Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Lucinda000

Herb, neviem ako sa zmenime. Ja sa citim lepsie, ale fyzicky aj tak zle, velmi tazko sa mi dycha, neviem preco, teda vobec sa mi neda spravit taky hlboky nadych a cely den aj ked ma nic necaka, taka som nasponovana ako na ihlach ako keby mam pred nejakou skuskou a toto ma nakoniec unavi, rozboli hlava, neviem cim to je. A presne ako pises, ja by som s mojim tiez bola najradsej nonstop, ale neda sa to a je to nezdrave. Niekedy zavidim parom co idu pracovat spolu do rovnakej roboty, aj ked viem, ze sa to neodporuca, ale mna len blizkost drzi na lepsej nalade a vtedy som spokojna.
A ty vies od zaciatku, ze sa tvoj nechce viazat a ze nechce deti? To by som ja napriklad nezniesla a keby toto viem, ze moj by nechcel, tak to by ma od neho asi odohnalo prec, ale moj mi tvrdi stale, ze rodina je najviac a on tiez po detoch tuzi, takze mam este aku taku nadej.
A inak mam aj problemy s tym spanim ako pisala ahjaj, vobec to nie je kvalitny spanok, doma sice zaspim hned a vobec sa nebudim, ale rano som unavena dolamana. A ak spim niekde inde alebo s mojim, tak nespim vobec, aj ked som unavena na maximum, tak nic, naposledy som bola hore viac ako 24 hodin a neslo mi spat a bola som napata. Vadi mi kazdy sum, tikanie hodin ci chrapanie, fucanie, proste lahnem si a sustredim sa na to a zacne to vo mnie vriet a nie nie zaspat, chore. Aj to napriklad co som mala partnerov pred, nerobilo mi problem nic, lebo kazdy z nich spal potichucku.

herb

ahoj lucinda. konecne pises. :) tak sa celkom drzis, som rada. :)
s tou unavou a tak zapasim aj ja, a ja si myslim, ze to mam psychickeho povodu, kedze ten vztah mi bere celu energiu a ziadnu nedava. citim sa ako najsprostejsia baba pod slnkom. tiez to mam uplne rovnake, mozem ist von s kymkovek inym aj fantastickym, ja nic necitim. :( akoby ma uplne opantal, ze chcem ist von len s nim, najradsej by som s nim bola 24 hodin vkuse, stale.
na mna z tych clankov tiez vselico sedi, ale to som predtym nemala, to na mna prechadza z neho.
jeho rodina ma trapi najmenej, su tu aj ine veci, ved som ti hovorila, on sa nechce viazat, nechce rodinu, nechce deti. on nevie a nechce byt za nic zodpovedny. povedz, ktora normalna baba by sa do takeho zamilovala? plus tie vlastnosti, alkohol a kadeco ine. ta jeho psychika. a plus jeho vztah ku mne, taky nasilu, ze stale ja ho do niecoho tlacim. k tej psychike, on je mozno na praskoch, je cvok, mozno nic neciti, mozno ma velke problemy, len o nich nehovori a zapija ich alkoholom.
tak zatial tolko, drz sa lucinda, nech ti vydrzi psychicka sila. :)

Lucinda000

Ahoj herb a ahjaj, prepacte, dlhsie som nepisala, par dni som bola nejak zaneprazdnena, aj mi to dobre padlo, vybavovala som nejake veci, ale nepracujem. Inak mam z toho obavy ako sa zaradim ked uz som tak dlho doma. Stale sa citim unavena, aj ked spim dlhsie, kratsie, stale taka nevladna. Urcite to bude tym rezimom.
Po precitani toho prispevku od ahjaj som sa zase nakopla a uvedomila, ze chyba je aj vo mne, o tom maximalnom prezivani to totalne vystihla. Uvedomila som si, ze naozaj prehnane reagujem a prezivam to vnutorne velmi intenzivne, ci je to smutok, radost alebo strach, vzdy neskutocne vela a neviem ako to minimalizovat. Mam velmi pesimisticke zmyslanie, rozne scenare a naozaj je to velakrat zbytocne, aj co sa tyka toho kodu na mobile, nakoniec som sa tam dostala a nemal tam nic, uplne ma prepadli vycitky, ak teda nic nevymazal. Neviem preco som taka, no stale ma prepada taka dilema, ze lubi ma, ale chova sa velakrat hrozne a potom ma to nuti takto sa trapit preco je taky. Mala by som najst v sebe akusi lahkost, nadhlad nad vsetkym a neplakat uz len ked sa na mna niekto skaredo pozrie. Dakujem vam za vasu uprimnost a vas pohlad, trochu som si vstupila aj ja do svedomia, ze nie je vsetko len jeho chyba.
Herb, aj o tom parazitovani to je asi na mna trefne. Ale ako sa z tohto stavu citenia dostat do zdravej lasky a neparazitovat? Naozaj ma bavi len on a tesim sa len ked idem s nim, sama akoby som taka neshopna ci sama, necitim sa dobre. Ak mam ist s kamoskou, vobec to nie je ono, ze si poviem super, mame cas pre seba, pokecame atd.
Aj ked teraz to je s partnerom zase lepsie, aj ked chlad je stale z jeho strany, ale on je taky stale a nemyslim si, ze by bol so mnou len tak. On je az privelmi opatrny a taktiez sa boji buducnosti, ale niektore jeho pohnutky a pohlady na zivot zas nechapem.
Citim sa zase psychicky lepsie, ale fyzicky stale unavena, do nicoho sa mi nechce, ak idem, snazim sa, je to strasne na silu, taky kolobeh, obdivujem vonku ludi ako robia pracuju, ako to zvladaju, jednoducho bezny zivot a ja ako mrtvola trasuca bojazliva. Poviem na rovinu, bojim sa aj tej robotnickej prace, stale scupitam, ze si tam mam poslat ziadost, ze ako to zvladnem. Ak spim menej ako 8 hodin je to so mnou katastrofalne, cely den som potom ako omamena.
Herb, ak som to spravne pochopila, tak ty nepoznas rodinu tvojho partnera?
A s tou socialnou fobiou, tu moj partner urcite nema, ale ja ano. Nakoniec sa tento cely prispevok otoci tak, ze ja som ta depresivna psychopatka, vlastna ta zla.

herb

lucinda, ahoj, co je s tebou? uz niekde robis a nemas cas?
u mna rovnako, ked je to blbe v tejto oblasti, tak sa neviem prinutit robit nic uzitocne v inych oblastiach :(

herb

ahoj lucinda, citam citaty, tak sem dam:
„Ženy môžu predstierať orgazmus, ale muži dokážu predstierať celý vzťah.“

aj toto je celkom zaujimave:
„Druhou najobvyklejšou predstavou o láske je tá, že závislosť je láska. Psychiatri sa s ňou stretávajú denne. V najkrikľavejšej podobe ju vídame u osôb, ktoré sa po rozchode s partnerom pokúsia o samovraždu, prípadne sa tým vyhrážajú, alebo sa ocitnú v ohromujúcej depresii. To, čo popisujete, je parazitizmus, nie láska. Ak potrebujete k svojmu prežitiu inú osobu, potom na tejto osobe parazitujete. Váš vzťah potom nie je otázkou voľby, nie je v ňom žiadna sloboda. Je to skôr nutnosť než láska. K láske patrí možnosť slobodne si vybrať.“ — Morgan Scott Peck americký psychiater 1936 - 2005

dobre, co

herb

ahoj lucinda. neozyvas sa, tak sem dam ja, co citam. /akoby o tom mojom./
Lidem se sociopatickou či psychopatickou poruchou je samozřejmě nejlepší se zdaleka vyhnout.
Zatímco vy si myslíte, že s ním prožíváte plnohodnotný milostný vztah, on k vám ve skutečnosti necítí nic a je kdykoliv schopen od vás odejít, aniž by mu záleželo na tom, zda vám tím ublíží.
Nesmíte jim dát prostor k manipulaci. Rozhodně jim nenaznačujte nic o svých vlastních problémech, nesdílejte s nimi své důvěrné informace, držte si je co nejvíc od těla, i když s nimi budete jednat slušně. Neprojevujte zájem o cokoliv, o čem se s vámi budou snažit zavést řeč a hlavně jim NEVĚŘTE.
Este som si precitala o socialnej fobii, tusim aj tu ma.
Lidé se sociální fobií se chtějí většinou ukázat v co nejlepším světle.
Tito lidé mají také velké sklony k závislosti na alkoholu. Ten jim totiž zdánlivě pomáhá problém zvládat, a jsou proto mnohem zranitelnější. Mají sklony k depresivním až sebevražedným náladám. Mohou se objevit i další duševní poruchy (panická porucha, agorafobie, jednoduchá porucha).

ahjaj

"Tabletky do seba pchat nechcem a toto iste by mi povedal a ten moj, preto mu uz nemozem ani povedat aka som z neho slaba "
tak pozri, keď kvôli mobilnému kódu preplačeš celú noc a podobne, mne z toho vychádza to, že kebyže ideš pracovať a cez noc sa trápiš, v práci nevládzeš. Takže kvalita Tvojho fyzického zdravia je výrazne zhoršená, ďalej kvalita spánku, intenzita psychického prežívania niekde na maxime. Tam by tabletky pomohli. A jemu to nepotrebuješ vešať na nos, prečo musí vedieť o všetkom?
A čo také, ako návšteva knižnice? Alebo šport?
Naozaj totálne nič, iba on?
Myslím, že sa ťa konštruktívne spýtal, či máte ísť domov. Tiež ma naštve, keď niečo naplánujem, a manžel sa neoblečie, ako sa má a nechá ma potom na prechádzke s deckami samu, lebo on mrzne a ide domov, ale mám mu brnknúť, keď chcem, aby pre nás prišiel.
Tak aké je to spoločné trávenie času?
A potom pri inej príležitosti zas to isté.
Rozdiel je ten, že ma už omrzelo mu niečo vyčítať, tak s ním jednoducho už v podobných situáciách nerátam, lebo viem, že sa nedá, radšej ho poprosím, či by zatiaľ niečo neurobil doma.

ahjaj

Ja: pôjdeš prosím Ťa s deckami na klzisko, kým navarím?
On: jasné.
O 20 minút zvoní telefon. že príde pre mňa autom, aby som ho vystriedala, lebo mu je zima, budem s deckami vonku, on pôjde domov sa zohriať, potom pre nás príde ak sme skončili a na obed si objednáme pizzu.
Vedel dobre, že ide na klzisko a vedel dobre, koľko stupňov je vonku.

herb

lucinda, ked vies, ze vonku je minus dva, tak preco sa neoblecies lepsie, to by nahnevalo asi aj mna, prepac. a toto tiez - uz som bola zmatena a mlcala som. to tiez vie vytocit, preco si zmatena a nevies reagovat? to by ma zaujimalo
inak, presne, aj moj sa sprava uplne inak ako vsetci, ako by sa dalo ocakavat, ako si aj predtym pisala, ze si ho chcela pochvalit a on to nezniesol.