Negatívne myšlienky

Tvoja sestra ma asi nejaku poruchu osobnosti, bohuzial odskakala si si to ty, nevinna obet, vtedy len bezbranne dieta. Je jasne ze ta to dost poznacilo. Odporucam si najst nejaku dobru psychologicku, uz len to ze sa mozes niekomu vyrozpravat kto ta pochopi ti velmi pomoze. Ja som z jej sedeni vtedy vzdy odchadzala s takym povznasajucim pocitom. Nikdy sme neriesili nejake odpustenie, o tom sme sa nikdy nebavili, nikdy po mne nic take nechcela. Ja ani neviem, ci som rodicom odpustila, necitim k nim nenavist ale na detstvo spominam velmi nerada. Neriesim ci som im odpustila. Matka sa az v mojej dospelosti uvedomila ze mi ublizovala a povedala ze by to dnes uz robila inak. Ona ma nenavidela a tiez ma bila. Vzdy ma ohovarala pred celou rodinou ze som nepodarena a ze som jej znicila zivot. Obete tyrania v detstve su poznacene na cely zivot, maju to tazke, ale treba na sebe pracovat a da sa z toho vymanit a zit ako tak normalne. Drzim palce.

ScaredOfPeople, čítaj len to, čo je napísané, nedomýšľaj si pokračovanie:) nikde som nikomu netvrdila, že za neodpustenie pôjde do pekla. A opakujem, odpúšťaš kvôli sebe, nie kvôli druhému. Ale rozhodnutie je na Tebe samozrejme, nik Ťa nenúti. Zamysli sa čo Ti to dáva, že sa hneváš a o čo prídeš, keď odpustíš?

Scared
Nejdem sa zastavat PreTeba lebo som vela krat s nou nesuhllasil, ale toto ti podla mna pise dobre, ja mam tiez nieco podobne, mne sa to prejavuje na depresiach a znicenom zdravi a tiez je moznost ze som niekomu neodpustil a preto si to stale nesiem v sebe a doslo to az to stadia, ze je to so mnou uplne zle.
Musis odpustit proste, musis to zo seba uvolnit inak sa to s tebou ponesie este dlhu dobu.

Scared of people-strach z ľudí. Preložil to google, inak by som ani nevedel. Social anxiety odborne :)
Niektoré prezývky si musím prekladať. Všetci sme nemali angličtinu

A z tej depresie už si sa teda dostala? Lebo si písala, že na strednej si ju mala.Až teraz som si to všimol. Ja som ju mal tiež zo šikanovania a z IZOLÁCIE OD DRUHÝCH ĽUDÍ (strach z ľudí) a trvalo dlho roky, než to prešlo (nie samé od seba). Chcel som ešte preto toľko dodať, že keď je človek v depresii, TAK MOZOG AUTOMATICKY GENERUJE TAKÉTO A PODOBNÉ MYŠLIENKY. To ti potom objasním, ako na to, keď bude záujem. :)

Scaredpeople...nejdeš na to dobre. Vidím, že si o psychológiu moc nešuchla.
...tým sa ti nechcem vysmiať. Ide ale o to, že NIE SÚ DOBRÍ A ANI ZLÍ ĽUDIA. Čo mi na to povieš?

Toto je základ. Skús pripustiť, že neexistuje dobro a zlo. Každý z nás nejakým spôsobom koná a za tým konaním má nejaké úmysly. Sú rôzne.

Ty máš v hlave jedno- ľudia sú takí, ŽE IM NEVERÍŠ, LEBO ŤA SKLAMALI. PRETO SI PODOZRIEVAVÁ. Mám to trochu podobné. ČO SOM PRETO UROBIL?
1. nie sú dobrí a zlí ľudia
2. Každý človek koná na základe svojich úmyslov, KTORÉ JA V DANÝ MOMENT NEMÔŽEM POZNAŤ. Ochrana pred ľuďmi, ktorí by boli proti mne sú myšlienky "Aj tento človek môže byť zlý, aj keď sa dobre správa, dávaj si pozor!"
...je treba siuvedomiť, že tomäm v hlave-to si urobila
3. Keď sa stretneš s novým človekom, tak si povedz: "TENTO ČLOVEK MÔŽE BYŤ VŠELIJAKÝ A ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ" (čiže aj vtedy, keď ti je bapr. sympatický.).
Mne sa dokonca napr. stalo, že jedna žena proti mne vyhrkla všelijaké slová-naštvala sa. Ale povedal som si túto vetu, ŽE AJ TAK MÔŽE BYŤ INÁ (že sa s ňou dá rozprávať normálne). Aj sa tak potom neskôr stalo.

Ja som trénoval svoju myseľ podľa bodu č. 3. A týmto som potlačil podobné myšlienky, aké máš ty

Ale možno si chcela naraziť na to dobrý/zlý, že ťa nejaký človek využije. Ide o to, že každý človek koná obvykle tak, že on chce mať z niečoho prospech.
Napr. Stretneš chalana, povie ti niečo o sebe , BUDE TI SYMPATICKÝ. ("dobrý") a po čase ti povie- poďme na zmrzlinu, kúpim aj tebe. Ty si hneď pomyslíš- A čo ak má nejaké bočné úmysly? ("zlý") Čo ak ma chce len využiť pre svou zábavu? Čo ak sa bude chcieť zblížiť? JE ZLÝ? Ak by aj všetko z toho čo som vymenoval , bola pravda, bol by zlý človek? Ja si myslím, že by nebol zlý ani dobrý, ale mal by urč. potrebu, ktorú by chcel naplniť.
Čiže preto nepoužívam ZLÝ/DOBRÝ. Je to len veľmi zjednodušený príklad.

A mám zteba pocit, že si si študovala asertívne práva

Preteba - Ale prosím ťa, choď s tým niekam!
Mne nepomôže žiadne odpustenie. Na riešenie problému, ako mám ja, existujú psychológovia alebo silná myseľ/vôľa (ktorú ja nemám).
A prepáč, ale ľudia, ako je ona, si zaslúžia len to, čo je pre nich najhoršie.
Chceš povedať, že nemám právo jej neodpustiť, pretože pôjdem do pekla (všimla som si, že si veriaca) ? Nikdy neoľutovala tie veci, ktoré mi urobila. Nezaslúži si odpustenie od nikoho, komu robila zle.
A už vôbec nechápem, prečo by ľudia mali ísť do pekla za to, že neodpustia svojím súrodencom, ktorí ich fyzicky alebo psychicky napadali. Predsa bili ICH!! Majú právo im neodpustiť, a to bez akýchkoľvek následkov.

ScaredOfPeople, máš v sebe hnev, možno až nenávisť voči sestre. Držíš sa v zajatí neodpustenia, preto tie myšlienky nevieš potlačiť, oni sa vrátia. Riešenie je v odpustení. Znie to jednoducho a možno ťažko zároveň, ale uvoľníš tým seba a Tvoja myseľ bude slobodná.

Lollka - Mňa bila staršia sestra keď som mala 4 alebo 5 rokov až do 15-tich. Potom už pomenej.
Nebila ma síce pred rodinou, no aj tak.
Keď som nerobila, čo chcela, buď sa mi vyhrážala bitkou alebo ma rovno zbila. Do 15-tich to boli útoky, ako skúbanie (v noci, keď som spala, bola schopná sa zobudiť a skúbať ma, často som sa bála aj zaspať), bitie po hlave, chrbte, hádzanie vecí do mňa. Keď som mala nad 15 rokov, naschvál ma začala provokovať (vedela, že som sa jej prestala báť a začala som na ňu byť dosť výbušná) aby som sa naštvala a povedala mu pár krutých pravdivých vecí do očí (nevedela som sa pri nej ovládať). Ona sa naštvala, škrtila ma alebo ma sotila na zem a kopala (na nohách mala topánky). Pokiaľ bola ona v dome, nebol pokoj.
Všade bola, každému diktovala, všetko chcela, všetko komentovala, nič sa jej nepáčilo, zakazovala nám chodiť do izieb (ktoré neboli jej). Aj mama a brat sa jej báli.

Mimo domu, na návštevách a inde, bola tichá, pokojná, hanblivá, ako neviniatko. Príbuzní si doteraz myslia, že je to slušné dievča. Hlavne, že k svojej vlasnej mame, sa správala ostrasne, párkrát ju aj zbila a na babku vulgárne nadávala a vyhrážala sa zabitím (aj mne).

Doslova sa mi z nej zdvíhal tlak. Už sa nestretávame. Nemám ju vôbec rada (pekne povedané) a dúfam, že sa už nikdy neuvidíme.

To bude nejaka trauma z detstva. Napr. ja som bola v detstve tyrana a neverila som potom v dobrych ludi. Hovorila som si, kde ste boli vsetci vy "dobri" ludia ked som ja potrebovala pomoc? Tvarili ste sa ze neexistujem, ze nevidite co sa mi deje. Suviselo to s tym, ze otec ma kludne dokopal aj pred sirsou rodinou, nechal ma lezat dokopanu na zemi a ti ludia z rodiny co sa inak povazuju za dobrych sa tvarili ze sa nic nedeje a ze som si to zasluzila, nechali ma tam a odisli. Teta akurat zobrala svoju vtedy 2 rocnu dceru z tej miestnosti prec aby sa na to nemusela pozerat, chcela ju ochranit a kto chcel ochranit mna, mala som vtedy 15, nikdy nikto. Ked som mala 20 zacala som chodit k psychologicke a chodila tam par rokov, to mi pomohlo, postupne som zacala verit v dobrych ludi, ona bola skutocne dobra. Pochopila som, ze naozaj existuju ludia co by mi aj vtedy pomohli, len som takych vtedy proste nestretla.