Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

herb

lucinda, no, uplne ta chapem
ale chcela si ist robit len na chvilu, kvoli vies comu, tak tie tri mesiace alebo kolko by si kvoli tomu prezila. neviem, ci uz si si toto ujasnila, alebo chces ist pracovat kvoli zmene.
rozmyslam, ze tebe by mozno prospel aj nejaky perfektny charizmaticky psychoterapeut, ktory by bol ten, ktoremu by si doverovala /miesto sucasneho partnera/ aby ta vytiahol trochu nahor. ja neviem, co vsetko oni ludi ucia a ako s nimi pracuju, ale tak snad nieco robia :D a nielen prikyvuju ako v usa filmoch.

Lucinda000

Herb, tak ten tvoj naozaj neviem aky je, ked je aj citlivy, lebo ten moj napriklad nie je vobec, aspon to nedava vobec najavo a dovnutra mu nevidim, takze tazko povedat. Ty mozes byt aspon rada, ze mas pracu, ze aspon si nutena prejst na ine myslienky. Ja uz nechcem cakat na vhodne obdobie, stale pozeram, ale vobec nic alebo som narocna alebo sa cudno nazyvaju tie pozicie alebo sa bojim na niektore si poslat, neviem v com je chyba, ale nechcem na zaciatok pracu kde by som musela robit s ludmi, teda nieco predavat co vysvetlovat, banka, posta, predavacka, nie. Je to fakt tazke, kazde rano mi je dost zle, strasne som unavena, nic ma nebavi, nic sa mi nechce, na vsetko pouzivam vyhovorky, k veceru sa preberiem a je mi lepsie a citim sa aj s vacsou silou. A aj ked som chodila do skoly alebo alebo robila niekde, tak velakrat sa mi az rano chcelo plakat, ze musim vstat a isla som s nechutou do sveta. Ja som fakt psychopatka, co viac dodat. Taka mrtvola co sa stazuje, co by kazdy preplieskal alebo vyhodil alebo nejak inak prebral, aby sa vzchopila, no ktovie, mozno prave padnut totalne na hubu by ma mozno vzchopilo alebo by som to pri mojej slabej psychike nezvladla vobec, naozaj neviem. Aj take rady, ze zacni pomahat ludom, doda ti to silu a dobry pocit atd...skusala som, zacala som v malickostiach, ale aj tak ma to nebavilo, nenaplnalo. Mozno chvilku, ale aj tak uz som utekala rychlo domov. Proste asi som vyhasnuta alebo nevidim ten pravy zmysel zivota, neda sa to naucit. Vsetko stastie vlastne hadzem na partnera a to je zle. Myslim momentalne viac na seba a co by som mohla spravit, ze takto sa z toho jedneho miesta nedostanem, no vazne neviem. Listujem na tom nete, ale popada ma len zufalstvo, ze tam nic nie je.

herb

a este som ti chcela povedat, ze niekedy citim pri nom take divne negativne emocie, niekedy som aj ja prilis citliva, ale to je hlavne vtedy, ked nechce nieco pochopit, vtedy mi brni cele telo, ze to citim az na temeni hlavy. niekedy aj pri jeho spravach.

herb

lucinda, ja sa citim velmi podobne ako ty, vo vsetkom, tie iste otazky
asi je chyba v nas, keby sa tak citili aj ine baby, tak by sem snad napisali
ja sa tiez neviem vymotat z kruhu mysliet len na neho, bere mi to vsetku moju energiu
moj neviem z coho cerpa energiu. inak povedal, ze uz nebude pit, len v piatok s kamosmi co chodia. hovorila som mu, nech aj s tym prestane, tak ze to nie. no dakujem pekne byt kazdy tyzden tak staty. ked si ten alkohol nezakaze uplne, tak podla mna to nema vyznam.
s tou robotou, tak sa do toho nesil, ked nevladzes, mozno je blby cas na zacatie. niekde su aj navody, ako zacat po dlhej dobe. ked ti bude lepsie, tak zacnes vtedy. dovtedy mozes skusat na sebe pracovat.
k tej socialnej fobii. ten moj tiez neznasa, ked mu nieco vytknem, aj drobnost, tak sa so mnou nebavi a som najvacsi nepriatel. je privelmi citlivy, v tomto sa dost podoba na teba, co si pisala. neviem vlastne, ci to suvisi so SF alebo s niecim inym. ale citlivy je strasne. pritom neviem, ako reaguje na poznamky od kamaratov, vsak tie musia byt ovela drsnejsie, ako odo mna. oni si urcite servitky pred usta nedavaju, utahuju si navzajom zo seba, tak neviem, ci aj pri nich sa tak zduva, alebo pri nich mu to nevadi.

Lucinda000

To neustale skumanie mi uz pride tak, ze chcem za kazdu cenu nieco zistit, privolat si to, ako keby chcem nieco najst. Ved je to uz chore. Mam pochybnosti, neviem naplno doverovat po vsetkych udalostiach predtym, ale takto to predsa nejde donekonecna. Aj ked vidim co sa deje vsade, vela ludi taha aj viac vztahov alebo viac znamosti alebo maju jeden staly a inde si nechavaju akusi zalohu ci zadne vratka. Je to jedno odporna skazena doba, ludia sa boja riskovat a idu na istotu alebo proste nechavaju rezervu. Uz nemozem pozerat len nanho, chcem sa pozerat na seba a posilnit svoje ja, neprezivat vsetko tak velmi a nicit sa. Len ako to zmenit, aby sa moj zivot netocil len okolo neho. Je velmi tazke najst tu spravnu hranicu, tu zdravu kedy budem milovat a nie parazitovat.

Lucinda000

Ahoj herb, tu SF som si urcila sama, lebo viem ako sa citim, ako sa bojim, chveje sa mi telo, pri rozpravani sa nemozem pozerat niekomu v klude do oci, atd, jednoducho nemam rada vela ludi, nemam rada byt medzi ludmi. S tym kodom od telefonu neviem. Nikdy ho nemal, potom zacal, potom ked som viackrat pytala telefon alebo videl, ze som zistila ten kod, tak ho niekolkokrat zmenil. A teraz naposledy neviem, zase aj tak mam dilemu aj paranoju, ze ked som sa mu tam najskor nedostala, tak to vycitil, ze prave preto sa s nim nebavim a dalsi raz uz tam ten telefon nechal len tak a ja som si mohla vsetko popozerat, tak vazne neviem. Teraz ani neviem kedy bude zase dalsia prilezitost mu tam pozriet a pytat si ho uz nechcem. Chcem sa uz zbavit tohto podozrievania a cihania, jednoducho uz sa nechcem hrat na deketivku. Rozhodla som sa, ze ako bude, tak bude. Ja mam svedomie ciste a ak by on dokazal klamat alebo podvadzat a potom zit s cistou dusou, tak nemam co na to povedat, len dufat, ze pravda vzdy vyjde na povrch. A aj keby si pytam ten telefon, obvinil by mna so slovami, ze podla seba sudim teba. S tou robotou, no lahko sa to pise, ale tazsie kona. Aj ked nemam stale chut do nicoho a na nic a vsugerovavam si, ze ma zivot bavi, aj ked to tak nie je. Pravdupovediac aj ked je to s nim par dni dobre, tak nemam uz energiu. Neviem kde by som nasla to svoje stastie, fakt ako to v hlave prepnut.

herb

ahoj lucinda, dnes sa citim lepsie ako vcera, zase som si precitala tvoje vcerajsie prispevky, lebo vcera som uz nereagovala na vsetko, co som chcela.
pises, ze mas SF, to si sa samodiagnostikovala, ci ako, aj na to beries lieky?
ten kod, dobre, ze si sa na ten telefon pozrela, lebo je to divne, preco ho zacal pouzivat. napadlo ma, ze by ta chcel testovat, co to s tebou spravi, ci nie si ziarliva? po tolkych rokoch chodenia to vyznieva ako blbost, ale ked tam nic nema, tak je to divne. skusala by som si ho aj nadalej poziciavat, ked si to robievala vzdy a nevadilo mu to, svoj maj akoze vybity.
k tej robote, ved si vyber taku, ktora ta aspon trochu laka, ze by ta aj bavila a vzdy sa da odtial odist, keby nieco. nieco, co si vzdy chcela skusit a kde beru. mozu to byt aj ekonomicke prace, nieco by si nahadzovala do pc, vela inzeratov je na chyznu, predavacku, do poistovni, do skol. mne sa vzdy pacilo masiarstvo, ze by som sa naucila rozoznavat maso alebo papiernictvo, tam mi to voni a pripada prijemne.
ja sa chcem odhodlat zase viac cvicit, viac sa hybat.

herb

s tym spanim neviem co by ti mohlo pomoct, zeby prechadzka pred spanim na cerstvom vzduchu?, fakt neviem. mozno este tak zistit priciny a podla toho. ja aj ked sa vyspim dobre, moje dni su take nijake, bez energie.

herb

ano, odzaciatku to hovoril. len ja som vcas nespozornela, aj pri inych signaloch. ako keby sa mi vypli vsetky kontrolky a prebrala som jeho hodnoty. asi je natolko dominantny, hoci tu dominanciu som si tiez nevsimla. takze manipulator. aach.
s tym dychanim, no to sa doporucuje hlboky nadych, potom dlhy pomaly vydych.
keby som s nim pracovala v jednej robote, to by bolo urcite katastrofalne, my taky blizky, doverny, laskyplny vztah nemame, to je asi pre ine pary. to si vlasne neviem s nikym predstavit. len volne chvile nonstop, najlepsie niekde daleko a pri mori. :D