Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Lucinda000

Mate pravdu uplne vo vsetkom a sama teoriu poznam, len co sa tyka praxe, to jednoducho nedokazem. Naozaj som sa tolkokrat ponizila a tolkokrat utyrala, ze to nie je ani mozne. Potom vsak premyslam aj nad sebou ako vyst z tohto dna. Vsetci ma tu vzdy spucuju aka som pohodlna a leniva ako sedim na zadku a to je fakt. Ja uz na tom zadku sediet nechcem. Chcem sa vzchopit a nabrat sebavedomie, ale ako? Ked sa snazim o zmenu, vsade sa trasiem a bojim, vobec si neverim, mam komolexy aj zo seba, svojho vzhladu, prejavu, vsetko, aj ked mi ini hovoria, ze nemam mat preco. Ja si s tym neviem rady. A presne ked nemilujem samu seba, nebavi ma ziadna cinnost, tak nemozem asi ani milovat niekoho ineho. Ja to neviem rozoznat tu posadnutost a lasku. Je to velmi tenky lad a ved vidite, ze ja ani na nom nemam co lubit a aj tak chcem byt s nim. Ale v prvom rade sa chcem postavit na svoje nohy, zacat zit ako normalny plnohodnotny clovek, ktory chodi do prace, z prace, uprace, navari a nie sa lutuje do vankusa. Fakt neviem ako zacat, potrebovala by som nejakeho poradcu ci anjela strazneho ktory mi povie ako malemu decku teraz toto a teraz tamto. Lenze vzdy zostanem len sama nevediac co robit a utapam sa myslienkami a to naozaj moc kedze nemam robotu, vtedy mi to ozaj preskakuje. Takze najskor chcem zmenit toto, potom by som mozno nabrala viac sily a odhodlania nezamavat so sebou ako s handrou. Je pravda, ze som bola rozmaznana, tak mi to asi aj zostalo, dobrota rodicov sa asi neodrazila tak aby som chcela a preto som teraz dokakana zo vsetkeho a neviem sa vzchopit. A uz som tak na dne, ze proste bud som uz naozaj myslela na samovrazdu, co je chiry clovek uplne alebo tomu zacat celit, lebo modlenie ani nekonecny plac mi nepomozu. Do slaka len odkial a ako zacat, ako pokracovat. Moj zivot je strasne prazdny, ja som sa nezasmiala uz niekolko rokov. Poradte mi prosim aj ohladom mna, lebo viem, ze problem je vo mne. A prepacte za tak dlhy prispevok a litanie, ale aspon nieco malo ma to ukludni, ze aspon tu sa vyrozpravam.

Lia 756

cele zle. Ty si nevazis samu seba, nemas sa rada, podcenujes sa, ze nemas zaujmy, kamaratky, ze nemas zivot.On je len tvojim zrkadlom.
Sprava sa k tebe tak, lebo mu to aj sama dovolis. Ked sa zakazdy vratis ako zufala, ze bez neho nemozes zit, ako si ta ma vazit a ako ta moze milovat?
Ty by si milovala takeho chlapa, ktory by sa spraval ako ty? Aby bol na tebe citovo zavisli, nemal zmysel zivota bez teba, nevedel byt inak stastny, ale nebol by ani stastny s tym aky mate vztah, ale zakazdym by sa ku tebe zufalo vratil? Vazila by si si ho? Bol by to pre teba zaujmavy partner?
Prepac, ze kritizujem teba, on je samozrejme narcis aj manipulator, alebo aj sociopat, alebo vsetko dohromady, ale jeho nerozoberajme, on ma nezaujma a nemal by ani teba.
Tak ked si myslis, ze si nic ine v zivote ani nezasluzit len hladat odpovede na jeho psycho hry, tak sa ho teda drz. Bude to urcite nadherny zivot, zit s niekym koho tvoj nazor nezaujma, neprejavi ti city, pretiahne ta len aby si ulavil a potom odide.
No tak to ti gratulujem. Takto sa triast o toto?
To, co pises, ze mas uz tolko rokov a kedy koho stretnes...prosim ta, budes stastnejsia uz aj keby si bola do konca zivota sama. BEZ NEHO!
Ja dufam, ze sa stane nieco, cim ta ten egoista uplne zlomi, ale tak, ze uplne vyhoris...lebo ty sa sama asi z tejto zavislosti nedostanes. Neprides mi dostatocne silna na takyto krok. Potom sa budes par rokov spamatavat ....ano, rokov....a potom sa pozries spat a povies si, vdaka bohu, ze som neni s nim. Dufam, ze to bude takto a nepokazis si cely zivot s takym pakom. Uz si aj tak stratila tolko prilezitosti koli tomu pakovi za tie roky, ze by si si mala dat laskavost a najst v sebe poslednu sebauctu a odist sama! To by ho urcite prekvapilo a mozno by sa vobec prvy krat nad tebou zamyslel ( ale aj to pochybujem )

penny5

Ahoj, chcem zareagovať na tvoj príspevok, lebo som zažila takmer to isté.
V prvom rade si ale myslím, že to čo tu napíšem ja alebo hocikto iný, tak veľmi nevezmeš do úvahy, lebo z tvojho textu mám pocit, že si dosť slabá osobnosť na to, aby si to s ním skončila a budeš seba samu trýzniť ďalej.
Nebudem tu rozpisovať, čím som si prešla ja, poviem len toľko, že nakoniec impulz ukončiť to prišlo z jeho strany, lebo oproti tomu tvojmu mal aspoň trošku empatie a videl ako mi ubližuje. A ja som mu za to dodnes vďačná, lebo nebyť jeho kroku tak asi trpím ďalej a nemám aktuálny vzťah, v ktorom som našla skutočné šťastie.
Jednoducho jediná rada, ktorá pre teba existuje je, že daj vášmu vzťahu bodku. On ťa nemiluje, pretože milovať človeka znamená si aj uvedomiť vlastné chyby a zamyslieť sa nad tým čo mi ten druhý hovorí. Ty ho taktiež nemiluješ úplne zdravo, ty si na ňom len závislá. Pretože nevedieť fungovať bez neho nemá nič spoločné s láskou. Mala by si sa konečne odstrihnúť, zaťať zuby a viac sa k nemu nevrátiť a možno postupne získaš aj svoje sebavedomie.
Len toľko ti viem poradiť, veľa šťastia.

Lucinda000

A aj co sa tyka toho alkoholu, ak sa ho snazim vopred upozornit nech tolko nepije nemiesia, tak mi len vynada, ze ty to len nechaj tak, ja viem co mam robit a ty bud hlavne normalna a vsetko bude dobre. A uz som umlcana a nakoniec sa aj tak ozere, vyvadza vsetko lieta a na druhy den akoby nic, ja som hotova a on nasraty co mi je a ked sa spytam preco sa zas tak opil a choval, odpovie, ze ja som mu dala impulz, lebo som bola zduta alebo som sa zrovna neusmiala vtedy ked chcel atd atd..

Lucinda000

Herb ja viem, ze s nim nemam byt, ze je to zle rozhodnutie a znamena nestastie do konca zivota, ale nedokazem si pomoct. Sama priznavam, ze som nim posadnuta. Aj ked nie sme spolu, stale ma utesuje to, ze som s nim. Neviem sa nijako odputat, snazila som sa x krat, ale vzdy som chytala nenormalne zachvaty ako mi chyba a ci uz ma inu atd. A stale plac, ze na co mi hovori, ze ma miluje ked to tak nie je a preco je so mnou a vzdy mi nevedel natvrdo povedat nechcem ta uz! Keby nemam na vyber, ze ma odmieta bolo by to asi jednoduchsie. No ja sama mam taku chybu, ze nikam nechodim a nemam ani kam ist ani s kym. Som v takom veku, ze uz sa neda len tak najst kamaratku, ktora by citila nieco podobne a ze by sme mali kam spolu chodit a niekoho spoznat. Skusala som cez internet, ale kazdy jeden uchyl, to je hrozne. A tsk vzdy skoncim len v smutku. Nebavi ma absolutne nic a citim sa maximalne nepotrebne aj do coho vplyva moja nezamestnanost, teraz len hladam pracu a len aby som si ozaj nehodila niekde slucku, lebo som psychicky totalne odpalena.

tasty

presnejšie by som to nazvala, nie že manipulátor, ale narcis, nerešpektuje pocity a názory druhých, nedokáže sa vžiť do druhých, nedokáže prejaviť empatiu

horším prípadom typu narcisu je narcistický manipulátor

Lucinda000

Herb a moj pocuva pesnicky dost, to ano. A co sa tyka konickov, tak nejake extra nema, naozaj vacsinou bud ide do prace alebo robi na dome. A sem tam ked moze, tak sa ide opit von. Inak nic, skor len tie prace okolo domu.

Lucinda000

Herb no ano mam zle, preto sa neda presne povedat ci je len v nom chyba. Lebo urcite mnozstvo chyb mam aj ja, ktore si uvedomujem. Ved prave, ze to chcem zmenit najskor u seba. V prvom rade pracu a psychiku, potom mozno budem vela veci brat lahsie a nie tak k srdcu a hlavne menej premyslania. Dufam, ze sa to vsak podari. A momentalny stav, odkedy sme sa teraz naposledy udobrili, tak je to celkom fajn, no ja sa musim dost snazit, lebo jeho vytoci kazda blbost.

herb

lucinda, to som nevedela, netusila, to mas dost zle. takze este aj seba musis dat doporiadku. asi tym zacni a prestan nanho mysliet, nech mas dost sil a nech ti ich neubera.
ten prispevok uz neviem a tie konicky mozes napisat ci ma nejake? a este ci pocuva nejaku hudbu. ten moj ani konicky ani hudbu, dost cudne.