Ako som písal pri založení témy: existujú aj rôzne iné hypotetické príčiny Autizmu. Príčin a spúšťačov môže byť viac. V posledných riešených prípadoch dvaja z troch Autistov trpeli aj nedostatkom železa v krvi a u jedeného z nich matka mala aj Dn. Tetanický syndróm a všetci zlým/chorým rod. prostredím. Ak by nedostatok železa bol príčinou tak by to mali skoro všetky deti. U sledovaných deti sa s podávaním/dopĺňaním železa ich stav po mesiacoch mierne zlepšil.
V skôr uvedených príspevkoch som uviedol 80% poznaného, fungujúceho/overeného v praxi.
Je rozdiel riešiť 2 ročného Autistu („ktorý nevie o svojej existenci“) ako píšete a 4-5 ročného Autistu. To neznamená ak dieťa nevie o svojej existencii, že nevníma okolie (napr. ak je zlá nálada v miestnosti, malé dieťa sa rozplače a nik nemusí povedať ani slovo a pod.). Napr. podľa deficitov/znakov u 4-5 ročného Autistu sa dá zistiť v akom veku k uzavretiu došlo (keď napríklad ešte ako 5r plienkuje a pod.). Napr. u 5r Autistu mohol byť spúšťačom cca. 0r – 2,5r života. Ako píšete u 13r. je dôležité aké sú rodinné vzťahy teraz/aktuálne. Otázka je či je jeho psychika tak silná, aby po zlepšení/uzdravení rodinných vzťahov k zlepšeniu bez cielenej intervencie/í na posilnenie jeho psychiky došlo.
Existujú prípady keď po stabilizácii psychiky, cielených intervenciách (znaky Autizmu už neboli) a rodinné prostredie dieťa 3x za jeden rok opakovane pokazilo, dieťa šlo 3xspäť do regresu. Od vtedy sa rodina Autistu vzťahovo rieši/lieči ako celok. V tomto prípade ak dieťa bolo po prvom uzdravení mesiac u starých rodičov kde bolo stabilné a po vrátení do rodiny šlo do regresu. A takto sa to opakovalo.
(stačila kríza-tichá domácnosť medzi otcom a matkou a dieťa toto vnímalo a opäť blokovalo ). Musím poznamenať, že v tomto prípade šlo o veľmi citlivé dieťa ( aj podľa numerologického profilu).
Sú rodiny do ktorých sa človek nedostal ale dieťa chceli liečiť. Matka dieťaťa bývalá prostitútka otec vyrastal v domove.
Ich dieťa v nemocnici neodpadávalo/nezáchvatovalo, doma pri tej istej predpísanej liečbe áno. Príčinou disharmónie rodiny boli otcové násilnické sklony (bol ako dieťa šikanovaný), ktoré zažil v domove a mal na choré dieťa nároky ako na zdravé spojené s vulgárnymi nadávkami adresovanými dieťaťu, že je debi. . (otec svoje správanie považoval za „normálne“ lebo situácie v domove ako chlapec zažíval denne a nemal možnosť to z iným porovnať, resp. zažiť). Preto „normálnu“ výchovu aplikoval aj pri výchove dieťaťa, ktorá spúšťala chorobu za chorobou (rodinné prostredie-psychosoma).
U dospelých AUTISTOV, ktorý zmenili rod.prostredie sa rodina z minulosti už nerieši (nastala u nich zmena prostredia).