Dobrý deň,
Cez dva roky som som vo vzťahu,teda ak sa to dá nazvať vzťahom ešte. Mam 33..a moja partnerka je tak 2h autom vzdialena...cize nezijeme spolu. Posledný pol rok je zlý...Videla sme sa len 2x. začalo tým že sme prišli o bábo..a ona bola na
tom zle...vinnny som bol ja, chlad od nej....po troch mesiacoch sme sa videli lebo ma do vtedy odmietala.. bolo to super,zase som som myslel že všetko bude v poriadku..no ale dlho to netrvalo.. dozvedela sa že nemôže mať deti..ja som neváhal a povedal jej že pri nej ostanem...lebo ju ľúbim. Zo začiatku ma nenechala len vidieť že potrebuje čas, že ma ľúbi a bráni sa citom. Ale ona začala byť postupne ku mne chladná a zlá..ne chcela ma vidieť...stále tvrdila že potrebuje sa vyrovnať..a mat kľud..potom sa môžeme vidieť..tak som čakal.. písali sme si aj keď mi ta chladna komunikácia ublížovala..a keď sme sa stretli tak mi povedala že už necíti že ma ľúbi a že nevie či sa jej to vráti..že je už iná..Keď som sa jej pýtal že či chce rozchod tak reagovala že jej len pridávam..že uvidíme čo bude..Jej je jedno ako sa cítim ..a keď to chcem riešiť tak že mám nechať tak..chcel som za ňu prísť ..a ona že nie..že všetko si len zhorsim..že budeme sa vidieť niekedy potom..ale odpoveďe normalnej som sa nedočkal.. Prestáva komunikovať , keď je písem že ja takto nemôžem byť tak bez odpovede. ..mali sme viac krát stretnúť vždy to zrušila že sa nechce rozprávať.. Trvá to už dlho..pol roka...viem že keď mi povedala že ma už neľúbi tak by to zmenanalo koniec..ale pri nej človek nevie...lebo takého niečo už bolo v minulosti že sa jej niečo prihodilo v živote.. neviem o čo jej ide..ale definitívne nič neurobila...pýtal som sa keď ma nechce tak sa rozlučme a každý pôjde vlastnou cestou...bez odpovede.... Hovori len to že za veľa veci si môžem sam...boli to veci ako také že som dávno na ňu zvýšil hlas keď stratila lístky.., pritom sme si to vyjasnili a bolo všetko fajn potom..a teraz mi to vyhadzuje na oči..veci čo by vzťah keď sa dvaja ľúbia nemali ovplyvniť,ale správa sa tak ako keby som pre ňu nič nebol..takto to nikdy nebolo... stále mi vravela ako má ľubi a že ma neopusti...tak neviem čo teraz robiť ked ja city mám a ona nie..ona vzťah nerieši..na FB ma stále všetky tie naše zamilované komentáre z pred roka.a keď som sa opýtal prečo toto po tom všetkom.. odpoveď bola...stalo sa.
O čo je išlo..ide..
písal si, že problémy boli aj preto, že bola veľmi chudá. Nemá problémy s mentálnou anorexiou?
Život prináša niekedy okolnosti, ktoré sa zvrtnú horšie, ako človek chce. Váš vzťah sa stal obeťou takýchto okolností. Tak to mal zrejme napísané v knihe osudu.
Ja beriem to, že čo sa jej stalo že to ju zranilo..a bol som pri tom aj ja..Všetko to chápem. Len nechápem tomu, prečo veci mali opačný vývin.zo začiatku som jej chýbal, ale chcela mať klud, nechcela sa so mnou stretnuť, keď som sa pýtal či ma ešte chce..že čo sa to pýtam, že ma lubi, len potrebuje čas...a po 6. mesiacov to prišlo sem, že ma už nelubi, ale nevideli sme sa, lebo nechcela..no v kontatke boli. Ja som sa tiež dosť trápil keď som bol v nádeji že ešte niečo môže byť fajn.. Keby aspoň na rovinu povedala, že je koniec tak odídem z jej života..Nie som z tých čo sa k niekomu tlačia..Len som chcel po tej dobe nejaké vyjadrenie. To že ma nelubi je pravda, správala su posledne ku mne ako keby som nič nebol. Ja som sa o nu zaujimal...čo robi, ako sa má....Mal som autonehodu...tak som jej to povedal..a ona na to ."že pekne" a nič viac.....takto sme spolu komunikovali posledné mesiace..len o na a ja nič...Sama mi hovorila predtým,že náš vzťah ide dolu vodou..tak som hovoril, pojdeme niekam, dovolenka, všetko by som zariadil, vybavil...ale ako som mal zachranovať vzťah ked ona nechcela ma vidieť...stale len tvrdila že potrebuje klud a caš..a ja som nemohol nič iné robiť ako sa pozerať ako sa náš vztah rozpadá...Nemohol by som ani za nu prisť, proti jej voli..to by som skončil už dávno...
Tvoj posledny prispevok nema hlavu ani patu, aky zakrok jej telo nezvladlo? To ako bola na potrate? Ake injekcie dostavala, pises ze nemali ublizit dietatu a zaroven ze mali vyvolat potrat? Ako nedivim sa ze ta nechce uz vidiet, kritizujes ju, zvysujes hlas, posielas ju na potrat a este sa vyjadrujes jak mongol.
Ja som nikoho na potrat neposielal..veď som ani ja a ona nemohli vedieť že niečo už začalo..a nevedel to ani doktor.. nikdy by som ju neposlal aby dala niečo zobrať.. dobre berie to ako kapitolu života.. chápem
podľa mňa pre ňu predstavuješ kapitolu života, ktorá ju tak zranila, že na ňu nechce ani myslieť a predsa furt musí.
Vzťah je ukončený.
Podla mna takyto vztah moc vyznam nema :/
"Teraz ma budete odsudzovať ale navrhol priatelke či by nezobrala si tabletku po..že spolu nebývame že vieme čo sa stalo tak radšej si počkame ked budeme mať všetko vyriešené"
mám takú životnú skúsenosť, že páry, kde muž odmietol dieťa a poslal partnerku na potrat zároveň s dieťaťom dal zabiť aj jej lásku k sebe. (a to bez ohľadu na to, že v budúcnosti môže či nemôže mať ešte deti).
Takže to celé ber ako absolútny koniec.
Dieťa sme chceli, ale keď budeme spolu byvať a ona si dorieši veci doma..Ale keď by bolo tak by bolo a bol by som rád. No a po jednej noci sme vedeli že už môže byť..Teraz ma budete odsudzovať ale navrhol priatelke či by nezobrala si tabletku po..že spolu nebývame že vieme čo sa stalo tak radšej si počkame ked budeme mať všetko vyriešené. Ona súhlasila ale povedala že na antikoncepciu je alergická. Tak som teda povedal, že necháme veci tak..no ona potom volala svojmu lekárovi, že je nejaká metodá, čo tomu zabrani...hormony ale dieťatu by to neubližilo ani jej..Ona si dala nejaké injekcie o ktorých som nevedel..Cely hormonalny system jej to narušilo aj pretože je velmi chudá, Ostala tehotná,začala byť ku mne zlá..že nepojde so mnou žiť..lekár jej v tretom týždni povedal že by to dieťa bolo choré..po tých injekciach ale že deti môže mať..tak sme sa rozhodli že pojde na dalšiu..nemusím písať akú...neviem čo sa stalo...dostávala sa z toho..bol som pri nej..keď už bolo jej lepšie tak sme boli spolu, mali sme pekne dni..no hovorila že ma stavy ako pri predčasnej menopauze..išla k lekárovi...ten jej diagnostikoval že ma nefunkčnu maternicu...že proste jej telo ten zákrok nezvládol..Čiže sa dozvedela, že nemôže mať deti. Mne to bolo samozrejme ľuto, všetko som si vyčital, že je moja chyba....ale ostal som s ňou..od vtedy sme sa videli len raz a to mi povedala že ma nelubi, že stratila city..Trvalo to pol roka..Samozrejme mi hovorila, že som znicil zivot všetkým..ale ja som jej hovoril že ostavam pri nej aj keby sme nemali mať rodinu.Ona ma nechcela vidieť chcela mať klud.. Aj som rozmyšlal že odidem sam aby bola štastná, že jej asi budem pripominať veci...Teraz ma isť do prace že tam si odpočinie..ale riešiť nás nechce...že bez lasky to asi nejde...Ja ju lubim..ale už sam sa tiež dosť natrápil...ale neviem ju nechať, nedokážem to..najradšej by som bol aby mi napisala, že je definitívny koniec, že už sa neuvidime.. a ja si možem aspoň nejako uzavrieť..lenže ona je taká že sa vidieť ešte môžeme...ale načo keď nemá city...Takže sa pýtam čo môžem spraviť..keď..ona mi neodpisuje už keď chcem riešiť nás alebo sa niečo opýtať..reaguje len na niekoré fragmenty v mojich správach..Na liekoch nie je..ona je proti tomu...Možno to zbytočne naťahujem ...a mal by som jej dať klud...podla toho ako sa správa ma nepotrebuje a je jej jedno ako sa mam ja...Ja by som jej tu lásku chcel dať ale nechce..
v ktorom mesiaci bola? Aj ste pochovávali dieťa? Je to dôležité, lebo ak je hrob, dáva to pokoj duši. Mne kňaz poradil, aby som si našla miesto, kde sa má nachádzať v mojích predstavách pochované, a tam mám dať kvety a zapáliť kahanček. Tak sa aj stalo na cintoríne. A teraz, veľa rokov po tom, ako sa to stalo, na Dušičky tam chodíme všetci, a zapália kahanček a každý vie, že je to za moje malé. Mne sa veľmi uľavilo, keď som to miesto preň našla. Strata dieťaťa je strata veľmi blízkeho človeka, a keď je to počas tehotenstva tak malé, že sa dá do biologického odpadu, je to dvojnásobná rana, že ani hrob nemá a nikto ho nemá za človeka. Takto sa mu prisúdi úcta, aká človeku prináleží a prestane byť vnímané ako pomýlený zhluk buniek a matka je konečne pochopená.
