Novatema, co takto sa zamysliet, aky podiel viny mas na tom ty, este pred tym, nez zacnes zo svojej situacie obvinovat ludi, osud, karmu, priliv a odliv, ci ine "zaludne veci"? :D Treba si uvedomit, ze ak nieco nefunguje, vyzaduje si to opravu. Vsetko v nasom zivote, si vyzaduje opravu, nie lamentovanie nad tym, aky je zivot strasne kruty. Ked sa ti pokazi pracka, das ju opravit (pokial sa nerozhodnes kupit hned novu). Nesedis pri nej a nebedakas, aky si chudacik. Ked sa ti pokazi auto, znicia topanky, rozbije sa ti okno, bud to opravis alebo to vymenis za novsi kus. A tak je to aj so vztahmi, "vymiename" ich za lepsie (niektori trpitelia za horsie) ale najma, opravujeme ich. V prvom rade si uvedom, co si vo vztahoch doteraz robil zle. A nie ze nic. Robil. Nebola zla vzdy len druha strana. Ak sa ti zda, ze ty si bol dokonaly a ze chyba bola vzdy len na strane partnerky, sklamem ta. Do vztahu si siel vzdy dobrovolne. Dobrovolne si si vybral danu osobu a teda aku si si vybral, taku si mal :) A teda, nieco asi nie je v tebe v poriadku, ze si natrafil zrovna na vztahy, ktore nevysli, na partnerky, ktore za to nestali alebo neboli k tebe vhodne. Pri otazke preco, sa vzdy v prvom rade zamysli nad sebou, zvalovat vinu na inych, nema zmysel. Ak vztahy nevychadzaju, tak asi to ma nejaky dovod, nie? A tym, ze prestaneme doverovat a hladat odpovede, tak si sami pod sebou kopeme jamu. Keby si ludia uvedomili, ze oni sami, svojim postojom a myslenim, si moze za svoj spackany vztah, bolo by daleko menej sklamania. Malo by to fungovat tak, ze po ukonceni kazdehi vztahu, si treba uvedomit, co si robil zle. Ak to nevies sam, treba vyhladat pomoc (ci vo forme terapeuta, psychologa...) Dalej, ak budes vztahy brat ako moznost rastu, budes daleko menej prezivat sklamanie, az nejaky skonci. A v neposlednom rade - o samotny vztah sa treba starat! Vela ludi si najde partnera, su happy, veria, ze to vydrzi uz ma veky. Ale zabudaju na nesmierne podstatnu vec. Vztah, dobry vztah, nie je nieco, co same od seba zacne a bude to nezmenene trvat dlhodobo. Vztah treba naplnat, starat sa on, treba na nom pracovat, budovat ho...kazdy den. A toto je praca, ktoru vela ludi nezvladne. Myslia si, ze nemusia ani prstom pohnut, ze sa netreba slusne spravat k partnerovi, netreba sa zaujimat o jeho pocity, ze sa netreba rozpravat, respektovat, riesit spolocne problemy....A posledna vec - stastie je stav tvojej duse a mysle. Je to nieco, co ti nezabezpeci partner, droga, nabozenstvo, nikto a nic. Bud to v sebe mas, lebo si stastny, ze zijes, dychas, mas zdrave nohy, ruky, alebo to v sebe nemas. Ak to v sebe nemas, hladas rozne formy, ktore ti stastie maju simulovat. Napriklad vztah a partner. Chvilku to vyzera, ze aj stastny si, vdaka tomu, ze mas niekoho vedla seba. Ale tvoja dusa je prazdna. Pokial ty nie si sam vnutorne stastny, nebudes ani s partnerom. A to je vsetko, co som ti chcela napisat. Vezmi si z toho co len chces :)