AUTIZMUS - ako prostriedok na prežitie.

Vskutku zaujímavá téma. Mňa by zaujímalo, či je rozšírené byť "trochu" autistom? Mňa nikdy nenapadlo, že by som mohol byť autista (TROCHU), ale dvaja ľudia nezávisle na sebe mi povedali, že sa správam trochu ako autista. Ale ja som nad tým nikdy v živote nerozmýšľal. Som uzavretý, ťažko si hľadám kamarátov a vo väčšej spoločnosti som nesvoj a nerád o sebe hovorím, ani čo sa mi stalo a tak. Ale keď sú v okolí maximálne dvaja ľudia, tak nemám problém byť "normálny". Strach, úzkosť, strest, nervozita (ale nie taká, že je to vidieť navonok), to je moje druhé ja. Navonok vyzerám úplne ok :)

Áno, "lieči", to nie je z knižiek. To je realita.

Psychická intervencia u dieťaťa je najmenší problém. Jednoducho povedané otvoriť dieťaťa do mesiaca-dvoch.

Ak po otvorení dieťaťa rodič/rodičia (podľa toho kto je väčší zdroj šumu) nezačne spracovávať svoju agresiu, Autizmus sa stáva nevyliečiteľný a dieťa ide do regresu !
Opäť sa po otvorení dieťa uzavrie !

Rekord je zatiaľ 3x návrat dieťaťa do regresu, keď nepochopili.
Pri stúpajúcich prejavoch z nespracovanej agresie u rodiča/čov sa k Autizmu navrstvila ďalšia/šie choroba/by.

PÍŠEŠ AKOA KEBY SA TO LIEČILO.

Potakrv, Úplny súhlas.

Ja som minule pri sledovaní TV zachytil kresťanský výklad: Človek.

Človek = telo + duša + srdce
1/1Človek = 1/3fyzické telo + 1/3psychika + 1/3láska

ja to mám takto vysledované. Ak chýba dieťaťu láska = (1/3láska)
ešte 1/3fyzické telo a 1/3psychiku šlo napraviť, spolu váha 2/3. Rovnica, systém váh a protiváh. Ale ako náhle dieťa opäť po uzdravení nemalo 1/3lásku a zablokovala sa aj 1/3psychika
(spolu 2/3) čo už 1/3 fyzické telo neprevážilo. Telo by aj chcelo napredovať ale neprevážilo chorú psychiku a chýbajúcu lásku.
Preto napríklad pri Autizme býva dieťa aj zaostalejšie vo fyzickom
vývoji.

Napadla mi posledna vec.Jednoduchá teda pre mňa.Telo a duša musia byť v rovnováhe.
Ak sa duša dostane do nerovnováhy našim počínaním (zdedením) odzrkadlí sa to na tele.Keď vyliečime telo ,ale dušu nie tak sa choroba prejaví znovu alebo sa presunie inde na tele.To je alfa a omega.Viacej ani netreba chápať ....

Ps.Tato tema je myslim už vyčerpana daj novú .Priciny vieme a sú jasné kto to nechápe bude hladať dávno nájdené .

GOING ja mám tiež problém z komerčnom a oveľa väčší ako ty.Niekedy ani nedokážem jednoducho uvažovať lebo čo je pre mňa bežné pre normálneho človeka je to už riadne cez.Preto otrávim človeka už pri tretej vete.Ale neviem si pomôcť .U mňa je duchovno na prvom mieste.Do kostola samozrejme nechodím asi chápeš aj ty ,že ak chce človek íst ďalej tak...........

Simiona, mohla si niekedy od 0r. života zažiť nejakú situáciu v rodine, ktorú si nemohla spracovať/stráviť. Možno cez hlavu alebo srdce.

Cukor súvisí z láskou. Cukor = láska. Konzumácia cukru alebo cukrovka ak je/sú/boli deficity v láske. To je jedno či vo vzťahu, rodinnom, pracovnom, školskom a pod. . Väčšinou to platí.
Závislí to aj od citlivosti a povahy človeka. Napr. matka dáva cukor/lásku dieťaťu keď ho hladká dlaňami. Rovnako je to aj u zvierat. Mám to vysledované u kotercových/volierových psov
ak nie sú dlho s človekov, prvé nečakajú pri dverách volieri ale vyžadujú hladkanie. Pri dlhšom odlúčení psa od človeka/majiteľa im takto môže byť doplnená láska.(aj psi majú cukrovku)

Alebo jednoducho človek siaha po cukroch pri hneve na niekoho ako po rýchlom zdroji energie. (absencia: Miluj blížneho svojho ako seba samého)

GOING, veľmi zaujímavá téma, prispejem.

Autista síce nie som, ale introvert.

To čo si písal o tej matke, je strašné.

Ja sa pamätám na detstvo, keď som ešte chodila do škôlky. Bola som chudá a rodičia ma nútili jesť. Samozrejme, boli len hádky a plač a ja som aj tak nechcela a nepribrala. Ani v dospelosti. Akurát, že nedokážem zjesť všetko čo mám na tanieri. Hoci počúvam hlasy, že v Afrike deti hladuju, vo mne sa niečo zablokuje a už do seba nedostanem ani sústo. Málokedy zjem všetko, čo mám na tanieri, to musí byť naozaj dobré jedlo.

So sladkosťami tento problém nemám.

Potakrv, ďakujem Vám za doplnenie. V poslednom mojom príspevku: matka ako ničiteľka mužov (osudové/karmické zadanie matky) má nájsť cestu cez dieťa (dieťa má tiež ťažkú karmu). Evidentne sa jej v tom nedarí.
Preto bude dieťa doživotne choré. Píšem aj situácie z rodín lebo táto téma bola z mojej strany založená a rozvinutá veľmi "duchovne" čo školská psychológia neobsahuje/nerieši.
Napríklad ako si niekto môže vybrať chorobu aby prežil ?
To sa ťažko chápe. Možno som mal začať komerčnejšie aby sa to dobre čítalo.

Preto vždy trochu materializmu aj s príkladmi ak niekto reaguje na príspevok aby bolo pochopené. Príklady som uvádzal vždy zo skutočností.