Uzavrety ci manipulator?

Herb predtym ako som ho poznala som bola aj mladsia, bola som zivsia, mama som kopec nadeje, ked som chodila von, mala som energiu spoznavat, vonku som bola vzdy vesela kopa. Mala som pred nim par vztahov, ale aj ked som sa s nimi rozisla, kazdy jeden este o mna bojoval alebo nieco napisal, ze im je tazko a nie s lahkostou a ignoraciou ako tento. Aj ked sme mali napriklad nejake nezhody, tak vzdy si ten dotycny vedel priznat chybu, vedel komunikovat, ale tam boli ine dovody rozchodov a zvladla som to, ale pri tomto normalne mam pocit, ze cim viac ma ma na haku, tym viac akoby si ma priputal, netusim preco ani ci je to naozaj tak. Najlepsi vztah co som mala bol asi moj prvy, uplne sme si rozumeli, lenze po par rokoch zistil, ze sa mu pacia viac chlapci, takze s tymto som nemohla spravit nic. Ja sa tiez uz v nikom nevyznam, nerozumiem tomuto svetu ani ludom, to je naozaj vsetko vonku len pretvarka???

ahjaj moji rodicia su tiez zo mna zufali, maju nazor len taky co im poviem ja, vobec nie su nadseni a najradsej by boli aby som si nasla ineho, len aby som bola stastna, no nenutia ma nic, povedia, ze je to moj zivot a je len na mne ako sa rozhodnem.
Teraz aktualne som si chcela kupit aspon nejake zvieratko, ktore by mi dalo lasku, ale s tym nasi nesuhlasia a ten moj taktiez nie, pretoze podla neho to v byte v dome nema co hladat. Takze ani v tomto som nepochodila.
A este by som chcela podotknut, ze keby nahodou otehotniem, ten moj by sa asi uplne zblaznil, na jednej strane povie, ze tuzi po rodine, ze je to najviac, ale keby sa stane toto realitou, tak by sa asi obesil nez by som mala zostat tehotna. Akoze podla mna po tolkom case a nech bol uz akykolvek, to sa mam stale pozerat do minulosti a kvoli tomu nemat dieta nikdy alebo cakat na nieco co nikdy nepride? Ved to su roky co sa toto preberalo, raz mi aj slubil kedy, no nic z toho a odvedy povie, ze radsej nebude slubovat...vyhodou prenho je to, ze mavam casto zenkse problemy, takze si myslim, ze otehotniet nebude pre mna tak lahke aj keby to chceme obaja :(

herb a lucinda, a čo hovoria vaši rodičia na tieto vaše vzťahy? Podľa nich je všetko ok, alebo neriešia? Dá sa s nimi o tom rozprávať?
Keď budú moje deti veľké, určite by ma trápilo, kebyže sa trápia kvôli vzťahom a keby som dotyčných rytierov či princezné poznala, tak by som im skôr vedela povedať aj nejaký názor.

lucinda, to akoby som ja pisala. pod kazdu vetu sa mozem podpisat. esteze ten moj nechodi do kostola, inac by som si myslela, ze to je ten isty. i ked ani to mu az tak neverim, lebo ked stretne nejaku veriacu babu, tak ona ma isto pocit, ze aj on je, tak sa s nou rozprava. kamaratkin otec je taky nevyspytatelny, niekedy je taky milucky, ze sa mi az ukloni, srdecny, galantny, inokedy ma vobec nepozdravi. tak mi prezradila, ze ma depresie.
ja uz sa v ludoch vobec nevyznam. posledne stretavam dost divnych.
tebe sa predtym, ako si poznala tohto darilo lepsie?

ahjaj dakujem, pises to s takou lahkostou, ale aj ako vzdy pravdivou. Mam privela casu premyslat a zozierat sa, z coho mi vzdy vznikne fakt hlboka depresia...lenze kto sa do depresii raz uz dostal, tazko z nich vyde..moze byt par dni fajn, ale je to len chvilkova zalezitost..vnutro je stale rozpoltene na kusky, totalny chaos, ziadna rovnovaha v zivote...preto si niekedy pridem ako rozdvojena osobnost..niekedy len tak z nicoho nic sa mi do hlavy dostane akasi myslienka nadeje, stastia a tak sa aj smejem usmievam a v zapati za chvilku zas nieco zle a len placem..keby si toto viem tak v sebe upratat, lenze taketo pocity z niecoho vznikli..keby mam stastny vztah, iny postoj by som mala aj k ostatnym zalezitostiam, viac by ma trapilo co vsetko neviem a mala by som viac motivacie, energie a chticu s tym nieco robit...nechapem preco sa vsetko u mna tak odvyja od lasky, vztahu a partnera..ked sa necitim naplnena v tomto, nebavi ma ani nic ostatne. Jednoducho len ten pocit byt milovana a ze partner by spravil pre mna cokolvek a ak aj nie cokolvek, aspon nieco, ale ten moj absolutne nic..a myslienky, ze mu je jedno ci som stastna alebo ze mu nezalezi na mojich snoch a tuzbach, to ma vobec nepovzbudzuje a do toho kopec dalsich malickosti...asi si to predstavujem prilis rozpravkovo, nerealne, neviem, ale ak mam zit len uponahlany zivot v chladnom vztahu a neprejavovat si lasku aj inymi sposobmi, tak stastna nebudem nikdy..velmi by ma zaujimalo ako ziju ostatne pary....nechcem porovnavat a viem, ze co vidim vonku moze byt len na oko..ktovie, ale aj tak mi to ublizi..ked vidim pekne prejavy, pohladenie, pobozkanie, usmev, objatie, len tak prekvapenie, jednoducho snaha, ktora nutka robit toho druheho stastnejsim...velmi tazko sa to popisuje, je milion sposobov ako prejavit lasku, aj denno denne, ale ked mi niekto pre nic za nic povie uhni, co zavadzias alebo co tak kukam alebo ci ma nieco nenapadne samu, tak na moju citlivu dusu to je dalsi uder :( a potom mi to dlho trva kym sa z toho spamatavam..ved vsetko sa predsa da povedat normalne..a ked sa strieda toto alebo ignoracia..velakrat aj ked sa ho nieco pytam, tak ako z chlpatej deky, bud nepovie nic alebo prekruti celu otazku na mna..aj toto je velmi ubijajuce, ze nevie normalne svizne a hned reagovat a odpovedat..a este som zabudla, ze dost vela veci, na ktore je nauceny on, v com bol vychovavany, tak sa ich snazi vnutit mne, vobec mi nenecha slobodnu volbu..napriklad co sa tyka kostola, nenuti ma stylom, ze musis a hotovo, ale tak nepriamo, ze to co bude za rodinu, ked budeme mat deti, ako budu vedene, ked mama zostane doma a do toho kostola chodit nebude a povie to tak s nervami...a to som krestanka, ale jednoducho mam na to iny pohlad.

Herb ja som mala tiez vselico, aj vinko, aj punc a vynimocne som mala dobru naladu. Ja ked si vypijem, tak som veelmi vesela, rozpravam hluposti a bavim sa, ale je to take spojene so zufalstvom, s trapenim..take pitie zo zialu..ako kedy, ten alkohol tak umocnuje cele pocity...ako som uz tusim spominala, ten moj sa posledne dni chova lepsie, ale neviem ci sa mi to zda alebo som len ja ubrala z narokov a zmierila sa s tym, ci je to pretvarka ci falos, aj tak tam necitim stale taku volnost..vzdy som chcela tvorit s partnerom par, pevny vztah, ale toto nase je taky tenky vlasok, ktory vobec neviem na com drzi. Asi len na mojej laske. Navzdy budem mat asi v hlave len to, ze ked som sa s nim rozisla, ani prstom nepohol a kaslal na to..a pritom stacilo tak malicko..ja by som bola hned obmakcena, ale bola to len ignoracia a preto sa mi asi aj teraz tak tazko s nim funguje, ze mam stale v hlave..ze ved on dokaze v klude zit bezo mna a dokaze byt milucky s ktoroukolvek..ako lahko som nahraditelna, ako taky kus masa a nie milujuci a jedinecny clovek..a este aj to som chcela, ze ak som niekde s nim, v centre alebo hocikde, tak som uz tak posahana, ze zurim a ziarlim ked ide nejaka zena a on tak pozera, nevie odtrhnut oci alebo aj ten jeho prejav, tak prehnane milucky k hocikomu hocikde, to ma fakt vytaca...aj keby cakame niekde v rade, proste on sa prihovori, milunky jak neviem co..a viem, ze ini chlapi taki nie su..som si spavila len taky test sama pre seba, ze som na jedneho tak pozerala ked sme vedla seba stali a zrak dal prec a nic, lebo nemal preco..a tento moj kazdemu kazdej a tym jeho stylom..nepaci sa mi to vobec :( co to mam brat, ze si nieco dokazuje?

ahoj lucinda. vcera som aj ja bola s kamaratkami na vianocnych, mala som aj medovinu, vino, za chvilu som mala horsie myslienky. takze alkohol mi to akurat zhorsuje. a nemysli, moj si tiez strazi mobil, ja by som ani nevedela a ani nechcela vidiet, co tam ma. nech sa aj zadusi so vsetkymi kamaratkami. keby sa aspon ku mne choval pekne, tak by som ich neriesila. ale on sa ku kazdej chova ako k nejakej madone a ja sa citim ako posledna chudera. on si to bud vobec neuvedomuje alebo to robi schvalne. tiez by som chcela vediet pravdu ako aj ty. i ked ju tusim, tak neviem preco to potrebujem pocut.
v tych textoch o tych psychopatoch bolo aj to, ze niektori pouzivaju metodu cukor a bic. to sedi, lebo vie byt aj mimoriadne mily aj mimoriadne kruty.
ja stale hovorim, ze napriklad na toho mojho priatela bezne rady nefunguju. priala by som to ahjaj skusit. kedze odbornici kazu od psychopata utekat, tak asi lepsia rada neexistuje.

lucinda, on ti nevolá, lebo je zamestnaný prácou.
Má ťa rád, ale nezhrýza sa, nemá prečo.
Má ťa príliš rád, aby sa s tebou rozišiel, ale nemá ťa dosť rád na to, aby plánoval spoločnú budúcnosť. Na budúcnosť myslí iba ako na niečo neurčité, preto nerieši. Možno sa to utrasie a možno nie. Skús si vytvoriť svoje ja a svoje šťastie nezávislé od neho. Fajn, že si vyjdeš s kamarátkami. Potrebuješ sa niečím zamestnať. Vieš, že kedysi v praveku boli ľudia šťastnejší? Boli loviť, pracovali fyzicky, tešili sa, keď ulovili. Proste makali a nemali kedy rozmýšľať. Depresia je o tom, keď sa priveľa rieši, priveľa rozmýšľa. Teraz si predstav: máš prácu, nával, uzávierku mesiaca, deti, ktoré potrebujú ráno raňajky, desiatu, poobede olovrant a večeru, muž, ktorému musíš aspoň trikrát do týždňa navariť, okrem toho domácnosť, nákupy, prať, žehliť, spýtať sa na úlohy, večer malej čítať rozprávku. A ešte nejaké záľuby: fitness, plávanie, dobrá kniha, či film.
Máš čas sa zhrýzať? Máš čas a chuť sa venovať nejakým mobilovým záležitostiam a kódom? Večer vieš že zavolá, keď je na služobnej ceste. Neriešiš, že je tam s kolegyňou o 15 rokov mladšou od teba a možno o 10 kíl štíhlejšou. Buď dôveruješ, alebo nie. Iná cesta nie je. Vieš, kde je Tvoje miesto. Príde domov druhý deň, unavený. Má ho čakať poriadok a upravená, milá žena, chutná večera. V telefóne sa ho máš spýtať, aké bolo počasie, či sa mu dobre šoférovalo, čo jedli, či všetkému po nemecky rozumel, čo sa naučil, či je unavený, či to bol dobrý deň, či sa mu podarilo povedať o tej chybe a ako to riešili, či mu vyšla prezentácia, či ho počúvali a ako reagovali. Ty mu chceš povedať, že sa Ti v práci podarilo to a hento, a že ti priznali 5 % prémiu z predaja, a že budeš mať z firmy vianočný večer, že ťa napadlo, že sa len pre srandu oblečieš za Mikuláša a tak tam pôjdeš, že Ti kolegyňa dala nejaké vyrastené oblečenie po svojich deťoch a na dcéru je to akurát, tak sa zvŕtala pred zrkadlom a robila módnu prehliadku, že si syna skúšala z fyziky, a že ti chýba, lebo si sama nevieš urobiť takú dobrú kávu, akú ti vie pripraviť iba on a ráno v aute nemal kto nadávať na premávku a hmlu.... :-))

"Nic pro něj neznamenám. Neváží si mě."
Kdyby řekla jen toto, okolí by jí rozumnělo. Dobře, že se rozhodla odejít, má naši podporu - zaznělo by.
Jenže ona současně dodala: "Nemohu ho opustit."
Její přátelé mysleli, že žertuje. Ty myšlenky přece nejdou k sobě! Jestli pro někoho nic neznamenám a neváží si mě, pak s ním nemohu zůstat, MUSÍM od něj odejít! - křičel jejich rozum. Ale ona cítila něco jiného.
Opakovala: "Jak by mohl mít zájem o mne někdo jiný, jestliže ani pro člověka, kterému dávám své maximum, neznamenám nic?"

ahjaj dakujem, trosku som sa upokojila, snazila som si daco upratat a tak, vecer mam ist von s kamaratkami, aj ked ako vzdy je to nasilu, ale aspon som prinutena. Dlho som s nimi nebola. Tabletky si nechcem davat, to vzdy az v najhorsom stave kedy neviem zastavit zachvat, dnes som to zatial ako tak ustala. Lenze to je vecna nekonecna piesen. Jedine co by mi pomohlo, je vediet pravdu, pravdu o tom co ma moj partner v hlave, co si mysli a co citi. Toto jedine keby viem, len to ma vyslobodi, ale zial neda sa to. A teraz rozchod vobec neriesim, nechcem sa uz uponahlat a ked by raz mal byt, tak naozaj naposledy bez toho, aby som docupitala. Dnes je napriklad v praci, neozval sa vobec, samozrejme ze ani ja. A este toto vianocne obdobie, niekedy som sa tak vedela tesit z vianoc, chystala sa, planovala, teraz citim len smutok, prazdno a len chcem, aby presli co najskor prec..este aj tv, co film to romantika, vobec mi to nerobi dobre. A o tom mobile, tiez si hovorim niekedy, ze ked to ma robit, nech robi, ale to je potom o com? Cely svet je podla mna hore nohami.

lucinda, ten kód na mobile a pod. nemusí nič znamenať....
jednoducho sú veci, ktoré sa nemajú čo riešiť, môj manžel nevie kód môjho telefónu, ani ja jeho, neviem, čo si s kým píše na FB, a kým mi sám nepovie, ani ma nezaujíma.
Jednoducho buď dôveruješ, alebo sa zhrýzaš, trpíš, bojíš a žiarliš. Iná možnosť tu nie je. Hodnota človeka však nie je závislá od toho, či ťa ten ktorý partner miluje alebo nie. Tá je nezávislá od partnera.
Tak či tak si myslím, že pri takýchto stavoch by bolo dobré hlásiť sa u psychiatra, po nejaké ľahšie antidepresíva. Utlmia vyhranené emócie a upokoja. A milý nemusí vedieť o tom, že ich berieš. Nerieš žiadny rozchod, momentálne ťa iba viac rozdráždi. Teraz si daj 1 xanax, a rozhodni sa, čo užitočné by si mohla dnes ešte urobiť. Máš už nakúpené darčeky? Aj zabalené?

Ach, dnes sa citim tak zle, od rana len placem, takze zase na mna idu len zle dni, proste v hlave mam len myslienky ako mu neverim. Stale ma prenasleduje to, ze si zmenil aj kod na telefone a vsade si ho aj tak berie so sebou a ak ho niekde na chvilku necha, okamzite pride, lebo ho nenecha len tak niekde. A takto nam verit? Tak sa stale tyram, ze to nie je ani mozne. Ktovie kolko veci mi este zatajil, nepovedal, kedze on mi nepovie ani bezne veci. Ja neviem co robit. Ci mam len paranoju alebo to citim naozaj pravdivo. Tato laska ci posadnutost ma skor ci neskor tusim uplne zabije. Citim sa uz aj zdravotne velmi zle. A aj ked si za to mozem sama, neviem z toho utiect von. Stale cakam akoby na zazrak, na nieco ani neviem co, kazdy den sa modlim len za pravdu, nech je akakolvek, aby sa ku mne dostala.