Zdravím Vás ľudia, čo si myslíte o mojom prípade, nad ktorým už dlhšie rozmýšlam?
Mám dlhé roky kamošku, poznáme sa uplne od detstva, a kamarátime sa až teraz do dospelosti, avšak stále menej a menej.
Ja som taký živý typ a rada spoznávam iných ľudí, rada cestujem a snažím sa pozerať na život optimisticky.
Ona je strašne pesimistická, zdá sa mi, že vekom a prácou, ktorá ju ubíja je to horšie a horšie.
Poslednou dobou sledujem, že keď sa stretneme, stále sa len sťažuje, je depresívna, ale keď sa jej aj snažím poradiť, nechce to počuť, stále sa chce len ľutovať a nemá záujem nič zmeniť.
Je nespokojná so svojim životom celkovo-s prácou, ktorá ju psychicky vyčerpáva a nebaví, no nechce ju zmeniť, s osamelosťou, nakoľko žije s mamou, je single, a nie je otvorená spoznať nových ľudí. Nechcem sa s ňou uplne prestať kamaratiť, lebo sa poznáme už roky a vždy som ju rada videla, ale všimla som si, že mi jej prítomnosť uplne vysáva energiu. Keď sa stretneme, zvyčajne po nejakej dobe, chcem jej povedať, čo mám nové, chcem ju vypočuť a mám dobrú náladu...no keď odchádzam cítim sa na depku aj ja, lebo neustále opakuje ako je všetko na ho*no. V podstate ju ani nezaujímam, lebo som na ňu asi príliš pozitívna. Mám obmedziť stretávanie s ňou, alebo sa jej snažiť nejako pomocť? (Psychologa odmieta)
Čo s takouto kamoškou?
A myslíš, že keby si jej ponúkla, aby išla s Tebou plávať, alebo iné, išla by? .. To by bolo o.k., aj by prišla na iné myšlienky a pri plávaní by ste toľko ani nekomunikovali. .. Alebo ma napadá ešte nejaký pilates pre začiatočníkov v skupine, al. iné, kde by Ste nemuseli rozoberať jej život,..
dobre to napisal pozitivum, zacni jej dohadzovat chalanov, nech si niekoho najde, skus nieco vymysliet, lebo takto asi zatrpkne na totalku, a nebude mat ani frajera, ani kamosky
Mala by si jej najst frajera,
tam bude pes zakopany asi..
Vnesies jej do zivota lasku hned rozkvitne a uz ta nebude deptat.
No v dnesnej dobe vyhodia cloveka z prace za kazdu blbost, staci ak nebude moc sympaticka sefovi, moze sa snazit. A hlavne v skusobnej dobe. Mozno sa jej to uz stalo ze ju takto vyrazili a ma strach ze jej to stane znova. Tam kde je teraz ma zrejme uz aspon nejaku istotu ked nic ine, keby pracu zmenila a vyrazia ju v skusobnej dobe tak nema nic, nema z coho zit. Doba je dnes zla.
martina.d co tym myslis, ze "svoj život na svet"?
neviem to je ťažko, skús jej poskytnúť svoj život na svet, len si uvedom, že takýto ľudia ťa sťahujú so sebou
Afroditka, vidis, ze sa po jej navsteve citis zle. Ono nie je dobre sa stretavat s opacne nastavenymi ludmi. Ona sa nezmeni aj keby za nou prisiel strasne krasny a bohaty muz, ktory by ju miloval ako bohynu a mohla by zit akokolvek by chcela. To su typy ludi, ktorym robi dobre trpiet - ich heslo je, Stastie je plytke, smutok ma svoju hlbku. Ja som toto iste zazila, ty sa budes coraz menej a menej s nou stretavat az uplne prestanes. Ona potrebuje mat okolo seba stazujuce sa nestastnice a ty pozitivne sikovne usmiate baby. Tieto vlastnosti vyskocia az po skole, kde ste mohli byt velmi dobre kamaratky, ale v dospelosti sa povaha prejavi naplno a potom sa uz da kamaratit iba zo zdvorilosti, ale to uz nie je ozajstne priatelstvo.
afroditka325 - Možno ani nevie, čo chce. Na jednej strane sa chce z toho dostať, ale na zas druhej strane, nechce pomoc. Je zmätená. Aj to poznám. Cítila som sa tak, keď som nemohla nájsť východisko. Všetko na mňa "padalo", každý sa ku mne správal hnusne, stúpala vo mne zlosť, nenávisť voči ľuďom, zhoršovala sa mi depresia, psychicky bola som stále slabšia a slabšia, chcela som sa z toho dostať, no nechcela som pomoc.
Ani mi nemal kto pomôcť. Rodičia si ma vypočuli, no nerozumeli tomu a bokom, nenápadne sa usmievali. Nemala som žiadne kamarátky. Bola som úplne sama. Psychicky som bola totálne na dne. Dôvod mojích stavov bola jedna vec, ktorá ma zvnútra zožierala a o ktorej nikto nevedel, pretože som to nikomu nechcela povedať. Mala som na to vážny dôvod. Doteraz to dusím v sebe, nikto o nej nevie a zožiera ma to zaživa.
Takže možno v sebe dusí niečo, s čím sa zrejme nikdy nikomu nezverí a bude ju to zožierať do konca života, najmä ak je to niečo, čo sa nedá vrátiť (ako v mojom prípade).
Asi ju budeš musieť nechať ísť, ak nevie, čo chce.
Musí na to prísť ona sama.
Ahoj rozumiem, je trochu introvertnejsia, ale bývala menej uzavretá ako teraz.
A ako jej mám pomôcť? Čo mám robiť aby mala väčšiu chuť žiť? Aby mala naplnenejsi život a nebola taká negatívna? Keď sa snažím zvyčajne sa len sťažuje, keď poviem čo mám Nové a je to pozitívne, tak len povie hm hm, ty sa máš oveľa lepšie ako ja, a zase sťažnosti...neviem už.
