovat a niekam sa ponahlat. nemas co stratit. nemozes vediet, ci nebude dalsich 33-43-53 rokov zivota uplne vynimocnych. cestu mozeme zhodnotit az na jej konci.
v prvom rade by som odstrihol vsetko, co ti skodi. je zbytocne trpiet stokholmskym syndromom. pochop, ze k svojmu stastiu nepotrebujes cudzich/inych ludi. v prvom rade musis byt stastna sama zo seba. uvedomit si cim vsetkym si presla a ze si to dokazala. mnoho inych to nedokazalo. si cim dalej tym silnejsia. bud viac sama so sebou a vaz si to. pust si hudbu, citaj knihy, uzivaj samu seba. prestan sa stykat so vsetkymi, ktori ti skodia. nemaju v tvojom zivote zmysel a ani dovod v nom byt. ak ta tvoj priatel miluje, ostane s tebou.
za dalsie: zmen prostredie. ak nemas zavazky, chodte von. tam sa bude dat zacat novy zivot. nikto ta tam nepozna a uz bude len na tebe, aku atmosferu okolo seba vycaris. budes to mat pevne v rukach. zarobite si peniaze, pojdete na dovolenky, budete zbierat zazitky. ak s tebou parner od rodiny nepojde, tak mu je prednejsia a ty mu za to az tak nestojis. detto ked ho psychicky likviduje. nenechaj sa zlikvidovat spolu s nim. parazituju na vas, pretoze ste dobri ludia. chcu vase stastie. nenechajte si ho vziat.
ak odides aj sama, tak to neznamena, ze uz sama aj ostanes. pre kazdu zenu tu je chlap. ver mi. cize odpoved je: odist, zmenit prostredie, zacat novy/iny zivot. vratit sa tam, kde si uz uspesna dokazala byt. naviazat. zacnes na novom mieste s novymi myslienkami. hlavu zamestnas pracou a travenim volneho casu vecami, ktore ti robia radost. zivot nie je komplikovany, to len my si ho komplikujeme. nech sa v celom vesmire stane cokolvek, tak na konci si ty ako vyhybka a mozes danu situaciu/stav/emociu prijat, alebo neprijat. to je sila nasho bytia. moct sa rozhodnut. takze tvoj zivot je 10% co ta postihne a 90% co s tym urobis. nie naopak..
Tomas12345 jednoducho vie všetko, čo narobíme, to jeho modlíkanie mu dalo vešteckú guľu :)
A zasa Tomasko, prosila sa ta o nejake dalsie komenty? Ako keby nebolo nad teba, ty si pekne arogantny clovek.
och mas fakt tazky osud, to ti verim ale skus si najst nejaky zmysel pre zivot! Nemozes takto hned zatracovat zivot. Skus vyhladat nejaku odbornu pomoc, mozno ti to pomoze!
neospravedlnuj sa za to, ze si sa opustila, kazdemu z nas sa to z casu na cas stane
Prepacte, ze som sa tu opustila a dakujem za vsetky rady a slova pochopenia. Konicky samozrejme mam, rada citam knihy, chodim na turistiku, plavam, rada cestujem. Ale vzdy ked sa od tychto konickov vratim naspat k realite, je mi az fyzicky zle. Z toho tie panicke ataky. V tejto faze zivota mi to proste nejde, pozitivne mysliet. Chcem sa odstahovat z tohto mesta, zacat novy zivot a nemozem, lebo partnerova rodina. Je to na zblaznenie. Niekedy mam chut sa zbalit a utiect, nechat aj jeho. Nech si vyriesi svoje rodinne zalezitosti a pride potom. Lenze ako si predstavit zivot bez cloveka, ktoreho lubim, nevymotam sa z toho. Znici ma to.
Ovecky :
Napísal som že si sfanatizovaný z mienky konzumného sveta. Odkial si z tejto vety vyvodil že som myslel že rodina a láska sú konzum ? Vieš čo je to vôbec konzumný svet ? Konzumný svet je konzumná spoločnosť. Aká je mienka konzumného sveta ? Mať dobrú prácu, peniaze, postavenie, byt oblubeny, pekny, mať partnerku, deti, atd.
Sammsonka :
Nie, nebol som sexuálne zneužívaný.
Ci som zažíval aspon zlomok toho čo sa stalo dievčatu ? Dovolím si povedať že áno, a možno i horšie - bol som v detstve na základnej i strednej škole psychicky šikanovaný, nemal som skoro žiadnych kamaratov, skoro nikoho s kým by som sa mohol baviť, nemal som žiaden partnerský vzťah a to ma v tej dobe neskutocne stvalo pretože ten sexuálny pud bol u mna obrovský. V tých časoch bolo pre mna obrovskou frustráciou vidieť zadané páry, alebo dievča ktoré ma neskutočne pritahovalo no nemohol som ju získať.... Co bolo vsak najhoršie boli moje zdravotné problémy. Od 15 mi začali problémy so srdcom, a mať problémy so srdcom je naozaj velmi nepríjemne. Postupne sa popri mojmu srdcovému problému pridala i panická porucha. Ak sú srdcové problémy nepríjemne, tak panická porucha je niekolko násobne nepríjemnejsia. Kto si ju zažil vie o čom hovorím. Myslím že čo sa týka porovnávania mojich problémov s autorkinymi problemami velmi nezaostávam.
Z tohto všetkého mi pomohol dostať sa Boh + koníčky. Odkedy som naplno uveril a svoju vieru si dostatočne posilnil, odvtedy som sa už prestal trápiť pre to že nemám partnerku, nemám kamarátov ( to mi vynahradili koníčky ktorým sa naplno venujem a zamestnávaju a zabavuju ma v dostatocnej miere). Boh do môjho života priniesol skutočné štastie. Stastie zvysuje v mozgu serotonín ( smútok ho znižuje) a ked sa mi vplyvom stastiu z Boha zvýšil serotonín výrazne sa zredukovali i panické ataky. Co sa mojej sikany týka, náboženstvo ma naučilo hodiť šikanu za hlavu. Je to predsa len minulosť ( na čo riešiť minulosť ? ), navyše ja nie som ten kto má niekoho súdiť (šikanatérov), súdiť bude Boh, Jemu prenechávam súd. Náboženstvo ma naučilo že nikto nie sme dokonalí, všetci sme hriešny a robíme chyby. Ja rovnako robím hriechy, preto ja nemám právo šikanatérom nič vyčítať, pretože i ja som v určitom čase niekoho niekedy zašikanoval. V neposlednom rade treba voči šikanatérom cítiť skúr lútosť než hnev, predsa len sú to ludia ktorí nemajú v živote Boha, a čo horšie sa môže človeku stať, než to že v jeho života sa nenachádza Boh ?
Autorka nemá také problémy ktoré by sa nedali vyriešiť zmenou myslenia. Podotýkam že je zdravá, a pokial človek nie je odkázaný na lôžko, tak človek tú silu v sebe nájsť dokáže. Zlý vzťah (respektíve žiadny) s rodičmi, sexuálne zneužitie, šikana, neúspech v práci, tieto príčiny nepovažujem za neriešitelne. Vsetko toto by sa dalo vyriešiť skrz náboženstvo a zmenu myslenia a nie riešiť to lexaurínom.
Ako som už naznačil, autorka sa nevie tešiť z toho čo má, nevie si nájsť žiadne koníčky a veci ktoré by jej spravili štastie ( a pritom tých vecí existuje vela na výber) a neúraduje v jej živote Boh a toto je hlavná príčina prečo sa autorka utápa vo svojej minulosti, namiesto toho aby si v prítomnosti našla niečo čo ju bude pohánať dalej. Nemá zmysel autorku lutovat, treba jej ukázať smer.
Moja pointa je to, aby si uvedomila že za väčšinu z tých negatívnych vecí nemôže, pretože mám dojem, že si tie negatívne veci zinternalizovala. Teda pointa má byť (na začiatok) nejaké uvedomenie si vecí. Chcela som písať viacej ale som v práci a nemôžem tu dlho vypisovať na mobile.
